Nahí muži na javisku
Politici budú zasahovať do kultúry a umenia, keď im to systém, verejný diskurz a ich voliči dovolia.
Keď v roku 2013 vyhral Marian Kotleba voľby do Banskobystrického VÚC, dalo sa čakať, že svoje vládnutie pojme – ako sa od čias pokladníka Palacku zvykne hovoriť – alternatívne.
A hoci to vyzerá tak, že sa tie dva roky venoval najmä zamestnávaniu krajne pravicovej omladiny a výberu manželky, vidno, že si vždy nájde čas aj na kreatívnejšie počiny. Po odmietaní eurofondov školám a vydávaní ilustrovaných občasníkov so „židovskou“ tematikou prišlo aj na kultúru.
Kotlebovo odmietnutie podpísať grant z ministerstva kultúry pre Divadlo Štúdio tanca, ktoré odôvodnil výsostne ideologickými dôvodmi (dekadencia, zhubný vplyv mimovládiek, dotácie z americkej ambasády), patria do rovnakej retro kategórie ako spomínané karikatúry v občasníku, oslavujúceho nášho malého „vodcu“ – bohužiaľ ide o retro toho najhoršieho a najzhubnejšieho, čo vyprodukovali moderné dejiny Európy a Slovenska.
O tom, kto a prečo Mariana Kotlebu zvolil v demokratických voľbách, kto nevolil, kto ho podcenil a ako sa tomu dalo zabrániť, sa už popísalo a popíše veľa. Kauza však má aj iný rozmer, a tým je systém a prax spravovania kultúrnych inštitúcií na Slovensku samosprávami.
Súčasný stav je výsledkom niekoľkých decentralizačných vĺn, ktorých podstatou bolo presúvanie regionálnych kultúrnych inštitúcií pod správu miest a regionálnych úradov (neskôr VÚC). Prax ukazuje, že k večnému konfliktu medzi politickými záujmami a nezávislou umeleckou výpoveďou, ktorý neustále sprevádza systém verejného financovania kultúry, pristupuje v slovenských regiónoch aj výrazná absencia odbornosti v oblasti kultúry na strane samospráv. Presunutie inštitúcií regionálnemu správcovi len oddialilo nutnosť nanovo si zadefinovať ich ciele, zmysel a účel existencie, efektívnu právnu formu, spôsob financovania, fungovania a riadenia.
Pretože, povedzme si otvorene, banskobystrický župan nie je jediným, kto ideologicky zasahuje do fungovania a tvorby kultúry. Na úrovni samospráv sa to deje pomerne často. Medializované prípady v meste Košice počas realizácie projektu Košice 2013 aj v nedávnom čase, či odvolanie riaditeľa Galérie Jána Koniarka v Trnave v roku 2011, alebo aj momentálna situácia vo Východoslovenskej galérii sú len tie najvypuklejšie kauzy.
Politici budú zasahovať do kultúry a umenia, keď im to systém, verejný diskurz a ich voliči dovolia. Ako vidno, žiadny systém nezabráni zvoleniu Kotlebu a jemu podobných. Tomu môžeme zabrániť len my.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
