Pochod za život poráža korupciu
Je omnoho ľahšie organizovať súkromný život svojim susedom ako sťažovať kradnutie politikom.
Prečo môže septembrový Pochod za život ovplyvniť predvolebné Slovensko výraznejšie než témy, ktoré si to zaslúžia viac? Pretože k nim rozhodujúca časť politikov pristupuje tak nezodpovedne ako k debate o korupcii.
Namiesto čo i len predstierania seriózneho záujmu z nich robia karikatúry, čím len vyprázdňujú priestor pre zástupné problémy, ktoré pohlcujú energiu spoločnosti. Najnovšia prestrelka medzi Igorom Matovičom a Robertom Ficom je toho dobrým príkladom.
Odštartovala ju policajná razia vo firme šéfa OĽaNO, ktorá bola reakciou na predlhé mesiace známe podozrenie, že prezidentský kandidát Radoslav Procházka si u Matoviča vybavoval nelegálnu zľavu na volebnú inzerciu. Podozrenie je vážne a vyšetrenie si zaslúžilo. No hneď a nie po vyše roku.
Alebo si niekto myslí, že sú Matovič s Procházkom takí babráci, aby po toľkom čase nechali vo svojich účtovníctvach čokoľvek, čo by ich mohlo ešte dnes prezradiť, aj keby pred prezidentskými voľbami naozaj podvádzali?
Akokoľvek divne policajná razia vyzerá, Matovičova reakcia v podobe dôkazmi nepodloženého a anonymného obvinenia, že si premiér na Belize ulial takmer trištvrte miliardy eur, veci len ďalej zhoršila.
Niežeby sa nechcelo veriť, že príjmy predsedu vlády nepochádzajú len z premiérskeho platu, ale Matovič bez dôkazov a sebe vlastným spôsobom len dostal debatu do ešte hlbšieho suterénu, kde nie je miesto pre fakty a konkrétne činy. Stačia silácke reči, ktoré ľudí ďalej utvrdzujú v presvedčení, že sa už nič nedá napraviť a všetko je stratené.
Predsedovi Smeru by v podobných chvíľach najlepšie alibi poskytol ním vedený systémový boj proti korupcii, no on za už bezmála osem rokov vo funkcii v tomto smere neurobil nič. Namiesto toho sa bráni žalobou, čo nič nevyrieši a iba uzatvára obraz, v ktorom sa prokuratúra a polícia boja proti politickej korupcii zasahovať a politikom to vyhovuje.
O to ľahšie sa potom v takejto apatickej atmosfére bude dariť napríklad ťaženiu proti „kultúre smrti“, ale zďaleka nielen jemu. Keď ľudia prestanú veriť, že sa niečo dá zmeniť na najskazonosnejších problémoch spoločnosti, nájdu si ľahšie ciele. Medzi účastníkmi pochodu v Bratislave pritom budú takmer všetci takí, čo snívajú o štáte bez kradnutia v politike, ale len zlomok z nich by za také Slovensko niečo urobil.
Nedajú sa u nás poraziť korupcia a klientelizmus? Tak teda „porazme“ aspoň partnerstvá homosexuálov atď. Vstupovať do súkromného života iným je totiž zjavne ľahšie ako vstupovať do temného života politikov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
