Denník N

Voľba nádeje

Autor je advokát a člen predsedníctva strany SPOLU

„Je to nezávislý človek a myslím si, že je to najlepšia kvalifikácia, aby vykonával takúto funkciu,“ povedal o zvolenom generálnom prokurátorovi jeho navrhovateľ Ivan Šimko v roku 2003. Dnes Dobroslav Trnka čelí viacerým obvineniam a trestnému stíhaniu. Spolu s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom sa stali symbolmi zlyhávajúcej inštitúcie, ktorá má brániť zákonnosť a vyvodzovať spravodlivosť.

„Ak by ľudia boli anjelmi, nebola by potrebná žiadna vláda. A ak by anjeli riadili ľudí, nebola by potrebná žiadna externá alebo interná kontrola,“ upozornil na úskalia ľudských zlyhaní v Listoch federalistov James Madison na konci 18. storočia.

Nie je preto prekvapujúce, že zlyhali najvyšší predstavitelia dôležitej inštitúcie. Prekvapuje však, že voľba nového generálneho prokurátora nereflektuje takéto zlyhania. Tento týždeň budeme hľadať nového generálneho prokurátora a viacerí kandidáti svojím doterajším životom a hodnotovými postojmi dávajú nádej na zmenu. Diskusiu o osobných kvalitách kandidátov sme však mali aj pred sedemnástimi rokmi. Akékoľvek výraznejšie zmeny vo fungovaní prokuratúry alebo jej kontroly sú v rukách parlamentu a vlády. To, že zmeny sú potrebné, nespochybňuje dnes nikto.

Nedôvera ľudí je vo veľkej miere spôsobená slabou vymožiteľnosťou práva a neschopnosťou riešiť a vyriešiť kauzy „veľkých rýb“. Súčasný stav však má viacero príčin. Viac ako 40 percent obyvateľov z tohto stavu viní sudcov. Zodpovednosť prokuratúry a polície za tento stav vníma len niečo okolo pätiny ľudí. Dáta pritom ukazujú, že pokiaľ ide o trestné stíhania korupcie, súdy v rokoch 2014 až 2017 odsúdili až 96 percent obvinených, pričom prokuratúra podala obžalobu len v 43 percentách prípadov vyšetrených políciou.

Aj pre nového generálneho prokurátora by bolo prínosné poznať nastavenie systému a prípadne zmeny, ktoré vládna koalícia v tejto oblasti chystá. A posilnenie kontroly po fatálnych zlyhaniach je nanajvýš potrebné.

Napríklad zriadenie nezávislého dozorného orgánu dohliadajúceho na riadne fungovanie a plnenie úloh prokuratúry. Jeho úlohou by bolo pravidelné monitorovanie výkonu pôsobnosti prokuratúry a ochrana jej funkčnej nezávislosti. Tieto funkcie by mohol vykonávať kontrolný výbor Národnej rady.

Dozornú právomoc by mohla mať aj novým spôsobom kreovaná rada prokurátorov, ktorá by bola oprávnená aj podať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho a špeciálneho prokurátora.

Dôležitým prvkom je aj posilnenie verejnej kontroly, keď na rozdiel od sudcov nemajú občania rovnaký rozsah informácii o práci, rozhodovaní a rodinných väzbách prokurátorov.

Potrebné je aj obmedzenie právomoci generálneho prokurátora vo vzťahu k postupu okresných prokurátorov, a teda obmedzenie jeho právomoci rozhodovať naprieč viacerými stupňami riadenia o akejkoľvek veci v rámci prokuratúry. A napokon aj zabezpečenie prideľovania vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

V parlamente predložená súdna reforma však s výraznejšími zmenami v prokuratúre nepočíta. Ministerstvo spravodlivosti síce navrhlo v rámci plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok roku 2020 vykonať novelizáciu zákona o prokuratúre, tá však zjavne nebude schválená pred voľbou nového generálneho prokurátora.

Okrem formálnych pravidiel je určite dôležitá aj osoba, ktorá funkciu vykonáva. Veľmi si preto želáme, aby sa vo voľbe presadil najlepší kandidát. Nemáme však voliť iba nádej, potrebujeme aj zásadné systémové zmeny.

Voľba generálneho prokurátora

Politici píšu

Teraz najčítanejšie