Ako sa brániť fake news a nepodloženým presvedčeniam? Spomaľte v myslení alebo zvážte opačný scenár

Autor je behaviorálny konzultant, Mindworx

Fake news, konšpiračné teórie a nepodložené presvedčenia sú s nami už veľmi dlho. V roku 1611 bol napríklad v anglických novinách publikovaný príbeh o Holanďanke, ktorá prežila 14 rokov bez jedla a vody.

V dejinách ľudstva však možno nájsť aj také falošné správy, ktoré mali závažný spoločenský dosah.

Psychológ Jakub Šrol zo SAV uvádza v knihe Prečo ľudia veria nezmyslom príklady konšpiračných teórií namierených proti židom, keď sa im počas medzivojnového obdobia pripisovala zodpovednosť za porážku Nemecka v 1. svetovej vojne.

V rovnakej knihe opisuje sociológ Vladimír Bahna zo SAV situáciu z roku 64, keď v starovekom Ríme vypukol požiar. Takmer okamžite sa vtedy začali šíriť nepodložené správy, že požiar založil vtedy veľmi neobľúbený cisár Nero.

Ako alternatívna verzia poslúžila správa, že za to mohli kresťania. Nero ich dal následne kruto prenasledovať a obvinil ich z protirímskeho sprisahania a nenávisti k ľudstvu.

Fake news a nepodložené presvedčenia tu teda máme takpovediac odjakživa. Ich popularita zvykne stúpať v čase ohrozenia, ktoré pociťujeme aj dnes. Čo za nimi stojí? Dá sa im brániť?

Rýchle a pomalé myslenie

Vysvetlení, prečo dôverujeme neovereným informáciám, je hneď niekoľko.

Jedným z nich je aj spôsob, akým myslíme. Ten môže byť v zásade dvojaký. Buď sa rozhodujeme a usudzujeme intuitívne, veľmi rýchlo a automaticky, alebo spomalíme, zapojíme logické myslenie a zvážime všetky za a proti. Častejšie sa však spoliehame na intuíciu, je to jednoduchšie a rýchlejšie. Prekonať ju si však vyžaduje úsilie, preto to nerobíme stále.

Automatické rozhodovanie má aj svoju temnú stránku, pretože vedie k chybám v myslení.

Ako ukázali výskumníci Kahneman a Tversky, tieto chyby sú systematické – dopúšťa sa ich každý a sú predvídateľné. Novšie výskumy spájajú niektoré z týchto chýb práve s vierou v nepodložené presvedčenia.

Predstavte si, že pandémia sa skončí a vy sa konečne vyberiete do práce. Hneď vo dverách natrafíte na vrátnika a pekne sa mu pozdravíte. On vás však odignoruje. Čo vám napadne ako prvé? Že je to arogantný a nevychovaný človek alebo že prežíva ťažkú životnú situáciu a je preto mysľou úplne inde?

Ak sa uchýlite k prvému variantu, dopúšťame sa základnej atribučnej chyby. V takom prípade si správanie druhých vysvetľujete skôr na základe vnútorných motivácií a vlastností než na základe situačných okolností.

Deje sa tak v situáciách, ktoré na nás môžu mať negatívny vplyv a my chceme nájsť niekoho, kto je za to zodpovedný – hľadáme tak vinníka či nepriateľa.

Rovnaký mechanizmus možno nájsť pri konšpiračných presvedčeniach – hľadáme vinníka, ktorému priradíme úmysel.

Omyl konjunkcie

Teraz skúste odpovedať na jednoduchú otázku: Anna má 31 rokov, je slobodná, slobodomyseľná a veľmi bystrá. Vyštudovala filozofiu. Ako študentka sa zaoberala otázkami diskriminácie a sociálnej spravodlivosti a zúčastňovala sa aj na protijadrových demonštráciách. Čo je pravdepodobnejšie?

1. Anna je bankovníčka
2. Anna je bankovníčka a je aktívna vo feministickom hnutí.

Opis Anny nám napovedá, že bude feministkou. Jej charakteristiky sú totiž vybrané tak, aby čo najvšeobecnejšie opisovali práve účastníčku tohto hnutia. Dochádza tu k takzvanej heuristike reprezentatívnosti – zaraďovanie do istej kategórie na základe typických znakov danej kategórie. Anna spĺňa typické znaky feministky, preto súdime, že je feministka.

Odpoveď je však nesprávna. Je totiž matematickým pravidlom, že pravdepodobnejší je výskyt jednej udalosti ako dvoch naraz.

Ľudia však zvyknú preceňovať pravdepodobnosť takých udalostí, ktoré sa vyskytujú spolu alebo v rovnakom čase. Aj napriek tomu, že je pravdepodobnejšie, že je Anna len bankovníčkou, stereotypná informácia nás núti označiť druhú možnosť. Ide o takzvaný omyl konjunkcie. O Anne môžeme tvrdiť, že je feministka, zákon pravdepodobnosti však hovorí, že je to chyba.

Pri paranormálnych presvedčeniach by mohlo ísť o podobný princíp – keď sa nám sníva o priateľovi, ktorého sme už dávno nevideli, a na druhý deň ho stretneme, vďaka omylu konjunkcie to nemusíme považovať za náhodu.

Príčin šírenia nepodložených správ je oveľa viac. Svoju úlohu môže zohrávať napríklad konfirmačné skreslenie či absencia vedeckého myslenia. Dá sa s tým však niečo robiť?

Tri tipy, ako môže každý z nás bojovať proti hoaxom. Zdroj – Krotíme hoaxy/YouTube

Ako bojovať s fake news a nepodloženými presvedčeniami?

Spoločenské a behaviorálne vedy ponúkajú niekoľko riešení, ako nepodloženým tvrdeniam nepodľahnúť:

1. Prevencia: najlepšou zbraňou pri riešení problémov je v prvom rade sa do problému nedostať. V tomto prípade možno hovoriť o preventívnych programoch zakomponovaných do vzdelávania, pomocou ktorých možno znížiť mieru, do akej si nepodložené presvedčenia osvojujeme. Slovenskí vedci nedávno skúmali vzťah medzi nepodloženými presvedčeniami a vedeckým myslením. Zistili, že ľudia s lepším vedeckým uvažovaním (z angl. scientific reasoning), čiže so schopnosťou hodnotiť poznatky podľa kvality dôkazov, mali menej paranormálnych, konšpiračných a pseudovedeckých presvedčení. Ak by sme deti učili myslieť ako vedci, z dlhodobého hľadiska by to mohlo priniesť želaný efekt.

2. Spomaľte: chyby v myslení často vyplývajú z rýchlych úsudkov. Dajte radšej prednosť pomalému, analytickému mysleniu. Zhromaždite dostatočné množstvo informácií a vyhodnoťte ich. Pomôcť môže aj samotné odloženie rozhodnutia na neskôr. V kontexte zákazníckeho správania a behaviorálnej ekonómie sa v tomto prípade hovorí o takzvanom vychladnutí, z angličtiny cooling off period, keď si situáciu necháme uležať pred tým, ako vyvodíme závery. Svoj úsudok tým zbavíme emócií a bude tak racionálnejší.

3. Zvážte opačný scenár: v tomto prípade ide o známu techniku „consider the opposite”. Keď si vytvárate názor, skúste zvážiť úplne opačnú alternatívu. Výskumy ukazujú, že táto technika pomáha znížiť množstvo chýb v myslení a my si tak môžeme vytvoriť názor bližší realite.

4. Preformulujte situáciu: zamýšľajte sa nad svojimi rozhodnutiami ako nad biznisovými rozhodnutiami, ktoré si vyžadujú čo najväčšiu presnosť. Ľudia sú citlivejší na stratu ako na zisk. Premýšľanie o svojich rozhodnutiach ako o vysoko rizikových môže tento strach zo straty vyvolať. Pomôže to oddeliť fakty od fikcie a emócie od rozumu. Taktiež pomôže rozoznať dôveryhodný zdroj.

5. Overujte si zdroje: okrem toho, že si môžete zdroj overiť napríklad cez web konspiratori.sk, položte si tieto otázky: snaží sa vo mne zdroj vzbudiť emócie? Nepreháňa trochu? Na aké ďalšie zdroje sa odvoláva? Práve to sú totiž charakteristiky zdrojov šíriacich fake news.

Dezinformácie tu vždy boli a zrejme aj budú. Omnoho viac sa však vie o ich pôvode než o tom, ako s nimi zápasiť. Vo vede však nikdy nedostávali viac pozornosti ako dnes, čo nám môže dodať dávku optimizmu.