Ako sa brániť fake news a nepodloženým presvedčeniam? Spomaľte v myslení alebo zvážte opačný scenár
Dajte prednosť pomalému, analytickému mysleniu. Zhromaždite dostatočné množstvo informácií a vyhodnoťte ich. Pomôcť môže aj odloženie rozhodnutia na neskôr.
Autor je behaviorálny konzultant, Mindworx
Fake news, konšpiračné teórie a nepodložené presvedčenia sú s nami už veľmi dlho. V roku 1611 bol napríklad v anglických novinách publikovaný príbeh o Holanďanke, ktorá prežila 14 rokov bez jedla a vody.
V dejinách ľudstva však možno nájsť aj také falošné správy, ktoré mali závažný spoločenský dosah.
Psychológ Jakub Šrol zo SAV uvádza v knihe Prečo ľudia veria nezmyslom príklady konšpiračných teórií namierených proti židom, keď sa im počas medzivojnového obdobia pripisovala zodpovednosť za porážku Nemecka v 1. svetovej vojne.
V rovnakej knihe opisuje sociológ Vladimír Bahna zo SAV situáciu z roku 64, keď v starovekom Ríme vypukol požiar. Takmer okamžite sa vtedy začali šíriť nepodložené správy, že požiar založil vtedy veľmi neobľúbený cisár Nero.
Ako alternatívna verzia poslúžila správa, že za to mohli kresťania. Nero ich dal následne kruto prenasledovať a obvinil ich z protirímskeho sprisahania a nenávisti k ľudstvu.
Fake news a nepodložené presvedčenia tu teda máme takpovediac odjakživa. Ich popularita zvykne stúpať v čase ohrozenia, ktoré pociťujeme aj dnes. Čo za nimi stojí? Dá sa im brániť?
Rýchle a pomalé myslenie
Vysvetlení, prečo dôverujeme neovereným informáciám, je hneď niekoľko.
