Denník N

MMA je oproti gladiátorským zápasom pokrok. Je to však násilný šport, hovorí výskum

Attila Végh oslavuje pred 20-tisíc ľuďmi víťazstvo nad Karlosom Vémolom. Foto - Oktagon
Attila Végh oslavuje pred 20-tisíc ľuďmi víťazstvo nad Karlosom Vémolom. Foto – Oktagon

Väčšina ho však vraj sleduje pre estetické potešenie, nie pre krv.

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo sa jej pýtať otázky.]

Zmiešané bojové umenia (MMA) sú podľa kritikov „symptómom chorobnej a mravne skazenej spoločnosti, ktorá je systematicky necitlivá k násiliu“.

Turnaje ako UFC sledujú milióny ľudí, ktorí sa tešia aj na krv. Z MMA sa však zároveň stalo marketingovo veľmi silné športové odvetvie. Viacerí bojovníci si vybudovali rozsiahlu základňu fanúšikov.

Ponúkajú im vysoko intenzívne duely, s ktorými sa z hľadiska napätia môže porovnávať iba zopár športov.

Násilná stránka MMA má, samozrejme, dosah aj na samotných bojovníkov. Jeden z nich anonymne pre The Athletic povedal: „Keď mi lekári raz povedali, že sa pre zdravotné problémy nemôžem postaviť do klietky, snažil som sa ich podplatiť. Aj keby mi povedali, že môžem zomrieť, stále by som chcel ísť bojovať. Mám takúto povahu vo všetkom, čo robím. A určite by bolo riziko, že by som tam zomrel.“

Pre vyčerpanie a bolesť sa dostával až na svoj limit. „Nikdy predtým som sa tak necítil,“ hovoril. Dnes však už má deti a nechce v klietke zomrieť. „Veď to je hlúpe, ide iba o súťaženie,“ hovorí.

Násilie sa v športových súťažiach objavuje už od staroveku. Napríklad v antickom Grécku pri pretekoch vozov dochádzalo k vážnym zraneniam a úmrtiam. Preteky sa v roku 680 pred Kristom dostali aj na olympiádu a neskôr v nich pokračovali Rimania.

Tí zase chodili na gladiátorské zápasy, ktoré sú podľa mnohých expertov predkom MMA.

David Wray z portálu LowKickMMA píše: „(V MMA) je klietka, dvaja bojovníci a vyhrá iba jeden. Je to však humánnejší šport. Zápas pokračuje iba dovtedy, kým je jasný víťaz alebo ten druhý sa vzdá. Nikto nebojuje, až dokým súpera nezabije, ako to robili v Ríme.“

Wray si myslí, že spoločnosť už odvtedy pokročila. Podľa neho sa nedá hovoriť o úpadku a smerovaní k inštitucionalizovanej forme násilia. „Umením je aj to, keď sa niekto stane bezchybným po fyzickej stránke,“ dodal.

Zmiešané bojové umenia nemajú byť iba násilným športom, ale, naopak, bojovníkov učiť vzájomnému rešpektu a disciplíne.

Slovenský MMA bojovník Milan Ďatelinka v rozhovore pre Denník N z roku 2017 povedal: „Je to pekne vyšľachtený šport. Takí ľudia, čo kritizujú, ako môže niekoho baviť sledovať to, ako sa dvaja ľudia mrzačia, si myslia, že sme tam ako dva psy, ktoré sa mlátia medzi sebou. MMA však nie je akčný film, ale obyčajný šport. Každý človek je podľa mňa zvedavý na to, keď sa dvaja naťahujú alebo bijú. Neriešim takéto názory, nech si idú pozerať šach alebo niečo. Keby to bolo tak, že to väčšinu ľudí pohoršuje, tak je najpopulárnejší šport na svete šach.“

Sam Sheridan pracoval v mladosti ako námorník na obchodnej lodi, potom sa rozhodol užiť si úspory. Rozhodol sa venovať tomu, čo ho bavilo celý život: bojovým športom. Trénoval muay thai s poprednými Thajčanmi, džiu džitsu s brazílskymi hviezdami a vliezol aj do klietky s Američanmi z UFC. Napísal potom dve knihy, The Figher’s Heart (Srdce bojovníka)The Fighter’s Mind (Myseľ bojovníka).

Celé roky sledoval, čo sa odohrávalo v hlavách profesionálov. „Najmä mužov vždy lákala fyzická námaha a súboje. Vždy to súviselo s tým, že chcel niečo dokázať sebe, svojmu kmeňu, svojej jaskyni. Určite ide o evolučný prvok. Ale keď sa pozriete na hocijaké športové podujatie, kde vypukne bitka, vidíte, že ju všetci sledujú,“ hovorí pre Denník N.

Alternatívna realita

MMA sa podľa ich obhajcov stali spôsobom lepšieho využitia temnejšej stránky ľudskej biológie. Tá neslúži na to, aby sa druhým ubližovalo, ale na nájdenie toho najlepšieho vo vnútri človeka. Potvrdil to bývalý bojovník Jarrod Boyle pre austrálsky portál ABC:

„Musíte zo seba dostať úplne všetko. Do bitky sa nepustí nikto, kto nemá za sebou tvrdú prípravu a jasný zámer. Zo súpera je zrazu stelesnenie vášho vlastného tieňa. Keď sa dostanete do klietky, nechávate za sebou všetko a všetkých. Ste takmer nahý, máte iba šortky, chránič slabín a zubov. Ako tabula rasa.“

MMA z násilia spravilo šou. Bojovníci sa akoby dostávajú do imaginárneho sveta a pripisujú si vlastnosti ako superhrdinovia. Na druhej strane im však niekedy psychika zlyhá a pocítia odvrátenú stránku klietky: bolesť a zranenia.

Práve týmto rozporom MMA sa v rozsiahlom prieskume zaoberali Jesper Andreasson a Thomas Johansson, švédski vedci z Univerzity Linnaeus v Kalmare, respektíve z Göteborskej univerzity.

Podľa nich sa nikto nemôže hnevať, ak označia MMA za násilný šport. Rozprávali sa so šestnástimi švédskymi bojovníkmi. Viacerí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

MMA

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie