MMA je oproti gladiátorským zápasom pokrok. Je to však násilný šport, hovorí výskum

Zmiešané bojové umenia (MMA) sú podľa kritikov „symptómom chorobnej a mravne skazenej spoločnosti, ktorá je systematicky necitlivá k násiliu“.

Turnaje ako UFC sledujú milióny ľudí, ktorí sa tešia aj na krv. Z MMA sa však zároveň stalo marketingovo veľmi silné športové odvetvie. Viacerí bojovníci si vybudovali rozsiahlu základňu fanúšikov.

Ponúkajú im vysoko intenzívne duely, s ktorými sa z hľadiska napätia môže porovnávať iba zopár športov.

Násilná stránka MMA má, samozrejme, dosah aj na samotných bojovníkov. Jeden z nich anonymne pre The Athletic povedal: „Keď mi lekári raz povedali, že sa pre zdravotné problémy nemôžem postaviť do klietky, snažil som sa ich podplatiť. Aj keby mi povedali, že môžem zomrieť, stále by som chcel ísť bojovať. Mám takúto povahu vo všetkom, čo robím. A určite by bolo riziko, že by som tam zomrel.“

Pre vyčerpanie a bolesť sa dostával až na svoj limit. „Nikdy predtým som sa tak necítil,“ hovoril. Dnes však už má deti a nechce v klietke zomrieť. „Veď to je hlúpe, ide iba o súťaženie,“ hovorí.

Násilie sa v športových súťažiach objavuje už od staroveku. Napríklad v antickom Grécku pri pretekoch vozov dochádzalo k vážnym zraneniam a úmrtiam. Preteky sa v roku 680 pred Kristom dostali aj na olympiádu a neskôr v nich pokračovali Rimania.

Tí zase chodili na gladiátorské zápasy, ktoré sú podľa mnohých expertov predkom MMA.

David Wray z portálu LowKickMMA píše: „(V MMA) je klietka, dvaja bojovníci a vyhrá iba jeden. Je to však humánnejší šport. Zápas pokračuje iba dovtedy, kým je jasný víťaz alebo ten druhý sa vzdá. Nikto nebojuje, až dokým súpera nezabije, ako to robili v Ríme.“

Wray si myslí, že spoločnosť už odvtedy pokročila. Podľa neho sa nedá hovoriť o úpadku a smerovaní k inštitucionalizovanej forme násilia. „Umením je aj to, keď sa niekto stane bezchybným po fyzickej stránke,“ dodal.

Zmiešané bojové umenia nemajú byť iba násilným športom, ale, naopak, bojovníkov učiť vzájomnému rešpektu a disciplíne.

Slovenský MMA bojovník Milan Ďatelinka v rozhovore pre Denník N z roku 2017 povedal: „Je to pekne vyšľachtený šport. Takí ľudia, čo kritizujú, ako môže niekoho baviť sledovať to, ako sa dvaja ľudia mrzačia, si myslia, že sme tam ako dva psy, ktoré sa mlátia medzi sebou. MMA však nie je akčný film, ale obyčajný šport. Každý človek je podľa mňa zvedavý na to, keď sa dvaja naťahujú alebo bijú. Neriešim takéto názory, nech si idú pozerať šach alebo niečo. Keby to bolo tak, že to väčšinu ľudí pohoršuje, tak je najpopulárnejší šport na svete šach.“

Sam Sheridan pracoval v mladosti ako námorník na obchodnej lodi, potom sa rozhodol užiť si úspory. Rozhodol sa venovať tomu, čo ho bavilo celý život: bojovým športom. Trénoval muay thai s poprednými Thajčanmi, džiu džitsu s brazílskymi hviezdami a vliezol aj do klietky s Američanmi z UFC. Napísal potom dve knihy, The Figher’s Heart (Srdce bojovníka) a The Fighter’s Mind (Myseľ bojovníka).

Celé roky sledoval, čo sa odohrávalo v hlavách profesionálov. „Najmä mužov vždy lákala fyzická námaha a súboje. Vždy to súviselo s tým, že chcel niečo dokázať sebe, svojmu kmeňu, svojej jaskyni. Určite ide o evolučný prvok. Ale keď sa pozriete na hocijaké športové podujatie, kde vypukne bitka, vidíte, že ju všetci sledujú,“ hovorí pre Denník N.

Alternatívna realita

MMA sa podľa ich obhajcov stali spôsobom lepšieho využitia temnejšej stránky ľudskej biológie. Tá neslúži na to, aby sa druhým ubližovalo, ale na nájdenie toho najlepšieho vo vnútri človeka. Potvrdil to bývalý bojovník Jarrod Boyle pre austrálsky portál ABC:

„Musíte zo seba dostať úplne všetko. Do bitky sa nepustí nikto, kto nemá za sebou tvrdú prípravu a jasný zámer. Zo súpera je zrazu stelesnenie vášho vlastného tieňa. Keď sa dostanete do klietky, nechávate za sebou všetko a všetkých. Ste takmer nahý, máte iba šortky, chránič slabín a zubov. Ako tabula rasa.“

MMA z násilia spravilo šou. Bojovníci sa akoby dostávajú do imaginárneho sveta a pripisujú si vlastnosti ako superhrdinovia. Na druhej strane im však niekedy psychika zlyhá a pocítia odvrátenú stránku klietky: bolesť a zranenia.

Práve týmto rozporom MMA sa v rozsiahlom prieskume zaoberali Jesper Andreasson a Thomas Johansson, švédski vedci z Univerzity Linnaeus v Kalmare, respektíve z Göteborskej univerzity.

Podľa nich sa nikto nemôže hnevať, ak označia MMA za násilný šport. Rozprávali sa so šestnástimi švédskymi bojovníkmi. Viacerí z nich hovorili o svojich telách ako o „chodiacich zbraniach“ a „nabitých pištoliach“. Svoje zmýšľanie prirovnávali k vojakom či rôznym hrdinom.

„MMA bojovníci sa sami posielajú do násilného, veľkolepého a teatrálneho kultúrneho prostredia. Naši respondenti zároveň opisujú, aká je logika ich výkonov, ako knokautujú súpera a pošlú ho do bezvedomia. Pritom zároveň hneď dodávajú, ako nechcú byť opisovaní ako násilní či necivilizovaní. Definíciu násilia menia na niečo, čo je dobré, produktívne a súčasťou celej šou,“ píšu.

Zaujímavý pohľad do mysle bojovníka ponúka aj Sheridan: „Na jednej strane sa od každého snažia učiť, ale majú aj obrovský hlad po víťazstvách. A majú vyslovene zlé úmysly. Nenechajte sa nimi popliesť, ak navonok prejavujú dobrú povahu.“

„Sme chodiace zbrane. Zároveň sa však učíme rešpektu k druhým ľuďom,“ povedal im bojovník Marten.

Ten si podľa nich vytvoril alternatívnu realitu. Prirovnaním k zbrani prekračuje rozmer tiel a použije násilie, aby z nich dostal vnútro: krv či pot. Násilie sa dostáva do „postavenia niečoho dobrého“.

Pokus o akési zatlačenie násilnej stránky MMA do úzadia pravdepodobne súvisí s tým, ako mal tento šport v minulosti problém dostať sa do mainstreamu. V mnohých krajinách proti nemu bojovali aj politici, napríklad arizonský senátor John McCain.

„Bojové športy sú zaujímavé v tom, že ich cieľom je zničenie. Istým spôsobom sa spájajú s našou históriou, s jej krvavými obdobiami,“ rozpráva Sheridan.

„Dokážeme nájsť hodnotu v tom, čo znamená násilie. Stále sa s ním môžete stretnúť aj dnes, dokonca medzi vašimi blízkymi. Dokážem pochopiť, že ľudia sa násilia boja. Na MMA je však aj niečo neuveriteľne zdvorilé: stretnete iného muža, porovnáte sa váhovo a potom bojujete v rámci pravidiel. Zastaví sa to až vtedy, keď chce ten druhý prestať alebo nemôže pokračovať.“

Športové podcasty nájdete na: Apple – Google – Spotify – Podbean – RSS – YouTube

Civilizovanejšie násilie

Švédi sa v prieskume rozprávali s bývalým bojovníkom prezývaným Jani. Ten vysvetľoval: „Na začiatku to naozaj bolo brutálne, neexistovali pravidlá a rozhodcovia ani nevedeli, čo majú robiť. V tomto športe spravili z násilia divadlo, bolo v ňom veľa krvi a zranení. Ale neboli sme zločinci. Boli sme dobrí chlapi, ktorí iba chceli športovať a porovnávať si sily v klietke.“

Niektorí švédski bojovníci si vraj vychutnávali, keď nad svojím súperom dominovali. Väčšina však o takejto „radosti“ ani nechcela hovoriť.

Bojovníci si totiž uvedomujú, že nie každý zápas im musí vyjsť. Niekedy telo zlyhá a vtedy sa podľa Andreassona a Johanssona presúvajú z imaginárneho hrdinského sveta do „reality“. Neboja sa však fyzickej bolesti ani krvi. Horší je strach z ľahkej prehry, z toho, že zo seba spravia pred všetkými hlupákov.

Niečo podobné spomínal aj Ďatelinka: „Veľa ľudí nezvládne tlak, keď riadne dostávajú. Zostanú ležať, nechajú sa biť zabalení alebo odklepú a rozhodca to stopne. V jednom amatérskom zápase som takto prehral aj ja. Keď som zažil pocit prehry a vedel som, že som mohol spraviť niečo, čo som v klietke nespravil, motivovalo ma to. Povedal som si, že to vždy dotiahnem až do posledného dychu. Až dokedy nie si vypnutý na zemi, môžeš stále niečo spraviť a odovzdať maximum. Vždy som sa o to snažil a vyšlo mi to.“

Sheridan dodáva: „Kvôli množstvu krvi si mnohí ľudia napríklad myslia, že MMA je násilnejšie ako box. Ale v boxe sa predchádza iba ranám, a to veľkými rukavicami. Dokonca aj chránič hlavy medzi amatérmi chráni iba pred ranami, poškodenie mozgu tam stále je. A poškodenie hlavy je v boxe dokonca obvyklejšie. Pravidlá vám totiž diktujú, že v podstate nemáte na výber – iba stáť, pohybovať sa trochu nohami, udierať a nechať sa udierať. Ak je MMA bojovník nachvíľu omráčený, hneď je po bitke, nemôže sa ‚inteligentne brániť‘. Neexistuje počítanie do desať. Dochádza teda k menšiemu poškodeniu. Počul som jedného popredného bojovníka raz povedať, že v jednom boxerskom zápase si poškodíte mozog viac ako v celej kariére v MMA.“

Tvrdenie o MMA ako o násilnom a necivilizovanom športe v roku 2010 narušil španielsky sociológ Raúl Sánchez García. Ten v štúdii o medzinárodnom vývoji MMA zistil, že jadro fanúšikov MMA tvoria ľudia, ktorí sledujú šport kvôli estetickému potešeniu a nie násiliu.

„(MMA) bude vždy existovať na rozhraní medzi skutočnou a hranou bitkou,“ konštatoval. Bojovníci MMA sa vraj snažia navonok odlíšiť od „rôznych pouličných bitkárov“. Bránia sa, že v rámci MMA existujú jasné pravidlá, kedy musia prestať a ako musia agresivitu kontrolovať.

Ešte väčší význam má ďalšie zistenie Sáncheza Garcíu. Keďže MMA sú zmiešanými bojovými umeniami, pestrosť bojových techník zároveň vytvára oveľa väčšie nároky na bojovníka. „Táto rôznorodosť vyžaduje oveľa väčšiu sebakontrolu,“ tvrdí.

MMA teda podľa neho znamená vývoj k „civilizovanejšej forme“ bojových športov.

Denník N o MMA:

• Stĺpček o MMA: Primitívne bitky s trénerom Bödörom alebo profesionálne zvládnutá šou?
• Vzostup MMA: Z ilegality k vypredanému štadiónu v Prahe a pesničke od Rytmusa
• Staviame na príbehoch: Rozhovor s promotérom Ondřejom Novotným (plus podcast)
• Zdravotné riziká MMA: Rozhovor s akademikom, ktorý napísal knihu o džude
• Ženy a MMA: Síce dostávajú veľký priestor, ale často je využitý prízemne
• MMA a násilie: Od gladiátorov je to posun, ale ide o násilný šport
• Príbehy hviezd: McGregor predstieral sebavedomie, Nurmagomedova sa pred otcom zastal Putin
• Príbeh Végha: Najslávnejšieho slovenského MMA zápasníka trénoval Bödör