Neviem kráčať dopredu s rukami vzadu od všetkého

O Marcelovi Strýkovi existujú dva filmy. Vo filme Břetislava Rychlíka Divoký východ z roku 2015 z českej televíznej série Fenomén underground patrí kľúčové miesto Marcelovi Strýkovi (22. jún 1957 – 3. december 1994), výtvarníkovi, hudobníkovi, filozofovi a politikovi, pred rokom 1989 iniciátorovi košickej undergroundovej scény, aktérovi novembra 1989 a poslancovi Slovenskej národnej rady v rokoch 1990 – 1992. Film vznikol v spolupráci s Františkom Stárkom Čuňasom, s ktorým sa stretol Marcel v Slanskej Hute v roku 1978 po vydaní prvého čísla undergroundového časopisu Vokno. Opiera sa o svedectvá priateľov Marcela Strýka z hudobnej skupiny Lesní speváci, ktorá vznikla v roku 1978, jej členovia ju po čase premenovali na The Nace a v roku 1986 ukončila činnosť. Jeho súčasťou sú aj svedectvá košického výtvarníka Juraja Bartusza, českých disidentov Petra a Jana Placáka, Mirka a Ivy Vodrážkovcov.

Nový film Komúna režiséra Jakuba Julényho, nakrútený na námet Ingrid Mayerovej podľa Julényho spoločného scenára s Pavlom Smejkalom (2020), sa opiera o svedectvá Jozefa Furmana, Ivana Jančišina, Konštantina Fecurku, Ondreja Jurína, Zbyňka Prokopa, Milana Maďara, Zuzany Kuzmovej, Erika Grocha, Aleny Grochovej, Eriky Strýkovej, Martina Strýka, Heleny Zaoralovej a Mirka Vodrážku. Ich niť sa odvíja od otázky, či je možné odpustenie a zmierenie.

Oba filmy spája prostredie Slanskej Huty, kde sa skupina stretávala v Marcelovej dreveno-kamennej chalupe a hrala hudbu pre seba a vlastnú radosť. Marcel Strýko to sformuloval filozoficko-esteticky tak, že „čo je vážne, to je vznešené, čo je vznešené, to je slobodné a sloboda je vždy radostná“. Lenže to bolo v čase, keď nebolo nič len pre radosť. Pre vtedajšiu moc „kto se lišil, ten byl sviňák“, ako to napísal Andrej Stankovič. Hudba skupiny nadväzovala na The Plastic People of the Universe a Správu o treťom hudobnom obrodení