Ľudia chcú petíciou zachrániť Demänovskú dolinu pred výstavbou, ktorá na Slovensku nemá obdobu

Už 35-tisíc ľudí sa postavilo za snahu zachrániť Demänovskú dolinu a Jasnú pred obrovskou nekontrolovanou výstavbou. Podpísali petíciu, ktorá žiada vyhlásiť v oblasti stavebnú uzáveru a zaviesť ekologickú dopravu.

Výstavba v Demänovskej doline – v jednej z našich najstarších rezervácií s najdlhším jaskynným systémom na Slovensku – sa pritom deje len vďaka zmanipulovaným voľbám v roku 2006, ktoré dostali do čela obce nelegitímne vedenie a to schválilo nelegitímny územný plán.

Keď teraz, 14 rokov od zlomovej udalosti, spísali občianski aktivisti petíciu za stavebnú uzáveru, podpísalo ju za prvé dva dni 26-tisíc ľudí. Petíciu spustilo občianske združenie Pre Dolinu spolu s iniciatívou My sme les, Asociáciou prírodného turizmu a s podporou ďalších organizácií.

Žiadajú ukončiť výstavbu v Demänovskej doline bezodkladným vyhlásením dočasnej stavebnej uzávery. Tá by platila do schválenia nového územného plánu. Z neho zároveň žiadajú odstrániť zóny určené na ďalšiu výstavbu.

Ďalšou požiadavkou petície je zavedenie celoročnej nízkoemisnej verejnej dopravy z Liptovského Mikuláša do Demänovskej Doliny. Cesta do strediska Jasná vedie cez Národnú prírodnú rezerváciu Demänovská dolina s najvyšším stupňom ochrany.

Starostka obce Demänovská Dolina Ľubomíra Klepáčová vníma petíciu „ako právo občanov SR v zmysle zákona 85/1990 Zb. o petičnom práve“.

Doprava a výstavba ohrozujú jaskyne

Okrem vyťaženosti územia, ktorá sa prejavuje hustou zástavbou a čerpaním vodných zdrojov či energetických kapacít na hranici možností, je problémom ohrozenie prírody. V roku 2006 boli jaskyne Demänovskej doliny zapísané do zoznamu mokradí medzinárodného významu. Ramsarská lokalita okrem jaskynného systému zahŕňa aj povrchovú, najzraniteľnejšiu časť vodozbernej oblasti, ktorá sa podieľa na dopĺňaní zásob podzemných vôd v krase.

Predseda združenia Pre Dolinu Pavel Herich varuje pred rizikom znehodnotenia vzácneho jaskynného systému. „Poznáme jaskyne, ktoré prechádzajú priamo pod vozovkou, a to len dva a pol metra. Ak sa na ceste vyleje liter nafty, prekoná ich rádovo v minútach,“ hovorí Herich, ktorý pracuje v Správe slovenských jaskýň.

„Všetky stavebné materiály, ktoré časom degradujú, stavebný odpad, to, čo spôsobuje prevádzka hotelov a zriadení, sa dostáva prostredníctvom vôd do krasového územia, kde sú jaskyne,“ dodáva speleológ.

Cesta dolinou sa v zime nesmie soliť. Soľ, nafta či znečistená voda môžu poškodiť jaskyne aj zdroje pitnej vody pre región Liptov.

Nelegitímny územný plán

Demänovská dolina je už roky obrovským staveniskom, hoci leží v Národnom parku Nízke Tatry. V národných parkoch by pritom mala byť ochrana prírody nadradená ostatným činnostiam. No v Demänovskej doline to vyzerá skôr ako pri výstavbe sídliska. Dôvodov je viacero.

Jedným z nich je to, že vo vlastnom území národného parku vôbec vznikla obec. „Každý to teraz napáda, ale obec Demänovská Dolina vznikla umelo v roku 1967, podobne ako mesto Vysoké Tatry, a správa sa ako obec,“ hovorí riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry Ľuboš Čillag. Správa parku podľa neho už od roku 1997, keď sa robil prvý program starostlivosti pre NAPANT, navrhovala rozvoj iba v ochrannom pásme parku, no neúspešne.

K masívnej výstavbe podstatne prispel územný plán z roku 2008. Jeho schváleniu predchádzali škandalózne komunálne voľby v roku 2006. Vtedy sa do obce Demänovská Dolina s približne 150 obyvateľmi vo veľkom prihlasovali na pobyt noví občania. Ako písal Daniel Vražda pre SME, novoprišelci napokon tvorili viac ako polovicu oprávnených voličov. O dva roky nelegitímne obecné zastupiteľstvo schválilo územný plán ústretový k developerom.

O nelegitímnosti volieb rozhodol Ústavný súd o dva roky neskôr. Konštatoval, že v Demänovskej Doline bola hrubo porušená zásada slobodných volieb. Označil za protiústavné hromadné prihlasovanie voličov na trvalý pobyt krátko pred voľbami a poskytovanie protihodnoty za hlasovanie vo voľbách. Protihodnotou bol lyžiarsky lístok. Prihlasovanie ľudí z celého Slovenska na trvalý pobyt podľa opozičných poslancov obecného zastupiteľstva organizoval ďalší poslanec zastupiteľstva Andrej Kollár, bývalý predseda predstavenstva spoločnosti Ski Jasná.

Vtedajší starosta Ivan Šimko dal schváliť nový územný plán obce na mimoriadnom zastupiteľstve, hoci už poznal rozhodnutie Ústavného súdu. To ešte nebolo doručené, a tak nebolo právoplatné. „Prišlo, myslím, rádovo v dňoch po tom, ako to schválili,” hovorí Pavel Herich. To bol prvý krok masívnej výstavby s približne polovicou súčasných zón určených na výstavbu. V roku 2014 prešla druhá polovica zón, keď sa schválil prvý dodatok zmien a doplnkov územného plánu.

Nasledoval druhý dodatok, kde boli podľa Pavla Hericha minimálne zmeny. Teraz je na stole tretí dodatok, ktorý rieši zavedenie povinnosti vypracovania územných plánov zón. Plán podľa starostky obce Ľubomíry Klepáčovej určí regulatívy výstavby a rieši zastavanosť územia.

Zároveň je už rok v príprave celkom nový územný plán. V ňom by malo pribudnúť ďalších 70 hektárov určených na výstavbu.

Podľa starostky bolo dôvodom na vypracovanie nového územného plánu to, že súčasný plán a jeho zmeny a doplnky nevyhovujú aktuálnym požiadavkám obce či už z hľadiska rozvoja, alebo ochrany životného prostredia.

Stavať chce aj samotná obec Demänovská Dolina. Postupne chcú postaviť nájomné bytové domy, kostol, rodinnú zástavbu či obchodné centrum. Podľa starostky je táto výstavba určená výhradne obyvateľom obce. Ak by sa kapacita nenaplnila, možno aj ďalším záujemcom z okolia. Táto výstavba má slúžiť na trvalé bývanie, nie na prenájom.

Aktuálne prebieha posudzovanie územného plánu z hľadiska jeho vplyvov na životné prostredie.

Územný plán musí korešpondovať s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou. V tomto prípade ide o územný plán žilinského VÚC. Pavel Herich hovorí, že v roku 1998 bola súčasťou tohto územného plánu záväzná časť, ktorá vyšla ako nariadenie vlády. Hovorila o tom, že na území národných parkov v rámci kraja sa nebudú navyšovať kapacity ubytovania, iba jeho kvalita.

„Budovanie ubytovacích zaradení sa malo koncentrovať v podhorí, aby sme nevyľudňovali mestá a obce a neprenášali mestá do hôr. Uvádzalo sa tam aj to, že treba znížiť tlak na najfrekventovanejšie turistické a kúpeľné centrá. Zhodou okolností práve v roku 2008, keď Demänovská Dolina schvaľovala územný plán, sa len s odstupom niekoľkých mesiacov zmenil dodatkom č. 1 aj plán VÚC a už sa povedalo, že o navyšovaní kapacít rozhoduje obec.“

Urbáre chcú okresať výstavbu

Stavebná uzávera je typ územného rozhodnutia, ktoré dočasne zakazuje alebo obmedzuje stavebnú činnosť, najmä ak by mohla sťažiť alebo znemožniť budúce využívanie územia podľa pripravovaného územného plánu. Môže sa vyhlásiť maximálne na päť rokov.

Národný park Nízke Tatry žiadal o vyhlásenie stavebnej uzávery v obci Demänovská Dolina už v októbri 2019. „Obec začala obstarávanie nového územného plánu a v zmysle stavebného zákona môže obecné zastupiteľstvo na tento čas vyhlásiť stavebnú uzáveru,“ hovorí riaditeľ Správy NAPANT-u Ľuboš Čillag. Obec im nevyhovela. „Po dlhšom čase nám odpovedali, že žiadajú doložiť asi 30 vyjadrení rôznych organizácií od hasičov, železničiarov atď., a to bolo nereálne.“

OZ Pre Dolinu verí, že stavebná uzávera by zastavila rozbehnutú výstavbu v doline a ďalšej sa zabráni prehodnotením územného plánu. Vyčiarknuť niektoré zóny určené na stavbu totiž žiadajú aj najväčší vlastníci pozemkov v lokalite – urbariáty Vrbica a Ploštín. Uviedli to v pripomienke k zmenám a doplnkom č. 3.

Zároveň hovoria o nevyhovujúcom stave dynamickej a statickej dopravy v obci, ktorého dôsledkom je ohrozovanie životného prostredia a podzemných vôd, aj o potrebe zosúladenia veľkosti ubytovacích kapacít s kapacitou vodných zdrojov, kanalizácie a elektrickej siete.

Koľko znesie územie?

V zadaní pre územný plán obce Demänovská Dolina sa uvádza, že celková kapacita rekreačných ubytovacích zariadení v obci je 4797 lôžok. Skutočný počet však bude podľa odborníčky na cestovný ruch Ivety Ninajovej vyšší, pretože niektorí ubytovatelia podnikajú načierno. Aj oblastné organizácie cestovného ruchu dlhodobo bojujú s tým, aby primali miestnych podnikateľov odvádzať daň z ubytovania. Od počtu prenocovaní v kalendárnom roku totiž závisí štátna dotácia na ich činnosť v nasledujúcom roku.

Ďalej treba pripočítať lôžka v rozostavaných projektoch. Len obrovský hotel Damián vedľa Vrbického plesa bude mať kapacitu vyše 600 lôžok, hneď v susedstve sa stavia 37 trojposchodových chát.

Koľko lôžok pre toto územie je limit? To nikto nevie. Žiadna takáto štúdia neexistuje. Podľa riaditeľa Správy NAPANT-u nie je stanovená únosnosť územia ani v územnom pláne obce, ani pre vyšší územný celok Nízke Tatry.

Bývalý riaditeľ správy národného parku Marián Jasík hovorí, že v roku 2004 považovali za maximálny limit lôžkovej kapacity 4000 – 4500 lôžok. Tento počet komunikovali v odbornom stanovisku k návrhu vtedajšieho územného plánu obce Demänovská Dolina. K uvedenému číslu dospeli po rokovaniach s obcou, zhotoviteľom zadania pre územný plán, Krajským úradom životného prostredia v Žiline a Krajským stavebným úradom v Žiline.

Elektrina a voda nestačia

Počet lôžok nie je jediným ukazovateľom záťaže územia. Do Jasnej prúdia denne tisíce návštevníkov, medzi ktorými sú aj jednodňoví hostia. Aj tí majú počas dňa nároky na vodu, elektrinu a kanalizáciu. Podľa Pavla Hericha je limit na odber podzemných vôd v Jasnej vyčerpaný. Spoločnosť TMR, ktorá vlastní lyžiarske stredisko Jasná, už teraz čerpá z povrchovej vody v oblasti Zadnej vody, čo potvrdila aj Liptovská vodárenská spoločnosť, ktorá zabezpečuje dodávku vody pre dolinu.

Vodárenská spoločnosť neposkytla dlhšie stanovisko s odôvodnením, že riešia naliehavé úlohy. Nedávno však pre SME uviedla, že nové veľké výstavby by aktuálne neboli uspokojené z pohľadu dodávky pitnej vody v rozsahu, aký by pravdepodobne požadovali. Na riešení vraj pracujú.

Odoberať viac povrchovej vody by podľa Pavla Hericha bolo možné, no ide o to, kto by určil primerané množstvo a kto by kontroloval, či v toku Demänovky ostáva minimálny ekologický prietok. Ak by riečka vyschla, malo by to fatálne dôsledky na rastlinstvo aj živočíchy v koryte aj jeho okolí. Okrem toho najväčší nápor na stredisko je v zimných mesiacoch, keď sú prietoky výrazne nižšie.

Rozsiahla výstavba predstavuje zvýšený dopyt po elektrickej energii. „Stredoslovenská distribučná (SSD) je nútená už od roku 2018 zamietať všetky nové žiadosti o pripojenie ďalších odberných miest a tiež žiadosti o navýšenie kapacity pri tých jestvujúcich. Kapacita distribučnej sústavy totiž dosiahla svoje fyzikálne maximum,“ informoval hovorca Stredoslovenskej distribučnej Miroslav Gejdoš.

Spoločnosť pracuje na investíciách v rozsahu niekoľkých miliónov eur. Tie by umožnili pripájanie nových odberateľov, prípadne navýšenie kapacity u existujúcich. Kľúčové bude vybudovanie dvoch nových vedení vysokého napätia (22 kV) vychádzajúcich z transformovne v Liptovskom Mikuláši a z transformovne v Závažnej Porube. Dĺžka každého z nich bude približne 16 kilometrov. Keďže budú prechádzať národným parkom, SSD počíta s ich uložením do podzemného kábla. Projekt je aktuálne v prípravnej fáze, celkové ukončenie SSD predpokladá v rokoch 2023/2024.

Ekologická doprava vyzerá reálne

OZ Pre Dolinu hovorí, že premávka dolinou sa zvýšila a aj v letnom období je na úrovni 6000 – 7000 prejazdov denne. „Z intenzívnej premávky vyplýva zvýšená produkcia emisií, hlučnosť a prašnosť, nepriamo zanášanie vodných tokov posypovým materiálom a chemické znečistenie vôd, no najmä riziká nehôd s potenciálnymi únikmi ropných či iných znečisťujúcich látok do povrchových vôd Demänovky.“ Kolóny áut predstavujú problém aj pre včasný príchod záchranných zložiek.

Navrhujú zavedenie celoročnej nízkoemisnej verejnej osobnej dopravy na trase Liptovský Mikuláš (Demänová) – Jasná. Autá by návštevníci odstavili na novovybudovanom viacúrovňovom záchytnom parkovisku. Počíta sa s ním v lokalite Močiare na hranici mesta Liptovský Mikuláš, za výjazdom z diaľnice D1. Danú plochu už v minulosti ponúkli jej vlastníci na výstavbu parkoviska.

V lete vznikla pracovná skupina zaoberajúca sa riešením dopravnej situácie v obci Demänovská Dolina. Okrem obce má v skupine zastúpenie aj mesto Liptovský Mikuláš, Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Liptov, Správa slovenských jaskýň a spoločnosť TMR.

„V pracovnej skupine má mesto Liptovský Mikuláš len funkciu ‚konzultanta‘, vedúci oboru dopravy je len odborným poradcom a realizácia samotných riešení je a bude prioritne na obci Demänovská Dolina, na spoločnosti TMR ako majiteľovi lyžiarskeho strediska a samosprávnom kraji ako vlastníkovi cesty II/584 a objednávateľovi prímestskej dopravy. Mesto Liptovský Mikuláš nemôže financovať kyvadlovú dopravu v rámci inej obce,“ informovala Viktória Čapčíková, hovorkyňa mesta. Takéto riešenie dopravy však vnímajú ako reálne.

Riešia aj posilnenie parkovacích kapacít, na existujúcich parkovacích plochách chcú postaviť viacpodlažné parkoviská. Prebieha aj komunikácia s VÚC, aby sa riešenie dopravného problému stalo prioritou samosprávneho kraja s možnosťou financovania z eurofondov v rámci nového programovacieho obdobia.

Aj starostka obce Demänovská Dolina vidí projekt ako reálny a obec sa tým aktívne zaoberá. „Cieľom je v krátkodobom horizonte zlepšiť kvalitu a komfort dopravy do Jasnej v zimnej turistickej sezóne, eliminovať dopravné kolapsy a zápchy. V dlhodobom horizonte zaviesť moderný ekologický spôsob dopravy zodpovedajúci európskym štandardom prepravy v horských strediskách.“

Chýba zonácia národného parku

Ďalším dôvodom masívnej výstavby je aj to, že väčšina našich národných parkov nemá zonáciu. Tá rozdeľuje park do zón A, B, C a D, pričom A je bezzásahová zóna, v zóne D sú intravilány obcí a plocha určená na rozvoj. Nie je možné stavať mimo jej hraníc, predstavuje to teda limit na rozšafné zmeny územnoplánovacej dokumentácie.

Zo slovenských národných parkov má zonáciu len Pieninský národný park a Národný park Slovenský raj. Časom by mali byť zóny vo všetkých, no do tohto procesu vstupuje veľa premenných a najmä ide o zásadnú zmenu pre celý región.

Ak má národný park spĺňať medzinárodné kritériá, bezzásahová zóna musí byť minimálne 50 percent. V chudobnejších regiónoch, kde značnú časť zamestnanosti predstavuje ťažba dreva, bude problém, ak chýba plán B, ako napríklad akčný plán na transformáciu uhoľného regiónu horná Nitra.

Správa Národného parku Nízke Tatry poslala hotový návrh zonácie na ministerstvo životného prostredia v roku 2003, no podľa vtedajšieho riaditeľa Mariána Jasíka sa ním nikto nezaoberal a je už neaktuálny. Mnohé plochy sú už zastavané a prirodzené horské lesy zmizli. Súčasný riaditeľ Ľuboš Čillag hovorí, že návrh zonácie je v príprave a rokujú s majoritnými neštátnymi vlastníkmi.

Ministerstvo životného prostredia sa vyjadrilo, že aktuálne rieši zonáciu Národného parku Muránska planina, ktorej výsledok je zásadný aj pre ostatné národné parky. „Zonácia národných parkov vrátane NAPANT-u je začlenená do návrhu koncepcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny do roku 2030, ktorej plnenie priamo nadväzuje na vládou schválenú envirostratégiu 2020. Vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády. Ministerstvo však naráža na problém, že Štátna ochrana prírody SR nie je správcom území národných parkov. Dohodu o zonácii spravidla znemožňujú záujmy vlastníkov lesov.“