Denník N

Ajax, ostrihajte sa, inak do Albánska nemôžete. Bradatý Škót sa stal symbolom dekadencie

Enver Hodža. Foto - wikimedia.org
Enver Hodža. Foto – wikimedia.org

Frederick „Alfredo“ Ruco patril k najlepším hráčom v Albánsku a vyzeral ako model, jeho otca však zničili. Keď sa nechcel pridať k tajnej polícii, musel skončiť s futbalom.

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo sa jej pýtať otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Ajax Amsterdam nechápal, čo sa deje. V 70. rokoch vyžrebovali holandský veľkoklub vo vtedajšom Európskom pohári majstrov proti tiranskému tímu 17 Nëntori. Na zápas však takmer necestoval.

Pár dní pred odletom prišiel Ajaxu oznam od albánskej štátnej cestovnej agentúry. Albánci hviezdam Ajaxu nariadili, aby si oholili brady a ostrihali vlasy, inak ich do krajiny nepustia.

Od roku 1970 v Albánsku platil zákon, ktorý nosenie brady zakazoval. Hráčov Ajaxu nechceli nechať prejsť cez hranice, pokiaľ si vlasy neostrihajú na maximálne štyri centimetre. Ženy vo výprave nesmeli mať minisukne. Prezident Ajaxu Jaap Van Praag sa vtedy poriadne nahneval.

Podal protest na UEFA a žiadal vylúčenie Albáncov. Tí od svojich požiadaviek nakoniec odstúpili. Išlo však iba o jeden z mnohých bizarných incidentov zo zápasov európskych pohárov v Albánsku.

Albánsko bolo počas komunistickej éry izolovanou krajinou. Hovorilo sa o ňom ako o „Severnej Kórei Balkánu“. Na jeho čele stál známy diktátor Enver Hodža. Viedol ho represívne a zavrel hranice.

Hodžovi partizáni počas 2. svetovej vojny bojovali proti talianskym fašistom aj nemeckým okupantom. Keď sa dostal k moci, okrem brád zakázal aj náboženstvo. Po celej krajine sa postavilo približne 700-tisíc bunkrov a množstvo gulagov s politickými väzňami.

Hodžov politický systém sa spoliehal na silnú tajnú políciu, tzv. Sigurimi, s okolo 30-tisíc pracovníkmi. A trpel aj futbal.

Albánsko v roku 1946 vyhralo Balkánsky pohár a odvtedy sa iba trápilo. Nezapájalo sa do medzinárodných súťaží, čo sa zmenilo až na začiatku 60. rokov. Súviselo to s rozpadom politického spojenectva so Sovietskym zväzom, myslí si Craig McCracken, editor portálu BeyondTheLastMan.

Hodža totiž kritizoval politiku Nikitu Chruščova, ktorého „destalinizácia“ bola podľa albánskeho lídra v rozpore s marxizmom-leninizmom. Hodža potom využil každú príležitosť, aby nahneval bývalých spojencov.

Albánsko a Sovietsky zväz boli jedinými štátmi, ktoré nehrali pohárové súťaže UEFA. Albánsko si zrazu bojkot rozmyslelo, klub Partizani Tirana hral PEM a Sovieti zostali v izolácii chvíľku osamotení.

Zákaz brád

UEFA však pri každej albánskej účasti musela riešiť nejaký problém. Napríklad počas zápasu proti švédskemu Norrköpingu hádzali fanúšikovia na ihrisko kamene.

Pre zahraničné kluby bolo náročné vôbec sa do Albánska dostať. Keď hral proti albánskemu súperovi škótsky Kilmarnock, jeho tréner chcel

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie