Terénny pracovník Tomáš Ščuka ocenený Lúčom z tmy: Ako sa povie po rómsky covid-19? Korona
Regionálny koordinátor pre národný projekt terénna sociálna práca v Spišskej Novej Vsi Tomáš Ščuka hovorí, ako nechcel študovať na gymnáziu ani na vysokej škole. Dnes je spokojný, že ho prehovorili.
V rozhovore sa dočítate:
- čo pre neho znamenalo, keď sa ako chlapec z osady ocitol na gymnáziu v Košiciach;
- ako pomáha spoločne s pätnástimi terénnymi pracovníkmi počas prvej aj druhej vlne pandémie;
- že nechce rozprávať o politikoch;
- aké sú v osadách stravovacie návyky a prečo ich balíčky z Lidla neuspokojili.
Vysokú školu máte z rodiny ako jediný?
Áno, ani jeden z dvoch bratov neštudoval.
Čo vás k tomu motivovalo?
Ťažká otázka, odpoveď nepoznám. Ale pravda je, že ma mama s triednou učiteľkou dali na gymnázium. Nechcel som to.
A čo ste chceli?
Chcel som ísť na strednú školu, ako kamaráti. A po nej zarábať. Zobrali ma na gymnázium do Košíc. Po prvom ročníku som to chcel vzdať. Košice boli pre mňa ako chlapca z osady v Hrabušiciach veľmi veľké a neznáme mesto, ktorého som sa bál. Túžil som ísť naspäť do Spišskej Novej Vsi. Mama to na mne videla. Ale niečo sa vo mne zlomilo a povedal som si, že ostanem. Po gymnáziu som chcel ísť zarobiť peniaze, čo sa mi nepodarilo.
Ako to?
Riaditeľka gymnázia vypísala za mňa prihlášku na vysokú školu. (smiech) Potom som už neľutoval, učili ma Peter Pollák alebo Jurina Rusnáková.
Čo pre vás znamená ocenenie Lúč z tmy?
Prednedávnom mi nomináciu oznámil člen komisie s tým, že som ju získal za svoju prácu. Zaskočilo ma to. Viem, že ocenenie získali oveľa skúsenejší a starší Rómovia, omnoho vzácnejší pre spoločnosť, ako som ja.
Považujete sa za príliš mladého?
Mám 32 rokov. Po vysokej škole sedem rokov aktívne pracujem s rómskymi komunitami ako zamestnanec úradu splnomocnenkyne vlády. To, čo som urobil a naďalej budem robiť, neberiem nijako zvláštne. Je to prirodzená súčasť môjho pracovného aj osobného života. Zrejme k mojej nominácii prispela moja angažovanosť v rómskych lokalitách, aj tých piatich opáskovaných, počas jarnej vlny korony.
Čo ste vtedy robili?
Som regionálny koordinátor pre národný projekt terénna sociálna práca. Mám v obciach tu na Spiši pätnásť kolegýň a kolegov, s ktorými pracujem dennodenne a ktorí sú zamestnancami obcí a platení z európskych zdrojov. Ide o prácu v prirodzenom prostredí klienta a my ako „tereňáci“ sme nasadení v prvej línii. Prirodzene, pokiaľ ich obec má. Ide o prácu kolektívu, nie mňa ako jednotlivca.
Na jar sa na Spiši pri testovaní aj uzavretí lokalít do karantény výrazne angažoval europoslanec Peter Pollák (OĽaNO), bol pravou rukou premiéra Igorom Matoviča aj v krízovom štábe. Ako ste s ním spolupracovali?
Dovtedy nikto z nás nevedel, a nikde ani nebolo napísané, ako postupovať v takýchto krízových situáciách. Keď sa osady náhle uzavreli, ich obyvateľom spočiatku nebol umožnený prirodzený prístup k službám, na ktorý boli naučení. A to spôsobovalo našu vzájomnú súdržnosť.
