Denník N

Ad.: Elitní športovci zomierajú mladší, ukázal výskum v Nemecku

Ilustračné foto N – Peter Kováč
Ilustračné foto N – Peter Kováč

Autori nerozoberali životný štýl olympionikov po skončení kariéry.

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo sa jej pýtať otázky.]

Autor skúma oblasť telesnej zdatnosti, životného štýlu a výživy na Univerzite Komenského v Bratislave.

Telesnú pohodlnosť moderného človeka zvykneme obhajovať rôzne. Osvedčuje sa aj výrok Športom k trvalej invalidite či opradená veta Winstona Churchilla No sports, just whisky and cigars. V prvom prípade pripúšťam existenciu niektorých argumentov, keďže šport prináša aj náhle zranenia alebo poškodenia pohybového aparátu v dôsledku neprimeraného tréningu. Zaujala ma však nedávna nemecká štúdia, na ktorú sa odvoláva Denník N v článku s titulkom „Elitní športovci zomierajú mladší, ukázal výskum v Nemecku“.

Autori tejto pôvodnej práce – mimochodom, publikovanej prestížnym vedeckým vydavateľstvom Frontiers – v záveroch štúdie konštatujú, že olympionici sa nedožívajú viac ako bežní ľudia, a dokonca uvádzajú, že väčší úspech na olympiáde znamená vyššie riziko predčasnej smrti v starobe. Táto interpretácia a podobizeň vplyvu telesnej aktivity na zdravie olympionikov by mohla veľmi ľahko skĺznuť do roviny Športom do hrobu. A to už je desivejšia predstava.

Ak sa neobmedzíme len na strohý sumár spomínanej štúdie uvedený v abstrakte, ale ponoríme sa hlbšie do výsledkovej časti, nemusíme nad vrcholovým športom ešte lámať palicu. Z grafov a tabuliek síce vyplýva, že olympionici seniori sa dožívali menej ako bežná populácia, ale len v období do polovice 90. rokov. V období 1995 – 2017 je stredná dĺžka života olympionikov vyššia.

Okrem toho z výsledkov štúdie vyplýva, že z celkového pohľadu je pravdepodobnosť úmrtia olympionikov v mladom veku nižšia ako u bežných rovesníkov. Za zmienku i obhajobu športovania stojí ďalej fakt, že riziko úmrtia bolo u žien významne nižšie.

Práca tohto typu nie je ojedinelá a literatúra ponúka ďalšie štúdie zaoberajúce sa vplyvom vrcholového športu na strednú dĺžku života. Napríklad v inej podobnej francúzskej štúdii sa v záveroch uvádza vyššia stredná dĺžka života olympionikov pri porovnaní s bežnou populáciou. Autori tejto práce opierajú svoje výsledky o fakty, že športovci si aj po kariére udržiavajú zdravšie návyky ako bežná populácia, medzi ktoré patrí napríklad nízka miera fajčenia, správna výživa a pravidelný telesný pohyb.

Iní francúzski vedci uvádzajú nižšie riziko úmrtia bývalých účastníkov Tour de France súťažiacich v období 1947 – 2012.

Zaujímavá je aj prehľadová štúdia, ktorá analyzovala a vyhodnotila štrnásť tematicky podobných prác. V súhrne autori uvádzajú: „Ukazuje sa, že elitní vytrvalostní športovci prežívajú dlhšie ako bežná populácia, čo naznačuje nižšia miera úmrtnosti a dlhší život.“

Poznatky o predĺžení života vytrvalcov sú pozoruhodné a deje sa to napriek tomu, že intenzívny vytrvalostný tréning predsa len zanecháva na srdci svoj odtlačok v podobe srdcovo-cievnych abnormalít (napríklad poruchy srdcového rytmu). No napriek tomu majú bývalí vrcholoví vytrvalostní športovci o 30 percent nižšie riziko úmrtia na infarkt ako bežní ľudia.

Avšak v prípade silovo-rýchlostných športovcov je skóre miery úmrtnosti k bežnej populácii 1:1. Lenže nemecká štúdia nešla až tak dopodrobna a nerozdelila športy podľa kondičných schopností. Okrem toho, ako samotní autori priznávajú, niektoré prístupné údaje boli cenzurované.

Ľudstvo už od antiky vzhliada a obdivuje atlétov za ich silu, rýchlosť či vytrvalosť. Olympionici sú pre mnohých vzormi, poprípade stelesnením nadprirodzeného výkonu. Treba mať však na pamäti, že športovanie v mladom veku neochráni človeka až do jesene života. Najmä keď bývalý športovec zmení životný štýl, prejde na západný spôsob stravovania a gaučovú kultúru.

Výnimočná kardiorespiračná zdatnosť nadobudnutá rokmi tréningu v mladosti bez systematickej pohybovej aktivity po skončení kariéry vyhasína a organizmus bývalého športovca sa svojou funkciou priblíži k netrénovanému človeku. A toto sú limity nemeckej štúdie, pretože autori nerozoberali životný štýl olympionikov po skončení kariéry.

Radíme športovcom

Týždeň v behu

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie