Denník N

Do Grécka už mieri najviac migrantov, no Atény sa o nich nevedia postarať

Na nafukovacích člnoch prichádzajú migranti za lepším životom v Európe. Na ostrovoch, ako je Kos, ich však nečaká nič dobré. Foto – TASR/AP
Na nafukovacích člnoch prichádzajú migranti za lepším životom v Európe. Na ostrovoch, ako je Kos, ich však nečaká nič dobré. Foto – TASR/AP

Z Grécka sa tento rok stala hlavná brána pre utečencov. Ostrovy blízko tureckého pobrežia však nápor nezvládajú. Sýrčania, ktorých je medzi migrantmi najviac, začínajú strácať nádej v Turecku.

Za normálnych okolností býva v tureckom mestečku Bodrum po zotmení pokoj. Teraz sa tesne po súmraku na miestnu pláž nahrnú desiatky ľudí. O nočné kúpanie im však nejde. Do Bodrumu prišli zo Sýrie, Afganistanu či Iraku a ich dočasným cieľom je neďaleký ostrov Kos, ktorého svetlá vidia aj voľným okom.

Za miesto na zúfalo preplnenom nafukovacom člne zaplatia miestnym priekupníkom od tisíc do 1500 dolárov. Potom dúfajú, že sa počas 25-kilometrovej cesty Egejským morom neutopia. Ak ide všetko dobre, na svitaní už stoja na vytúženej európskej pevnine. Mnohí z nich však ešte netušia, že najbližšie dni to pre nich ani zďaleka nebude prechádzka ružovou záhradou.

Grécke ostrovy totiž nápor migrantov dlhodobo nezvládajú a na pomoc od gréckej vlády či zvyšku Únie čakajú márne. A to aj napriek tomu, že štatistiky hovoria jasne – z Grécka sa tento rok stala hlavná brána pre migrantov mieriacich za lepším životom do Európy.

Podľa UNHCR tento rok v porovnaní s minulým prišlo do Grécka 7,5-násobne viac migrantov.

Z takmer 225-tisíc ľudí, ktorí v tomto roku nelegálne prekročili hranice Únie, ich viac ako polovica – 55 percent – prišla práve do Grécka.

Úplne opustení

Toľko suché čísla. Tie však samy osebe nehovoria nič o tom, do akých podmienok vlastne migranti prichádzajú a prečo Grécko spolu s Talianskom už mesiace tlačia na zvyšné členské štáty, aby si medzi sebou žiadateľov o azyl podelili.

„Už som pracoval v utečeneckých táboroch v Jemene, Malawi či Angole. No až tu na ostrove Kos som po prvýkrát v živote uvidel ľudí, ktorí sú úplne opustení. Vyzerá to tak, že tu panuje prístup ‚nechajme ich trpieť, lebo ich sem inak príde ešte viac‘,“ opisoval situáciu Stathis Kyroussis, šéf misie Lekárov bez hraníc na ostrove Kos.

Ten má zhruba 33-tisíc obyvateľov a podľa údajov UNHCR tam od začiatku roka zamierilo už vyše 34-tisíc migrantov, najmä zo Sýrie či Afganistanu. Teraz, keď utečenecká „sezóna“ vrcholí, prichádzajú na malý ostrov stovky migrantov denne.

A na ostrove ešte stále neexistuje oficiálny utečenecký tábor, kde by ľudia dostali jedlo, vodu, slušný prístrešok a rýchly prístup k dokumentom, ktoré potrebujú na to, aby sa mohli pohnúť ďalej.

Minulý týždeň sa miestne úrady pokúsili vyriešiť situáciu tak, že stovky migrantov stanujúcich po ostrove nahnali na športové ihrisko, kde mali počkať na vybavenie migračných papierov. Lenže tie pôvodne vybavovali len traja úradníci – kým sa ľudia dostanú k potrebným dokumentom, prejdú aj dva týždne. Keď ich preto polícia nahnala na štadión, kde nemali prístup k vode, toaletám, jedlu či aspoň tieňu, vzbúrili sa.

Atény neskôr na Kos konečne poslali desiatku nových imigračných úradníkov a tiež veľký trajekt, na ktorom by sa malo dočasne ubytovať asi 2500 migrantov. Prednosť však podľa New York Times dostávajú Sýrčania, u ktorých je vysoká pravdepodobnosť, že získajú status utečenca. Zvyšok tak musí aj naďalej prespávať, kde sa dá. Často vo veľmi zlých podmienkach, aké panujú v roky opustenom hoteli Captain Elias.

„Z ostrovov, ktoré sme navštívili v máji, boli najhoršie podmienky na ostrove Kos. Deti aj dospelí spali v špinavých miestnostiach v opustenom hoteli na provizórnych posteliach alebo v stanoch, ktoré im poskytli Lekári bez hraníc, bez elektriny a s minimom tečúcej vody. Takmer všetci, s kým sme hovorili, nám povedali, že im úrady poskytli len veľmi málo jedla; niektorí nejedli nič už niekoľko dní. Mnohí tiež tvrdia, že nedostali žiadne informácie o tom, kedy sa z ostrova dostanú ďalej a ako dlho to bude trvať,“ opísala časť problémov ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch.

Strácajú nádej, preto idú do Európy

Veľmi podobné problémy majú aj iné grécke ostrovy, ktoré sa stali vstupnou bránou pre migrantov z Turecka. Len na ostrov Lesbos ich tento rok prišlo zatiaľ 62-tisíc. A podobne ako na ostrove Kos často nemajú dostatočné kapacity či miesta na to, aby zvládli nápor migrantov. Všetko zhoršuje fakt, že Atény majú často problém zabezpečiť služby pre samotných Grékov, nieto migrantov.

„Sami to nezvládneme. Únia nás podľa môjho názoru na ekonomickom fronte nechala v štichu. Dúfam, že to isté nespraví aj v prípade humanitárnej krízy,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters grécky premiér Alexis Tsipras.

Podľa denníka Guardian sa Grécko stalo hlavnou vstupnou bránou do Európy z minimálne troch dôvodov. Prvým je, že tureckí pohraničníci zakročili proti pašeráckym lodiam, ktoré mali namierené do Talianska. Druhým, že do Líbye – odkiaľ ešte nedávno odchádzalo do Európy najviac ľudí – sa už migranti tak ľahko nedostanú. Susedné štáty ako Egypt, Sudán či Alžírsko už pre Sýrčanov pritvrdili azylové pravidlá.

Tretím dôvodom, ktorý môže mať na Európu najväčší dosah, je to, že čoraz viac Sýrčanov sa vzdáva nádeje, že sa občianska vojna v ich krajine skončí v dohľadnom čase.

„Pred rokom sme ešte stále dúfali, že sa vojna skončí. No teraz chcú ľudia odísť a začať život odznova,“ povedal pre New York Times 32-ročný Bašár, ktorý zo Sýrie utiekol do Turecka a v Bodrume teraz čaká na odchod do Európy.

„Myslel som si, že si v Turecku dokážem niečo zarobiť. No miestni nás nútili robiť nadčasy a platili nám polovicu z toho, čo Turkom. Chcel by som skončiť niekde, kde môžem žiť normálne,“ povedal zas pre Guardian Sýrčan Nasser, ktorému sa do Grécka podarilo utiecť začiatkom leta.

Len v Turecku pritom žijú takmer dva milióny utečencov zo Sýrie. A ak sa čoraz viac z nich rozhodne, že život utečenca v Turecku pre nich ďalej nemá zmysel, humanitárnej katastrofe už nebude čeliť len Grécko.

Teraz najčítanejšie