Oxfordská vakcína neobsahuje bunky potrateného plodu. Má úspešnosť až 90 percent

Vakcína vyvíjaná Oxfordskou univerzitou a spoločnosťou AstraZeneca neobsahuje bunky potrateného plodu, nemení sekvenciu DNA, neobsahuje „kopu svinstiev“ ani nezabíja, ako chybne uvádza video zverejnené minulý týždeň na stránke We are Waxxed na Instagrame.

Päťminútové video je v angličtine, no má české titulky a húfne ho šíria aj slovenskí používatelia sociálnych sietí. O zavádzajúcom videu už nekriticky informoval aj dezinformačný časopis Zem a vek.

Autorka videa sa pozastavuje nad tým, že „oxfordská vakcína“ je rekombinantná, z čoho klikaním na články na Wikipédii usúdi, že obsahuje bunky potrateného plodu.

Ako je to naozaj?

Rekombinantná vakcína

Oxfordská vakcína patrí medzi vakcíny s vírusovým vektorom. To znamená, že obsahuje iný vírus, ktorý je určený na prenos génov nového koronavírusu.

V tomto prípade hovoríme o oslabenom a nereplikujúcim sa adenovíruse. Ide o vírusy, ktoré spôsobujú bežné prechladnutie.

Oxfordská vakcína je „rekombinantná“ v tom zmysle, že ide o kombináciu adenovírusu a časti nového koronavírusu.

„Techniky rekombinantnej DNA sa využívajú po celé desaťročia a v molekulárnej biológii ich nájdete úplne všade vrátane výroby inzulínu,“ povedal pre Denník N genetik Peter Búran, ktorý pôsobí ako doktorand vo Fyziologickom ústave Českej akadémie vied.

Vedec popularizuje vedu na kanáli BeWise na YouTube a o vakcínach píše na Facebooku ako Vaxinátor.

„Rekombinantné vakcíny sa používajú dlhé roky – existujú napríklad proti hepatitíde B, HPV alebo proti meningokokovi typu B,“ napísal vedec na stránke Vaxinátor.

Molekulárny imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV pre Denník N vysvetlil, že vo svojich črevách máme množstvo baktérií, ale aj vírusov vrátane adenovírusov, ktoré nemusia spôsobiť ochorenie. „Náš imunitný systém si na ne zvykol, hlavne preto použili v oxfordskej vakcíne šimpanzí adenovírus, aby mali istotu, že ho imunitný systém rozpozná a vybuduje proti nemu imunitnú odpoveď,“ dodal Leksa. Vírus použitý ako vakcína sa nedokáže množiť ani vkladať do ľudského genómu, lebo na to nemá enzýmy.

Zhrnutie: oxfordská vakcína je rekombinantná, no v skutočnosti to neznamená nič zlé a tento prístup sa vo vede uplatňuje bežne.

Neobsahuje bunky plodu

Video ďalej uvádza, že vakcína obsahuje pľúcne tkanivo 14-dňového plodu.

Ani toto nie je pravda. Ako je to naozaj?

Adenovírus, ktorý vo vakcíne funguje ako vektor – čiže prenášač genetickej informácie z nového koronavírusu –, sa produkuje v bunkových líniách HEK 293, ktoré vznikli z „obličkových buniek ľudského embrya“, ako konštatuje aj agentúra Reuters.

Video hovorí o bunkových líniách MRC-5. Tie pochádzajú z plodov potratených v 60. rokoch minulého storočia (HEK 293 boli odvodené v roku 1973).

Bunkové línie sa využívajú na pestovanie vírusov, no vo vakcíne sa nenachádzajú žiadne bunky plodu. „Je dôležité povedať, že k potratu týchto plodov nedošlo na účely vedy a výskumu. Už viac ako 50 rokov vedci využívajú bunkové línie z pôvodných buniek. Rovnakým spôsobom sa robia aj vakcíny proti detskej obrne alebo ebole,“ cituje Reuters odborníka na verejné zdravotníctvo Michaela Heada z Univerzity v Southamptone.

Pri výrobe oxfordskej vakcíny sa teda nepoužívajú bunky potratených plodov, ale bunkové línie, ktoré sa v laboratóriách po celom svete množia po celé desaťročia, aby sa na nich pestovali vírusy či iné patogény. „Pri výrobe vakcíny sa nepoužívajú žiadne bunky plodu,“ dodal Head.

Oxfordská vakcína sa dôkladne purifikuje (čistí), preto je vylúčené, aby sa v nej nachádzali bunkové línie plodu. „Je to nezmysel,“ vraví genetik Búran.

Kedysi sa namiesto ľudských buniek používali bunky z obličiek opíc, no ako uvádza Búran na stránke Vaxinátor, tieto línie buniek boli často infikované opičím vírusom SV40. O ňom sa zistilo, že u škrečkov môže vyvolať rakovinu. Aj z tohto dôvodu sa pred rokmi prešlo na ľudské bunky.

Význam v medicínskom výskume

Bunkové línie sa v medicínskom výskume využívajú úplne bežne. Napríklad HeLa bunky sú nádorové bunky, ktoré boli v roku 1951 izolované z tela Henrietty Lacksovej, ktorá podľahla rakovine maternice.

Odvtedy sa jej bunky v laboratóriách po celom svete množia, skladujú a používajú sa na výskum rakoviny alebo vývoj vakcín.

Búran používa vo svojom laboratóriu embryonálne bunky obličiek. „Pre niekoho to môže znieť hrôzostrašne, ale je to úplne bežné. Molekulárnu biológiu si neviem predstaviť bez toho, aby sme používali takéto bunky,“ povedal vedec, ktorý sa vo svojom výskume venuje poruche autistického spektra.

Na stránke Vaxinátora genetik priznal, že ľudia môžu mať výhrady k tomu, ak sa vo výskume používajú bunkové línie z rakovinových buniek alebo plodov, no tvrdenie, že sa vo vakcíne proti novému koronavírusu nachádzajú bunky plodu, označil za „klamstvo“. „Lepšiu alternatívu nemáme a vďaka týmto bunkám sa zachránili miliardy životov,“ dodal vedec k prípadným etickým námietkam.

Nemení ľudskú DNA

Genetik vylúčil, že by oxfordská vakcína menila ľudskú DNA, ako to spomína virálne video. „Je to nezmysel. V molekulárnej biológii síce máme techniky, ktorými dokážeme meniť sekvencie DNA, no fungujú na úplne inom princípe. Žiadna z vyvíjaných vakcín proti covidu-19 vám sekvenciu DNA nezmení.“

Imunológ Leksa dodal, že ak má autorka virálneho videa strach zo zmeny svojej DNA po očkovaní oxfordskou vakcínou, svoje obavy by mala presmerovať skôr na obrovské množstvo vírusov vo svojich črevách, keďže ide o „kompletne životaschopné a funkčné vírusy“. Do styku s nimi pritom prichádza po celý svoj život.

Video hovorí aj o vážnych vedľajších účinkoch a úmrtiach po očkovaní. V skutočnosti výrobca na škatuľke uvádza, že mu záleží na tom, aby sa všetky vedľajšie účinky zachytili a reportovali. Očakáva sa, že pôjde najmä o zvýšenú teplotu, bolesť svalov či bolestivosť v mieste vpichu.

Imunológ Vladimír Leksa z SAV v tejto súvislosti v rozhovore pre Denník N poznamenal: „Keďže sa v týchto vakcínach využíva modifikovaný patogén, môže sa zvýšiť pravdepodobnosť vedľajších účinkov. Nemyslím si však, že by mali byť časté a vážne.“

Leksa označil zahraničné video za „čisté klamstvo a šírenie poplašnej správy“, za čo by sa „mala niesť trestnoprávna zodpovednosť“. Podľa vedca z SAV by sa podobné videá šíriace strach a paniku dali natočiť aj o mnohých liekoch. „Napríklad analgetiká sa takisto musia testovať najprv na ľudských bunkových líniách. Bude aj tie autorka videa odmietať? Nechá si vytrhnúť zub bez injekcie?“

Účinnosť oxfordskej vakcíny

Výsledky z tretej fázy testovania oxfordskej vakcíny zverejnené v pondelok 23. novembra naznačujú, že účinnosť vakcíny je 62 až 90 percent.

Nižšiu úspešnosť vedci dosiahli, keď s odstupom štyroch týždňov podali dve plné dávky vakcíny. No v prípade, že najprv podali polovičnú dávku a o mesiac plnú dávku, úspešnosť stúpla až na 90 percent, informuje BBC a Guardian.

Do výskumu zapojili 20-tisíc dobrovoľníkov, polovicu v Spojenom kráľovstve, zvyšok v Brazílii.

„Výsledky nás potešili,“ cituje BBC vedca Andrewa Pollarda, ktorý pracoval na vývoji vakcíny.

Úspešnosť oxfordskej vakcíny je nižšia ako v prípade Pfizeru a BioNTechu či Moderny, ktoré dosiahli 95 percent. Aj 90-percentná účinnosť je však vynikajúci výsledok. Napríklad úspešnosť vakcíny proti chrípke sa pohybuje maximálne na úrovni do 60 percent. Napriek tomu sa odporúča očkovať sa.

AstraZeneca pripravuje výrobu troch miliárd dávok vakcíny.

V porovnaní s konkurenciou má oxfordská vakcína tú výhodu, že nevyžaduje skladovanie pri extrémne nízkych teplotách. Pre mnohé regióny sveta tak môže predstavovať lepšiu voľbu.

Vakcínu od Pfizeru a BioNTechu treba skladovať až pri teplote mínus 80 stupňov Celzia, vakcínu od Moderny pri teplote mínus 20 stupňov Celzia.

Navyše, oxfordská vakcína je omnoho lacnejšia. Ako uvádza BBC, stáť bude do 3,5 eura. Cena vakcíny od Pfizeru a BioNTechu je okolo 17 eur, vakcína od Moderny bude najdrahšia a bude stáť okolo 28 eur, píše BBC.

Aktualizácia 23. 11. o 20.28: Opravili sme vetu, aby uvádzala, že adenovírus, ktorý vo vakcíne funguje ako vektor, sa produkuje v bunkových líniách HEK 293. Pôvodne sme napísali, že ide o bunkovú líniu MRC-5.