Denník N

Týždeň v behu: Zátopek s režimom raz kolaboroval, inokedy sa aj vzoprel. Zomrel pred 20 rokmi

Emil Zátopek v roku 1948. Foto – TASR/AP
Emil Zátopek v roku 1948. Foto – TASR/AP

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo jej klásť otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Dobrý deň,

v sobotu 21. novembra uplynulo 20 rokov od smrti Emila Zátopka, bežeckej ikony, štvornásobného olympijského víťaza, vytrvalca, ktorý vytvoril 18 svetových rekordov.

Rodák z Moravy zažil vrchol kariéry pred 70 rokmi, no aj tak je na celom svete stále veľkou inšpiráciou. Napriek tomu, že začal s behom až ako 19-ročný a nemal špeciálny talent, vypracoval sa na jedného z najlepších vytrvalcov všetkých čias.

Vynikal nielen svojou vytrvalosťou, ale aj dobrosrdečnosťou a stálym úsmevom. Napriek tomu historici upozorňujú, že robíme chybu, ak ho vnímame ako morálnu autoritu. Aj keď sa niekoľkokrát otvorene vzoprel komunistickému režimu, boli aj momenty, keď sa podvolil a stal sa nástrojom propagandy.

Týždeň v behu je týždenný newsletter, ktorý vychádza v utorok aj ako podcast.



Športové podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanRSSYouTube

Je sobota ráno, čas, ktorý u mňa pravidelne patrí dlhému regeneračnému behu. Ak trénujem sám, zvyčajne pri tom počúvam podcast. Pri voľnom behu sa na obsah hovoreného slova dokážem sústrediť lepšie ako pri ktorejkoľvek inej aktivite.

Vedomý si dnešného výročia, zadám do podcastového vyhľadávača meno Emila Zátopka. Nájdem štrnásť epizód. Šesť je v angličtine, dve v španielčine, objavuje sa taliančina, francúzština, švédčina či dokonca indonézština. V češtine je len jedna epizóda, po slovensky ani jedna.

To len potvrdzuje, že meno Emila Zátopka viac rezonuje v zahraničí ako doma. „Asi najlepšie to vystihuje skutočnosť, že najprestížnejšie preteky, ktoré nesú Zátopkovo meno, sa behajú v Austrálii, časopis ZATOPEK vychádza vo francúzštine a najlepšiu Zátopkovu biografiu napísali Angličania,“ napísal o československom bežcovi novinár Luboš Brabec.

Prečo je to tak? Prečo bol Zátopek v zahraničí väčšou inšpiráciou ako doma? Možno preto, že svet naňho hľadel len ako na športovca. Videl v ňom svetového rekordéra, bežca s neortodoxnými tréningovými metódami a atléta, ktorý síce na trati budí dojem, že neuveriteľne trpí, no nakoniec aj tak vyhrá. Toho, ktorý sa len akýmsi nedopatrením ocitol na štarte olympijského maratónu a dokázal ho vyhrať, hoci túto trať bežal prvýkrát v živote.

V domácich podmienkach je však zložité vidieť Emila Zátopka „očisteného“ od režimu, v ktorom vyrastal. Svoje najúspešnejšie roky totiž prežil v čase, keď nebolo možné oddeliť politiku od športu. V súvislosti s ňou zažil Zátopek viacero vzostupov aj pádov.

Simulant a bábovka

Zátopek sa narodil v roku 1922 v moravskej Kopřivnici do chudobnej desaťčlennej rodiny. Už ako 16-ročný pracoval v Baťovej továrni v Zlíne, kde sa v období protektorátu začala jeho bežecká kariéra.

Mal už takmer 19 rokov, keď mu vychovávateľ oznámil, že v nedeľu pobeží mestský beh. Zátopkovi sa bežať nechcelo a vyhovoril sa na bolesti kolena. Vychovávateľ však zavolal lekára, ktorý konštatoval, že mladému robotníkovi nič nie je.

„Simulant, bábovka, maršuj na štart,“ spomínal si neskôr Zátopek na zlostnú reakciu vedúceho. Zaumienil si, že z trucu preteky vyhrá,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Podcast Denníka N

Športové podcasty Denníka N

Výklus

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie