Denník N

Viedol Hrbatého aj Kučeru: Karolov otec nebol nadšený, keď sme trénovali na okraji strechy

Ivan Gabovič. Foto - archív I.G.
Ivan Gabovič. Foto – archív I.G.

Slovenská tenisová špička mu vďačí za to, že sa v rozhodujúcich fázach zápasov vedela sebavedomo oprieť o vynikajúcu kondíciu.

Ako prvý začal vo svojej práci so systematickou diagnostikou, zberom a analýzou dát. Aj ako šesťdesiatnik je aktívnym športovcom (najmä beh a bicykel), jeho koníčkom je zbieranie polámaných tenisových rakiet najlepších svetových tenistov.

V rozhovore so športovým pedagógom a odborníkom na kondičnú prípravu Ivanom Gabovičom sa dočítate:

  • prečo jeho zverenci patrili ku kondične najlepšie pripraveným;
  • aké analytické metódy pri svojej práci využíva a aj to,
  • či sa za posledných 20 rokov zmenil prístup k všeobecnej pohybovej príprave;

Dá aj tipy

  • ako zlepšiť svoju bežeckú výkonnosť,
  • aká vzdialenosť je pre hobby bežca optimálna a
  • prečo do svojho tréningu zaradiť aj kompenzačné cvičenia.

Rozhovor vám prinášame v spolupráci s podcastom Vykroč.

Celý život sa živíte trénovaním ľudí. Podľa bežeckých tabuliek ste zabehli desiatky polmaratónov a osem maratónov, váš osobný maratónsky rekord je 3:01:15 h. Veľké svetové maratóny ste bežali v New Yorku, v Berlíne a Chicagu, zatiaľ posledný maratón bol v roku 2018 v Košiciach. Ktorý z absolvovaných behov je pre vás najpamätnejší?

Behov, ktoré som odbehol, je podstatne viac, na viacerých som však po dohode s organizátormi nebol registrovaný ako bežec, ale ako sprievod bežca, ktorého som trénoval. Nemám doma vyvesené medaily z absolvovaných behov, myslím si, že by sa účastnícke medaily ani dávať nemali, veď aj tie olympijské sa udeľujú len tri – zlatá, strieborná a bronzová.

Mojím najpamätnejším behom je maratón v New Yorku. Mal som natrénované na čas pod 3 hodiny, prepálil som však tempo. Prvú polovicu som zabehol za 1:27 h, na 39. kilometri som sa však musel dať aj zdravotníkmi rozchodiť, mal som kŕče, inak by som to pod tri hodiny zvládol. Maratón v New Yorku je skutočne nezabudnuteľný – na trať vybehne 50-tisíc ľudí, ja sám som bežal v skupine tisíc ľudí bežiacich tempom okolo 4 min/km. Na First Avenue, ktorá má 9 km a ide stále do kopca, je to náročné, ale krásny zážitok. Do New Yorku sa chcem ešte vrátiť, maratón pod vysnívané tri hodiny zabehnúť a možno vyhrať svoju vekovú kategóriu.

Ďalších asi dvadsať maratónov som odbehol ako sprievod svojho zverenca. Pamätný je napríklad maratón v Chicagu s Matejom „Sajfom“ Cifrom, kde ma posledné dve míle pred cieľom prosil, aby sme na chvíľu zastali, oddýchli si a uvoľnili sa. Odmietol som a dokončili sme ho pod plánovaných tri a pol hodiny, hoci to bolo už viac-menej o morálno-vôľových vlastnostiach a každý krok do cieľa bol problematický.

Vo svojom živote ste zabehli viac ako 110-tisíc km, boli dni, keď ste behali aj desiatky kilometrov denne. Niektorí lekári varujú pred behmi dlhšími ako 10 km, spomínajú najmä ich devastačné účinky na pohybový aparát bežca. Ako to vnímate vy, je lepšie a zdravšie behať pravidelne maximálne 5-10 km alebo vzdialenosť nehrá rolu?

Určite je lepšie behať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Iné podcasty Denníka N

Radíme športovcom

Rozhovory

Športové podcasty Denníka N

Tenis

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie