Denník N

Čo takto pomôcť (narodeným) deťom z dúhových rodín?

Čo na ich živote nie je hodné podpory a ochrany?

Autorka je členka predsedníctva PS

V médiách sa pred časom objavila správa, že SaS chce otvárať tému registrovaných partnerstiev. Hoci by som sa rada tešila, úprimne, trochu ma to prekvapilo. Čítala som totiž znenie koaličnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že návrh na registrované partnerstvá môže ktokoľvek z koalície v parlamente predložiť len po súhlase koaličnej rady. A teraz si predstavme, ako Igor Matovič, Milan Krajniak či Veronika Remišová hlasujú za… No vidíte. To by sme mali.

Veľmi ma to mrzí. A v podstate aj hnevá. Do politiky som vstupovala aj preto, že som bola znechutená z neustáleho zneužívania témy práv LGBTI ľudí na získanie politických bodov. Životy vašich susedov, kolegýň či priateľov, ktorí patria do LGBTI komunity, sa už tradične stávajú nástrojom mnohých nenávistných kampaní. Nie nadarmo nám v poradni pre LGBTI ľudí narastá počet tých, čo potrebujú psychologickú podporu práve v období volieb. Sú chvíle, keď mám chuť len zakričať: „Dosť, prestaňte!“

Kým časť politickej scény otvorene popiera práva LGBTI ľudí a druhá časť nechce tému otvárať, lebo „sú dôležitejšie veci, ktoré musíme vyriešiť“, tak LGBTI ľudia stále čakajú. A čakajú. A čakajú. Dokedy ešte?

V Dánsku majú registrované partnerstvá od roku 1989. Dlhšie, ako existuje samostatná Slovenská republika. Od roku 2012 majú aj manželstvá pre všetkých. A predstavte si, že v posledných rokoch im dokonca klesá rozvodovosť. Niežeby to malo niečo spoločné, ale to len na margo rozvratu tradičnej rodiny, ktorý by to údajne malo na Slovensku priniesť.

Rovnako ako približne desaťtisíc ďalších detí (*odhad na základe reprezentatívneho prieskumu Focusu pre Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV), vyrastá naša dcéra v dúhovej rodine. Má dve milujúce mamy a verím, že šťastné a spokojné detstvo.

Ak sa pýtate, ako vyzerá náš život, tak môžem prezradiť. Ráno vstávame o 6.30 h, aby sme stihli škôlku, potom práca, po práci máme väčšinou program s nejakým naším detským kamošom či kamoškou, alebo ideme na odrážadlo alebo športovať, vybavíme nákup, či zbehneme na nejakú kultúru (ak jej štát dovolí žiť) a večer sa pohráme ešte doma, ideme sa okúpať a spať. Cez víkend ideme niekam na výlet alebo trávime čas so starými rodičmi, ktorí svoju vnučku zahŕňajú láskou a venujú jej svoj čas od prvého dňa, keď sa stala súčasťou našej rodiny.

Ja by som sa chcela spýtať (nielen) konzervatívnych politikov a političiek, čo na tom nie je hodné podpory a ochrany? Čo takto pomôcť (narodeným) deťom z dúhových rodín?

LGBTI

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie