Strašidlo radikálnej ľavice
Ad.: Radikálna ľavica je pre slobodu rovnakou hrozbou ako jej pravicová sestra.
Autor je šéfredaktorom angažovaného mesačníka Kapitál
Hoci nikto presne nevie, ako vyzerá, Európou a Spojenými štátmi už nejaký čas obchádza strašidlo radikálnej ľavice. Konzervatívne a neoliberálne elity sa predbiehajú v spisovaní zoznamov toho, za čo všetko už toto strašidlo môže: patrí sem napríklad strata slobody slova, takzvaná cancel culture, občianske nepokoje či obsadenie univerzít. K týmto hlasom sa na Slovensku pridal aj Martin M. Šimečka komentárom s veľmi sugestívnym názvom Radikálna ľavica je pre slobodu rovnakou hrozbou ako jej pravicová sestra.
Šimečkova motivácia k napísaniu tohto textu vychádza podľa jeho vlastných slov z upokojujúceho zistenia, že u nás ešte vládne sloboda slova, keďže si na stránkach Denníka N mohol vymieňať nesúhlasné názory s Františkom Mikloškom, na Západe by to však už také ľahké byť nemuselo (je inak zaujímavé, ako sa tróp „skazeného Západu“ vracia zadnými dverami, a to z pomerne nečakaných miest). Na príkladoch novinárov a novinárok z Guardianu a New York Times sa snaží dokázať, že takzvaná radikálna ľavica tak pevne zadrapila svoje pazúre do západných médií, že sa z nich vytráca možnosť slobodne diskutovať.
Netvor bez tváre
V prvom prípade ide o novinárku Suzanne Mooreovú, ktorá opustila Guardian po tom, čo
