Sedem ugrilovaných, traja Klimentovia, dvaja Kaliňákovia a jeden Tóth
Verejné vypočutie kandidátov na generálneho prokurátora bolo nepochybne divadelným žánrom. Otázka je, či dôstojným.
Aj kultúra v čase pandémie potrebuje oživiť a aspoň sčasti zaplniť hľadiská. Jednej z našich najstarších scén, bývalej Národnej rade na Župnom námestí, kde na stenách visia obrazy neznámych ľudí s menami známych politikov, ako boli svojho času Rudolf Schuster či Pavol Hrušovský, sa to nepochybne podarilo. Kamenné divadlo opäť ožilo.
A netrvalo to ani tak dlho, tridsaťšesť hodín počas troch dní, od štvrtka do pondelka. Presne toľko totiž grilovali (už je asi spoločenská zhoda, že tento zaužívaný výraz sa nepíše s úvodzovkami) šiestich prokurátorov a jedného sudcu.
Najprv skúška Trnkom: viete si čo len v najbujnejšej fantázii predstaviť, že by čosi také podstúpil Dobroš, ako ho spontánne nazval jeden z kandidátov?
Iste, rečníčka otázka, no dôležitá. Pretože skutočnou pripomienkou novembra ’89 neboli minulý týždeň v utorok davy neagresívnych nespokojencov a agresívnej luzy v uliciach, ale tvrdé, často na hranu idúce otázky vypočúvajúcich o zopár dní neskôr. A treba povedať, že vždy je osviežujúce vidieť, keď sa vymenia roly. A zo suverénnych strážcov zákonnosti sa stanú krotké stvorenia, ktoré si musia hrýzť do jazyka, aby im načisto nevytiekli nervy.
