Denník N

Prečo som hlasoval za odvolanie rektora STU: funkciu nezvládal, s kritikou zbytočne chodil do médií

Mikuláš Bittera bol v minulosti prodekanom FEI STU pre vzdelávanie, v súčasnosti je riaditeľom Ústavu elektrotechniky. Foto N - Tomáš Benedikovič
Mikuláš Bittera bol v minulosti prodekanom FEI STU pre vzdelávanie, v súčasnosti je riaditeľom Ústavu elektrotechniky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Docent Mikuláš Bittera hovorí, že reťazec manažérskych pochybení rektora Fikara vyústil až do situácie, že museli navrhnúť jeho odvolanie.

Naštartovala to kríza na fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT), z ktorej odišlo skoro tridsať pedagógov v oblasti IT pre nezhody s dekanom Ivanom Kotuliakom. Primala niektorých ľudí z biznisu, aby kritizovali akademikov, že si nezaslúžia samosprávu, keď dopustili rozvrat prestížnej fakulty.

Potom sa Slovenská technická univerzita (STU) dostala do médií pre odvolávanie rektora Miroslava Fikara. Akademický senát univerzity koncom októbra odhlasoval jeho odvolanie. Nad tým sa pozastavili minister školstva Branislav Gröhling (SaS) aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorí sa zatiaľ nerozhodli, či návrhu vyhovejú.

Jednota nie je ani na STU. Proti odvolaniu rektora sa postavili zástupcovia študentov i dvaja dekani – z fakulty architektúry a dizajnu a zo stavebnej fakulty.

Naopak, za odvolanie rektora hlasoval aj Mikuláš Bittera z fakulty elektrotechniky a informatiky, ktorý je docentom v odbore meracia technika. V rozhovore pre Denník N vysvetľuje, prečo podľa neho rektor manažérsky zlyhal, prečo nemal kritizovať vlastnú školu v médiách a čo hovorí na výhradu, že Fikar údajne cenzuroval články Hlavných správ.

Je Miroslav Fikar zlý rektor?

Ja si pána Fikara veľmi vážim – vážim si ho ako vedca aj ako človeka. Ovláda veľa jazykov, je akceptovaný vo vedeckej komunite, a teda má predpoklady stať sa dobrým rektorom. A pre mňa osobne je škoda, že v posledných rokoch nepôsobil na STU vo významnejších výkonných funkciách pred tým, než sa stal rektorom. Pritom funkcia rektora si vyžaduje neskutočné manažérske skúsenosti a obrovskú zodpovednosť. Jeho primárnou úlohou teda malo byť zvoliť si dobrý, fungujúci tím ľudí. Túto úlohu však akosi nezvládol. Podľa mňa sa obklopil zlými poradcami. Navonok to možno vyzerá veľkolepo, ale vzťahy medzi rektorátom a ostatnými súčasťami univerzity u nás nefungujú.

Preto si rektor Fikar zaslúži skončiť skôr, než mu uplynie mandát?

Pán Fikar mal predpoklady na to, aby slúžil ako dobrý rektor možno nielen štyri, ale aj osem rokov. Došlo však k zlyhaniam, ktoré nás viedli k tomu, že sme si v akademickom senáte jednoducho povedali dosť.

Viete o inej verejnej vysokej škole na Slovensku, na ktorej by predčasne odvolali rektora? 

Viem, že takýto prípad sa stal pred rokmi v Trenčíne. Boli tam trenice medzi dvomi tábormi, ale na detaily si už nepamätám (v roku 2012 odvolal senát Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne rektora Ivana Kneppa, hlasovaniu predchádzali spory okolo púchovskej fakulty, ktorú chcel rektor presťahovať do Trenčína, rektora kritizoval aj vtedajší minister Dušan Čaplovič zo Smeru; pozn. red.).

Za posledných osem rokov sa teda rektor verejnej vysokej školy neodvolával. Podľa vás boli zlyhania rektora Fikara také zásadné, že ste tento krok museli urobiť?

Viem, že niektorí ľudia to dokonca označujú za bezprecedentný krok. Faktom je, že ani na STU sa nič také zatiaľ nestalo, a preto sme sa aj stali terčom mnohých kritikov. Pre nás ten zásadný problém spočíval v tom, že chýbal dialóg. Ľudia, ktorí boli v priamom kontakte s vedením STU, už sú zničení a úplne vyhorení. Zhrnul by som to takto: rektor manažérsky nezvládol svoju funkciu, zanevrel na diskusiu a trochu si budoval svoju značku na úkor STU.

Ilustrujem vám to na technickom príklade. Kúpite si perfektné auto, ktoré však po čase začne mať poruchy. V servise si s tým nevedia rady a dokonca s ním jedenkrát takmer nabúrate – tým myslím tú kauzu na FIIT. No a keďže poruchy sa objavujú čoraz častejšie, rozhodnete sa, že auto vymeníte. Navonok síce vyzerá pekne a všetci nám ho závidia, ale my, čo s ním jazdíme, vieme, že je pre nás nebezpečné.

V čom podľa vás manažérsky zlyhal? 

Aj počas rokovania senátu som rektorovi povedal, že nešlo o jedno fatálne zlyhanie, ale skôr o reťazec viacerých zlyhaní. Ja osobne som prvýkrát zdvíhal oči, keď na zasadnutiach senátu väčšinu materiálov nepredkladal on napriek tomu, že bol prítomný, ale jednou vetou to hodil na prorektora alebo kvestora. Toto by som nečakal od človeka, ktorého zvolili za rektora na základe jeho vízie, ktorú chce presadzovať.

Potom prišli problémy okolo FIIT, kde sme mu vyčítali, že mal zasiahnuť hneď na začiatku. No a potom boli ďalšie veci. Vedenie STU predkladalo na viackrát rôzne materiály, v ktorých nevyznačilo zmeny, nevyhodnocovalo pripomienky. Materiály ako dlhodobý zámer univerzity alebo pracovný poriadok sa priebežne menili, až sme sa v tom stratili. Takisto by som rektorovi vyčítal výstupy v médiách, ktoré STU vôbec nevykresľovali v dobrom svetle.

Ktoré výstupy v médiách máte na mysli?

Išlo hlavne o to, ako komunikoval kauzu FIIT, keď hovoril, že táto fakulta stratila kvalitu a v podstate by ani neodporučil študentom, aby sa na ňu hlásili.

Kauzu som sledoval, ale takýto jeho výrok si nepamätám. Kde rektor povedal, že neodporúča študentom hlásiť sa na FIIT? 

Teraz neviem, či tie vyhlásenia boli presne v takomto duchu, ešte sa na to detailne pozriem. Čo však viem, je, že niektoré rozhovory, ktoré poskytol médiám, som považoval za dosť nešťastné (Bittera dodatočne spresnil, že rektor neodrádzal študentov od hlásenia sa na fakultu, avšak niektoré jeho vyhlásenia mohli školu poškodiť. Odkázal na článok webu Živé.Aktuality.sk, ktorý citoval Fikara v jeho názore, že na FIIT pre odchod pedagógov poklesne kvalita výučby; pozn. red.).

Klamal rektor v médiách o dianí na STU alebo povedal len nepríjemnú pravdu?

Z klamstva by som ho určite nechcel usvedčovať, ale musíme si uvedomiť, že rektor je vrcholný predstaviteľ univerzity. Preto sa nehodí do úst rektora, keď hovorí veci, ktoré kazia dobré meno univerzity. Povedať pravdu je jedna vec, ale povedať takú pravdu, ktorá zlikviduje moju vlastnú firmu, je vec druhá. Ako by asi postupovali súkromné firmy, keby ich generálny riaditeľ povedal niečo také na verejnosti? Niekedy je potrebné radšej si zahryznúť do jazyka a riešiť veci vnútri.

Dekan FIIT Ivan Kotuliak, predseda Akademického senátu STU Marián Peciar, rektor STU Miroslav Fikar a predseda správnej rady Milan Ftáčnik v januári, keď vypukla kauza okolo FIIT. Foto – TASR

STU nie je súkromná firma, vaše fungovanie financuje štát z daní. Zároveň sa podieľate na výchove mladej generácie – či už pre spoločnosť, alebo pre ekonomiku. Prečo vám teda prekáža, keď sa o dianí na verejnej vysokej škole hovorí verejne?

Ani ja nemám problém s kritikou, ale mám problém s tým, ak sme jediní, kto bude do sveta kričať, akí sme zlí. Pritom máme rovnaké problémy, aké majú aj ostatní.

Takže podľa vás by rektor nemal kriticky hovoriť o tom, čo sa na verejnej škole deje? Ani keď na jednej z fakúlt dochádza k odchodu značnej časti pedagógov?

Rozumiem, čo hovoríte. Aj v médiách som čítal názory, že sme financovaní zo štátneho rozpočtu, preto musíme strpieť verejnú kontrolu. Je v poriadku, že o nás médiá píšu. Ale problém vidím v tom, že náš najvyšší predstaviteľ sám ide do médií a hovorí v podstate to, že naša škola je zlá. Načo si platíme PR pracovníka, ktorý má za úlohu budovať dobré meno STU? To sú potom vyhodené peniaze.

Možno rektor vychádzal z toho, že keď o dianí na FIIT prehovorí verejne, tak to pomôže prispieť k ozdravnému procesu. 

Výsledkom bolo, že do toho procesu sa vtiahli ďalší ľudia. Keď bola zvolaná akademická obec k dlhodobej vízii STU, tak v aule sedelo menej ľudí, ako je členov akademického senátu. A keď sa odrazu podáva návrh na odvolanie dekana, tak tam prídu novinárske štáby. Chápem, že médiá sa venujú skôr problémom, ale zoberte si ten nepomer. Keď v januári dostala bývalá dekanka FIIT pani profesorka Bieliková hodinovú výpoveď, v médiách to žilo asi dva týždne. Teraz koncom októbra z hodiny na hodinu odvolal rektor kvestora STU. Vie o tom niekto?

Nech to teda zhrnieme: rektor by podľa vás nemal nič kritické hovoriť o svojej škole?

Kriticky hovoriť môže, ale nie do médií. Najprv sme na to my v akademických orgánoch, aby výhrady komunikoval smerom k nám. Viem si predstaviť, že by šiel do médií, keby sme si ho my na univerzite nevypočuli. Aj keď ja osobne si myslím, že riešiť interné veci cez médiá nemá zmysel.

Situácia na FIIT eskalovala od januára, pričom rektor sa k nej najprv vyjadroval len opatrne. Otvorenejší bol až v júni, keď viac než dvadsať pedagógov ohlásilo odchod vzhľadom na dekana Kotuliaka. Vtedy poskytol rozhovor napríklad Denníku N, v ktorom vysvetlil, prečo navrhne Kotuliakovo odvolanie. 

Áno, veď aj ja mám na mysli jeho vyjadrenia, ktoré prišli až neskôr – pri odvolávaní dekana Kotuliaka. Nešlo však len o situáciu na FIIT. Napríklad až z médií sme sa dozvedeli, že STU prechádza od 5. októbra na dištančné štúdium. Dva dni sme na fakultách nevedeli, čo sa vlastne deje a podobne.

Mikuláš Bittera je docentom v odbore meracia technika na FEI STU. Aktuálne ho navrhli do Správnej rady STU za zamestnaneckú časť akademického senátu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vráťme sa k vašej paralele s autom. Spomenuli ste haváriu auta, za ktorú považujete dianie na FIIT. Bolo vinou rektora, že väčšina zamestnancov odmietla dekana Kotuliaka? 

Z malej časti áno. Konflikt na FIIT sa totiž nezačal prepustením profesorky Bielikovej v januári tohto roka, ale už voľbou dekana o pol roka skôr. Silný rektor by vedel zasiahnuť už hneď na začiatku tohto konfliktu. Pretože keď sa požiar šíri, už je neskoro.

Ako môže rektor zasiahnuť do diania na fakultách, ktoré si o svojom vedení rozhodujú samy? 

Pozrite sa, pri voľbe dekana to funguje tak, že tretinu hlasov majú zástupcovia študentov. Preto logicky môže vzniknúť situácia, že väčšina zamestnancov chce jedného kandidáta, ale menšina zamestnancov vďaka zástupcom študentov zvolí druhého kandidáta.

Konkrétne proti dekanovi Kotuliakovi však bola i výrazná časť študentov, ktorá sa pripojila k fakultnému štrajku.

A tu narážame na širší problém. Ak poznáte akademickú pôdu, tak viete, že väčšina študentov – a povedal by som, že aj väčšina zamestnancov – je pasívna. Príliš sa nezaujíma o dianie na fakulte. Potom je menšina, ktorá je aktívna a angažuje sa napríklad v akademických senátoch. Keď sa začiatkom leta rozhodovalo o vyslovení nedôvery dekanovi Kotuliakovi, prišlo tam viacero jeho odporcov z radov študentov. Položil som im presne túto otázku: Kde ste boli, keď sa volili vaši zástupcovia do akademického senátu? Prečo ste v tom senáte nesedeli vy? Mohli ste rozhodovať o tom, kto sa stane dekanom.

Takže odporcovia Kotuliaka sa mali zobudiť skôr? Nie až vo chvíli, keď ho senát fakulty zvolil namiesto predchádzajúcej dekanky Bielikovej?

Nehovorím, že všetci zástupcovia študentov na FIIT volili pána Kotuliaka, ani tam študentská časť nebola jednotná. Mnohí študenti sa zobudili až potom, keď zistili, že je problém. A to platí univerzálne: akých ľudí si ako voliči zvolíme do parlamentu, takí nás tam zastupujú. FIIT je navyše špecifická v tom, že je personálne malá, hoci sa postupne rozrastala. Pri svojom vzniku mala asi 30 stálych zamestnancov, do nástupu pána Kotuliaka mala zhruba 45 stálych zamestnancov.

To je stále menej, ako má náš najväčší ústav na fakulte elektrotechniky a informatiky (FEI), z ktorej sa pred rokmi FIIT odčlenila. A s takýmto obmedzeným počtom ľudí musíte kreovať akademické orgány. Musíte mať zástupcov v akademickom senáte fakulty, akademickom senáte univerzity, musíte mať vedeckú radu, disciplinárku, takú komisiu, onakú komisiu a do toho musíte učiť a robiť výskum. Problém teda je, že zástupcov fakulty si môžete vyberať len z veľmi obmedzeného množstva ľudí a to sa potom môže prejaviť na tom, ako hlasujú.

V úvode som vám dal otázku, či si rektor Fikar zaslúžil skončiť. Teraz sa spýtam na dekana FIIT Kotuliaka. Je dobré, že Kotuliaka akademický senát podržal? Zaslúži si pokračovať? 

Až tak detailne tú situáciu na FIIT nepoznám. Niektoré veci mohol dekan robiť inak, viac si ho však hodnotiť netrúfam. Keď sme sa rozhodovali o pánovi Kotuliakovi, tak som povedal, že jeho odvolanie by možno zabránilo odchodu pedagógov a umožnilo pokračovanie výchovy študentov pre IT firmy. Nevyriešilo by to však nezdravé pomery, ktoré na FIIT panujú dlhodobo. Rektor nám nepredložil nejakú jasnú víziu ďalších krokov, ktoré by nasledovali po Kotuliakovom odvolaní, ktorá by pre nás bola akceptovateľná.

Vzhľadom na dekana Kotuliaka odišlo z fakulty skoro tridsať pedagógov z toho mála, ktorí tam učili. Je to podľa vás problém?

Samozrejme, že to problém je, keďže išlo o polovicu zamestnancov fakulty. Z hľadiska počtu pedagogických zamestnancov sa vrátila do stavu, keď pred viac než pätnástimi rokmi vznikla.

Toto vidí človek zvonka: vo funkcii zostane dekan, v súvislosti s ktorým nastal tento rozvrat. Naopak, skončí rektor, ktorý ho chcel odvolať. 

Pardon, teraz spájate dve nesúvisiace veci. Pána rektora sme navrhli odvolať v dôsledku výhrad, ktoré nesúviseli len s FIIT. Išlo o reťazec manažérskych pochybení, o jeho nedostatočnú komunikáciu a ďalšie témy, ktoré som načrtol v úvode.

Mikuláš Bittera hovorí, že rektor Fikar ukázal sériu manažérskych zlyhaní. Foto N – Tomáš Benedikovič

Do oficiálneho návrhu na odvolanie sa dostala aj výhrada, že rektor vypustil z mediálneho monitoringu články dezinformačného webu Hlavné správy. Aj vy ste mu tento krok vyčítali? 

Z môjho pohľadu táto línia bola zbytočne nafúknutá. Aj mne sa ozvali asi štyria ľudia z môjho okolia v súvislosti s odvolávaním rektora. Jeden z nich sa ma pýtal, či neviem, že Hlavné správy sú hoaxy.

To viac-menej sedí. 

Takto, Hlavné správy rozhodne nepatrili medzi hlavné body odvolávania. Ale odpoviem vám, že z môjho pohľadu by každý jeden člen akademickej obce mal byť dostatočne kritický na to, aby dokázal posúdiť, či nejaký článok je alebo nie je hoax. Pre nás ako akademickú obec je dôležité, aby sme vedeli, čo sa o nás píše. V krajnom prípade sa môže stať, že o nás niekto niečo napíše a my to nebudeme vedieť. Potom prídem domov na dedinu a tam mi niekto bude hovoriť, že o nás niečo čítal na Hlavných správach, a ja nebudem vedieť, o čo ide.

Podľa vášho názoru do monitoringu výstupov o univerzite patria články štandardných médií vedľa článkov médií typu Hlavných správ?

V tejto chvíli by som povedal, že áno, ale nemám na to jasný názor, pretože som sa Hlavnými správami doteraz nezaoberal. Ale keď už sa niekto rozhodne takýto zdroj vyradiť, tak by sa patrilo, aby sa pred nás postavil a povedal: Vážení, dobre, nežartujme, navrhujem neposielať vám veci z Hlavných správ, ďakujem. A my by sme sa rozhodli, či súhlasíme alebo nie. Toto však nezaznelo. A tým sa znovu vraciame k téme komunikácie: nevyčítam rektorovi, že Hlavné správy vyradil, ale že s nami dostatočne nekomunikoval – či už o tejto čiastkovej veci, alebo o podstatnejších.

Na druhej strane predseda akademického senátu Peciar nehovoril tieto argumenty. On povedal, že „v princípe ide o cenzúru, ktorá sa doteraz nikdy na STU nerobila“. Aj podľa vás sa rektor vypustením Hlavných správ uchýlil k cenzúre? 

Neviem, v tejto chvíli by som musel ísť do slovníka slovenského jazyka, aby som si pozrel, čo presne cenzúra znamená, lebo niektoré slová môžu mať rôzne významy. Asi by som to nazval jemnejšie.

Poďme to zhrnúť. Najprv došlo k rozvratu na jednej z fakúlt, teraz došlo k mediálne sledovanému odvolaniu rektora. Aké z toho budú dôsledky pre univerzitu?

Študenti, ktorí už pred týmito udalosťami zvažovali odchod do zahraničia, asi v týchto úvahách zotrvajú. Na našej fakulte elektrotechniky a informatiky v podstate žiadne škody neevidujem. Prihlásilo sa nám viac uchádzačov o štúdium než vlani; medzi nimi boli možno aj niektorí študenti z FIIT, ktorí zvažujú prejsť k nám. V súvislosti s odvolávaním rektora tu na mňa nikto neútočil, že sa hanbí za STU. Keď niekto mal otázky, tak som sa s ním o tom rozprával.

Samozrejme, iná situácia je na FIIT. Tam majú dva ústavy; jedným sa ľudovo hovorí sofvéristi, druhým hardvéristi. A tá softvérová vetva takmer celá odišla za pani profesorkou Bielikovou, s čím sa musí fakulta vyrovnať. Ale verím, že teraz sa tá situácia na FIIT bude už len zlepšovať.

Aj vzhľadom na dianie na STU hľadá vláda cesty, ako upraviť akademické slobody. Ako sa vám počúvajú výhrady, že akademici nezvládajú súčasnú mieru samosprávy?

Ja som ešte vo svojich začiatkoch pred osemnástimi rokmi zažil, ako sa znížila vtedajšia vysoká miera samosprávy fakúlt. Bolo to nepríjemné, ale prežili sme to. Odvtedy navonok vystupujeme ako jedna veľká STU, hoci v skutočnosti majú fakulty stále vlastnú politiku: každá si inak rieši študentov, inak rieši vedu a výskum, inak si delí dotácie. A teraz je otázka, že na čo sa presne pýtate. Pýtate sa na to, či by mal do výberu rektora hovoriť štát?

Napríklad.

Tiež som čítal ten navrhovaný materiál ministerstva financií, kde sa píše o tom, že o rektorovi by nemal rozhodovať akademický senát. Namiesto toho by hlavné slovo mala dostať správna rada univerzity. A tu hovorím: Pozor na to. Na Západe fungujú správne rady univerzít tak, že v nich sedia zástupcovia štátu a lokálnej samosprávy, ktorí do toho lejú peniaze. Potom sú tam zástupcovia firiem, ktorí tiež do toho lejú peniaze. A potom sú tam zástupcovia študentov a pedagógov. Takýto model by mi dával zmysel, lebo keď sú to ich peniaze, nech rozhodujú, kto tomu bude šéfovať.

Na Slovensku je to inak – rektor sa vyberá ako kompromisný kandidát. Ministerstvo teraz navrhuje, aby dôležité slovo v správnych radách dostali zástupcovia štátu. A práve správna rada by vyberala rektora a dekanov. A to by nebolo šťastné. Úloha dekanov ako protiklad k rektorovi je dôležitá, pretože sú to fakulty, kto zarába peniaze na chod univerzity, nie rektorát. Takže aby som to zhrnul, diskusiám o fungovaní akademickej samosprávy sa určite nebránim, ale nech sú to rozumné diskusie.

Mikuláš Bittera (43)

pôsobí na na FEI STU ako docent v odbore meracia technika. Je spoluautorom viacerých vedeckých a odborných článkov aj skrípt. Najradšej sa podľa svojich slov venuje spolupráci s firmami. Podieľal sa na vybudovaní laboratória elektromagnetickej kompatibility, ktoré už využili desiatky firiem zo Slovenska i zo zahraničia.

V minulosti bol členom fakultného akademického senátu a prodekanom pre vzdelávanie. V súčasnosti je riaditeľom Ústavu elektrotechniky a zároveň je fakultným koordinátorom pre akreditáciu. Od mája 2019 je členom Akademického senátu STU, pôsobí v jej ekonomickej komisii. Na poslednom zasadnutí AS STU bol navrhnutý na člena Správnej rady STU za zamestnaneckú časť AS STU.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovenská technická univerzita

Slovensko

Teraz najčítanejšie