Dôsledky poľského a maďarského veta môžeme pocítiť onedlho aj na Slovensku

Existuje viac možností na riešenie krízy, ktorá nastala po blokovaní európskeho rozpočtu a fondu obnovy maďarskou a poľskou vládou.

Potvrdili to v stredu na online brífingu europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EPP) a predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí). Podľa Štefanca prichádza do úvahy, že sa fond obnovy vo výške 750 miliárd eur schváli pomocou medzivládnych dohôd alebo pomocou mechanizmu posilnenej spolupráce. Takto by sa Poľsko a Maďarsko obišli a vylúčili by ich zo záchranného balíka.

Nevyriešilo by to však otázku európskeho rozpočtu na ďalšie sedemročné obdobie vo výške 1074 miliárd eur, z ktorého Poliakov a Maďarov vyčleniť nemôžu .

Poľsko a Maďarsko blokujú európsky rozpočet a záchranný balík na riešenie ekonomických dôsledkov koronakrízy preto, lebo sa čerpanie európskych peňazí spojilo s ochranou právneho štátu. Podľa Budapešti a Varšavy ide o ideologický nátlak zo strany Bruselu. Orbán tvrdí, že ich chcú vydierať blokovaním financovania, pretože tieto dva členské štáty odmietajú prijímanie migrantov a LGBTQ ideológiu.

V4 je v tejto otázke rozdelená, pretože Slovensko a Česko sa k blokujúcim krajinám nepridali. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok minulý týždeň povedal, že slovenská vláda plne podporuje mechanizmus ochrany právneho štátu.

Orbán a Kaczyński to nemusia vyhrať

Podľa europoslanca Ivana Štefanca je nepravdepodobné, že sa spor skončí víťazstvom Viktora Orbána a Jarosława Kaczyńskeho. „Viac tromfov je v rukách európskych inštitúcií,“ tvrdí Štefanec. Maďarsko a Poľsko tieto peniaze tiež potrebujú na obnovu svojich ekonomík, dodáva europoslanec. Vylúčenie z fondu obnovy by bolo aj pre tieto krajiny veľmi bolestné. „Nie je to preferovaná možnosť, ale využíva sa to na argumentáciu. Ak Maďari a Poliaci nechcú fond obnovy, môžeme ich z toho vynechať. Samozrejme, to nikto nechce, ale pokiaľ budú stupňovať tlak, je pravdepodobné, že sa nájde aj iný mechanizmus, ako fond obnovy schváliť.“

Rokovania stále prebiehajú a nemecký minister zahraničia Heiko Maas v utorok povedal, že sa dohoda môže zrodiť už v priebehu nasledujúcich dní. Konkrétnejšie informácie však neprezradil. Vo štvrtok navštívi poľský premiér Mateusz Morawiecki v Budapešti svojho maďarského kolegu, aby sa dohodli na ďalšom postupe. Podľa Tomáša Valáška bolo doteraz Maďarsko na rokovaniach aktívnejšie a Poľsko je od začiatku otvorenejšie dohode. Nikto však nevie, čo presne Budapešť a Varšava chcú dosiahnuť, pretože zrušenie spojenia vyplácania peňazí s ochranou právneho štátu je v tejto chvíli už mimo hry.

„To je politicky absolútne nepriechodné,“ povedal Valášek.

Maďari a Poliaci by mohli blokovanie ukončiť, ak by dostali garanciu, že budú zrušené konania pre porušenie povinností podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, ktoré sa vedú už dlhšie proti obidvom krajinám. „Tie by mohli byť ukončené. To je jeden z možných kompromisov,“ vraví Valášek.

Ako sa nás môže dotýkať veto

Ak by EÚ Maďarsko a Poľsko obišla, znamenalo by to, že by sa peniaze z fondu obnovy pôvodne vyčlenené Maďarom a Poliakom rozdelili medzi ostatných. Vyžadovalo by to nové rokovania, ktoré by trvali ďalšie týždne až mesiace, potvrdil europoslanec Štefanec. Pôvodne by sa mali peniaze z fondu obnovy poskytovať od januára budúceho roka, čo by bolo dôležité najmä pre štáty južnej Európy, ktorých ekonomiky pre koronakrízu veľmi trpia.

Iný scenár sa vzťahuje na rozpočet. Ak nebude prijatý rozpočet EÚ na najbližších sedem rokov, bude platiť od januára rozpočtové provizórium. Ako to môže v praxi vyzerať, nie je ešte úplne jasné. Tomáš Valášek potvrdil, že sa s tým spája mnoho otvorených otázok. „Ak bude platiť predošlý finančný rámec 2014 – 2020, tak niektoré právne opatrenia, ktorými je finančný rámec podmienený, už vypršia,“ vraví Valášek. Znamená to podľa neho, že sa európske peniaze nebudú môcť čerpať na sto percent a že Slovensko by dostalo menej peňazí z rozpočtu.

Ak sa odloží schválenie fondu obnovy a bude sa to riešiť vylúčením Maďarska a Poľska, nová dohoda podľa Valáška do konca roka nebude. „To je problematické, pretože termíny podľa fondu obnovy sú už aj teraz šibeničné,“ vraví poslanec, podľa ktorého takýto vývoj môže viesť k tomu, že niektoré plánované reformy bude treba zrušiť, pretože sa nebudú stíhať dokončiť do roka 2026.

„S maďarským a poľským vetom nemáme len politický a filozofický problém. Už o pár týždňov môžu mať pre nás reálne negatívne finančné dôsledky,“ dodáva Valášek. Znamenalo by to, že žiadne nové programy financované z európskeho rozpočtu by nemohli pokračovať – napríklad navýšenie podpory pre zdravotníctvo, Erasmus, výskum a vývoj.

Pre poľskú a maďarskú vládu ide hlavne o vnútropolitickú otázku, myslí si Ivan Štefanec, ktorý súhlasí so slovenským ministrom zahraničia v tom, že mechanizmus ochrany právneho štátu nie je spájaný s kultúrno-etickými otázkami alebo s migráciou.

Trošku inak to vidí Tomáš Valášek, podľa ktorého existuje určité riziko, že sa na členské štáty môže vyvíjať tlak aj v súvislosti s ideologickými otázkami. Valášek si myslí, že napríklad správa europoslankyne Judith Sargentini o Maďarsku nebola adekvátna.

„Pomiešala hodnotové témy, v ktorých sa európske štáty prirodzene odlišujú, so základnými princípmi právneho štátu.“ Podľa neho však u európskych inštitúcií existuje zhoda, že súčasný mechanizmus nebude zneužívaný na kultúrne vojny. Na otázku, či by sa tieto garancie nemohli zakomponovať priamo do nového mechanizmu, Valášek i Štefanec odpovedali, že by to narazilo na odpor niektorých členských štátov, napríklad Francúzska, Holandska alebo Belgicka. Ak by sa však v praxi začali miešať hodnotové otázky s ochranou právneho štátu, proti tomu by sa podľa Valáška malo ozvať aj Slovensko.

Orbán bojuje so Sorosom

Maďarský premiér Viktor Orbán označil za hlavného nepriateľa v kauze rozpočtu Georgea Sorosa. Po oznámení maďarského a poľského veta zverejnil George Soros článok na stránke Project Syndicate, v ktorom napísal, že Európska únia by nemala ustúpiť z podmienok ochrany právneho štátu. Podľa Sorosa Maďarsko a Poľsko odmietajú nový mechanizmus preto, lebo vedome porušujú princíp právneho štátu. Právny štát je pre Orbána a Kaczyńského prekážkou korupcie, tvrdí Soros, ktorý v článku poukazuje na to, ako zbohatla rodina a priatelia Viktora Orbána a ako maďarská vláda zneužíva koronakrízu na zmenu volebných pravidiel a ústavy. Píše aj o tom, že Maďari nakúpili za sporných podmienok 16-tisíc prístrojov na pľúcnu ventiláciu, ku ktorým však nemajú dostatočný personál.

Podľa Sorosa by sa mali európske peniaze poskytovať priamo samosprávam, pretože na úrovni samospráv v Maďarsku demokracia ešte funguje.

Orbán odpovedal Sorosovi v stredu článkom, ktorý zverejnil na svojej vlastnej stránke s tým, že mu to odmietli publikovať na stránke Project Syndicate. Soros je podľa neho najviac skorumpovaný človek sveta, ktorý teraz rozdáva príkazy európskym krajinám a chce, aby sa potrestali tie štáty, ktoré sa odmietajú začleniť do „európskej ríše“.

Soros podľa neho spolu s vysokopostavenými eurokratmi pracuje na vytváraní jednotnej ríše, v ktorej by národom odňali právo na samostatné rozhodovanie. „Zdá sa, že Brusel padne, ale veľká časť národných štátov ešte odoláva. Keď si chceme zachovať slobodu, Európa nemôže podľahnúť Sorosovej sieti,“ uzatvára Orbán.