Denník N

Moderátor ČT Jakub Železný: Rozhovor s pánom Kotlebom by som si užil

Jakub Železný. Foto - Veronika Kramlová
Jakub Železný. Foto – Veronika Kramlová

Aj ja som bol pre prezidenta Zemana „fracek“, ale také poznámky sú súčasťou našej profesie, novinár ich musí strpieť, vraví jedna z najznámejších tvárí Českej televízie.

Jakub Železný (47) je český novinár a moderátor, pracuje v Českej televízii. V rozhovore hovorí:

  • o tlakoch, ktoré dnes televízia cíti od politikov aj „alternatívy“;
  • o tom, aké renomé majú dnes verejnoprávni novinári;
  • o svojich antikomunistických postojoch a o tom, prečo by sa po prezidentovi Svobodovi nemali nazývať ulice;
  • o hrubosti a vyhrážkach na internete;
  • ale aj o tom, ako českí novinári vnímajú slovenské médiá – a naopak.

V médiách pracujete od februára 1993, začínali ste v Českom rozhlase, dnes ste tvárou Českej televízie. Väčšinu profesného života ste teda novinárom média verejnej služby. Ako sa za tých takmer 28 rokov zmenilo renomé verejnoprávneho novinára?

To by bolo na prednášku, ale skúsim stručne. Myslím si, že medzi ľuďmi, ktorých oslovujeme a oslovovať chceme, renomé skôr stúpa. Rozhodne neklesá. No keďže sa vo verejnom priestore objavuje aj veľa hrubosti, zla, malosti a špiny, tak si mnoho ľudí myslí, že sa môžu správať rovnako ako niektorí politici a túto špinu hádzať na kadekoho.

Novinári verejnej služby sú pomerne jednoduchý terč, ktorý je vždy poruke. Zdá sa mi teda, aj keď nechcem zovšeobecňovať, že v určitej časti spoločnosti prestíž verejnoprávnych novinárov skôr rastie a zasa v inej časti, ktorá je aktívna na internete, je to naopak.

Vidno to bežne na ulici? Prihovárajú sa vám vonku ľudia inak ako pred desiatimi rokmi?

Keď už ma niekto na ulici osloví, tak je to na 99,99 percenta oslovenie pozitívne a priateľské. Baví ma, ak sa ľudia spýtajú niečo konkrétne. Keď povedia: „Videl som, ako ste v tom rozhovore položili otázku, a ja som si uvedomil, že…“ Skrátka, diskutujú s vami. To je úplne najlepšia možnosť.

Potom sú tu ľudia, ktorí vás zastavia len preto, aby vám povedali, že si vážia vašu prácu a máte sa „držať“. To je veľmi fajn, no zároveň si v duchu hovorím: A prečo sa mám držať? Veď len robím svoju prácu. Ale, samozrejme, poteší to.

Takže negatívne reakcie na ulici prakticky nezažívate.

Ľudia z tej „druhej“ časti spoločnosti by si, samozrejme, netrúfli zastaviť vás osobne. Nikto z nich nikdy nepríde a nepovie: „Volám sa Ján Novák a myslím si, že robíte svoju prácu zle a úmyselne podporujete týchto politikov.“ Nikdy som nič také nezažil. Internet je natoľko anonymný priestor – aj keď sa tvári ako verejný –, že tam si to dovolia. Ale verejne? Naživo? V žiadnom prípade.

U nás sa Česká televízia dáva dodnes ako príklad pre našu RTVS: považujeme ju za vzor verejnoprávnosti v spravodajstve, ale aj v programe. No keď si čítam správy z Česka, mám pocit, že ČT je pod čoraz väčším tlakom a čím ďalej, tým viac takzvaných alternatívnych webov striehne na chyby, ktoré televízia urobí. Čo sa stalo?

Hovoríte o alternatívnych weboch. Ak by sme hovorili o štandardnom mainstreame, tam by som povedal, že sa prístup k Českej televízii nemení. Skôr je to v rovine „robte si poctivo svoju prácu“. Ak však hovoríme o alternatívnych weboch, tak tam to podľa mňa nie je o tom, že by negatívnych názorov na Českú televíziu bolo viac. Je to o tom, že tých webov je viac a majú väčší dosah, a preto to potom vyzerá, akoby kritika voči ČT rástla.

Je to naozaj tak? Lebo môj subjektívny pocit je, že atmosféra voči ČT sa naozaj mení. Neovplyvňujú a nenakazujú kritické postoje z alternatívnych a dezinformačných webov, titulky ako „Česká televize lže jako Rudé právo“ aj mainstreamové médiá?

Vo všeobecnosti vnímam, že správy z alternatívnych webov nás ovplyvňujú. Som občas aktívny na Twitteri a nedávno som si na ňom prečítal správu v štýle „no, tak už je vonku dôkaz o tom, že Biden zmanipuloval voľby, a ten dôkaz má aj CIA“. A, prosím pekne, keď som si túto správu prečítal, tak som si povedal: Ježišmaria, čo to je, nie je to niečo vážne?

Samozrejme, že to bol úplný nezmysel. Ale začal som to hľadať. Nakazilo ma to. Som človek, ktorému mozog funguje relatívne dobre, mám takmer 30-ročnú skúsenosť s dekódovaním textu – a aj tak som zaváhal. Čiže to, o čom hovoríte, absolútne platí, vo všeobecnej rovine.

Nemôže to byť teda tak, že tá ostrá kritika alternatívy voči ČT nahlodáva aj novinárov v ostatných serióznych médiách? Minimálne v tej rovine, že aj keď sú útoky neopodstatnené, majú potrebu dodať niečo ako „ale to neznamená, že je v televízii všetko v poriadku“.

A nie je to, čo opisujete, bežná novinárska prax? Vyvažovanie? Skrátka že seriózni novinári vnímajú jednoduchý fakt, že tu sú rôzne názory, pomerne polarizované, a tak ich reflektujú. Ja viem, zrejme ste čakali, že budem k súčasnej situácii okolo Českej televízie skeptickejší. Ale ja som asi menej skeptický, než by si situácia zaslúžila.

Mimochodom, vnímate slovenský pohľad na Českú televíziu, teda to, že ju považujeme za vzor verejnoprávnosti?

Ja som veľký čechoslovakista. Pamätám si, ako som bol na Slovensku v deň, keď bol za prezidenta zvolený Andrej Kiska. Mali sme dohodnutý rozhovor, ktorý sa mal odohrať v sídle RTVS. Po prvý raz v živote som prišiel do Mlynskej doliny a videl som, že by budova televízie – slušne povedané – potrebovala veľkú rekonštrukciu. V štúdiu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Médiá

Rozhovory

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie