Denník N

Radikálny krok proti hoaxom: Príbuzným sme prekopali Facebook, aby videli menej neprávd

Ilustračné foto - Pixabay/CC
Ilustračné foto – Pixabay/CC

Ak človek „odlajkuje“ príbuznému stránky bez jeho súhlasu, je to zásah do jeho dôstojnosti, upozorňuje odborník na etické dilemy Ján Markoš.

Jozefa Černeka z Komárna stále viac trápilo, čo jeho mama zdieľa na Facebooku. Kamarátom a príbuzným napríklad šírila články konšpiračného magazínu Zem a Vek alebo poplašné správy, že v Európe prebieha „organizovaná invázia migrantov“, len je o tom zakázané hovoriť.

„To mi išlo na nervy asi najviac. S manželkou sme leteli na dovolenku k moru a ju v prvom rade zaujímalo, či sme tam stretli migrantov.“

Jozef skúšal s mamou o vplyve sociálnych sietí diskutovať. Vysvetľoval jej, že nestačí čítať len titulky a mala by si všímať aj to, o aký web ide. Mama to podľa neho uznala a niekedy sa aj zasmiala, ako mohla niečomu uveriť.

„Tak som si uvedomil, že hlavný problém spočíva v tom, čo si číta na svojom facebookovom newsfeede. Nevidela tam žiadnu polemiku, žiadnu diskusiu o pravdivosti tých príspevkov.“

Pozor na narušenie dôstojnosti

Ide o bežný jav dnešnej doby. Dezinformácie zo sociálnych sietí vyvolávajú diskusie či hádky medzi mnohými príbuznými, kamarátmi alebo dávnymi spolužiakmi.

Denník N napríklad zverejnil príbeh tridsiatničky Barbory, ktorú sesternica označovala za klamárku potom, ako jej Barbora povedala, že má ťažší priebeh covidu. Uverila totiž, že covid-19 je len vymyslená choroba.

Na Slovensku sa však odohrávajú aj príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli tento fenomén riešiť rázne: blízkym sa pokúsili nanovo nastaviť štruktúru príspevkov, ktorú im ukazujú algoritmy Facebooku.

V tomto texte nájdete tri takéto príbehy. Každý z nich je odlišný a líšia sa aj koncovky. Dva sú veľmi kontroverzné: mladé ženy využili, že ich mama či babka sa neodhlasujú z Facebooku. Bez ich vedomia im „odlajkovali“ stránky, ktoré predtým sledovali.

Odborník na kritické myslenie Ján Markoš, autor knihy o etických dilemách, považuje takýto prístup za zásah do dôstojnosti človeka, ktorý nevyváži ani fakt, že dotyčný prestane šíriť internetové klamstvá.

„Tajné ovplyvňovanie nastavení Facebooku je podľa mňa väčším zásahom do súkromia a autonómie daného človeka, než aký by bol benefit, keby tento človek prestal svojou troškou prispievať do stoky hoaxov,“ hovorí Markoš.

Príbeh č. 1: Pár lajkov navyše

Späť k Jozefovi, ktorý pracuje ako riaditeľ slovenského divadla v Komárne. Vo vzťahu k Facebooku svojej mamy použil len „mierne prostriedky“, pre ktoré si vypýtal aj jej súhlas.

Z newsfeedu nič neodstránil, len na maminom účte „lajkol“ navyše stránky štandardných médií a pridal aj weby, ktoré vyvracajú internetové fámy – napríklad policajnú Hoaxy a podvody – Polícia SR.

„Urobil som jednoduchú vec: len som jej lajkol nejaké stránky navyše, aby videla

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Facebook

Hoaxy a propaganda

Slovensko

Teraz najčítanejšie