Radikálny krok proti hoaxom: Príbuzným sme prekopali Facebook, aby videli menej neprávd

Jozefa Černeka z Komárna stále viac trápilo, čo jeho mama zdieľa na Facebooku. Kamarátom a príbuzným napríklad šírila články konšpiračného magazínu Zem a Vek alebo poplašné správy, že v Európe prebieha „organizovaná invázia migrantov“, len je o tom zakázané hovoriť.

„To mi išlo na nervy asi najviac. S manželkou sme leteli na dovolenku k moru a ju v prvom rade zaujímalo, či sme tam stretli migrantov.“

Jozef skúšal s mamou o vplyve sociálnych sietí diskutovať. Vysvetľoval jej, že nestačí čítať len titulky a mala by si všímať aj to, o aký web ide. Mama to podľa neho uznala a niekedy sa aj zasmiala, ako mohla niečomu uveriť.

„Tak som si uvedomil, že hlavný problém spočíva v tom, čo si číta na svojom facebookovom newsfeede. Nevidela tam žiadnu polemiku, žiadnu diskusiu o pravdivosti tých príspevkov.“

Pozor na narušenie dôstojnosti

Ide o bežný jav dnešnej doby. Dezinformácie zo sociálnych sietí vyvolávajú diskusie či hádky medzi mnohými príbuznými, kamarátmi alebo dávnymi spolužiakmi.

Denník N napríklad zverejnil príbeh tridsiatničky Barbory, ktorú sesternica označovala za klamárku potom, ako jej Barbora povedala, že má ťažší priebeh covidu. Uverila totiž, že covid-19 je len vymyslená choroba.

Na Slovensku sa však odohrávajú aj príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli tento fenomén riešiť rázne: blízkym sa pokúsili nanovo nastaviť štruktúru príspevkov, ktorú im ukazujú algoritmy Facebooku.

V tomto texte nájdete tri takéto príbehy. Každý z nich je odlišný a líšia sa aj koncovky. Dva sú veľmi kontroverzné: mladé ženy využili, že ich mama či babka sa neodhlasujú z Facebooku. Bez ich vedomia im „odlajkovali“ stránky, ktoré predtým sledovali.

Odborník na kritické myslenie Ján Markoš, autor knihy o etických dilemách, považuje takýto prístup za zásah do dôstojnosti človeka, ktorý nevyváži ani fakt, že dotyčný prestane šíriť internetové klamstvá.

„Tajné ovplyvňovanie nastavení Facebooku je podľa mňa väčším zásahom do súkromia a autonómie daného človeka, než aký by bol benefit, keby tento človek prestal svojou troškou prispievať do stoky hoaxov,“ hovorí Markoš.

Príbeh č. 1: Pár lajkov navyše

Späť k Jozefovi, ktorý pracuje ako riaditeľ slovenského divadla v Komárne. Vo vzťahu k Facebooku svojej mamy použil len „mierne prostriedky“, pre ktoré si vypýtal aj jej súhlas.

Z newsfeedu nič neodstránil, len na maminom účte „lajkol“ navyše stránky štandardných médií a pridal aj weby, ktoré vyvracajú internetové fámy – napríklad policajnú Hoaxy a podvody – Polícia SR.

„Urobil som jednoduchú vec: len som jej lajkol nejaké stránky navyše, aby videla aj akoby opačný názor. Ona pri mne sedela a súhlasila s tým,“ rozpráva Jozef.

Výsledok?

Jozef si hovorí, že jeho mama sa postupne posunula do iného tábora. Zdieľala občas aj statusy prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá bola predtým úhlavný nepriateľ. Kamarátky sa v diskusiách bežne snaží presvedčiť, že koronavírus nie je umelo vytvorený Billom Gatesom ani Georgeom Sorosom.

„Dnes je z nej možno neštandardná, ale vytrvalá bojovníčka za normálne, overené informácie,“ hovorí Jozef.

Ako to vidí volička Harabina?

Jozefova mama Eva Černeková potvrdzuje, že na Facebooku číta všetko, čo tam vidí. Výraznejší názorový zlom však na sebe nepozoruje. „Viem, že syn mi niečo s Facebookom robil. Nechala som ho, lebo v tejto oblasti sa príliš nevyznám.“

Výrazne jej uvažovanie o informáciách ovplyvnila súčasná pandémia, na ktorú má iný pohľad než časť jej kamarátov, keďže desiatky rokov pracovala ako zdravotná sestra na ARO v komárňanskej nemocnici.

Pravidelne sa háda s užívateľmi, ktorí píšu nepravdy o očkovaní alebo o nosení rúšok. „Ako zdravotná setra som v rúšku strávila celý život. Nosila som ho, keď som bola tehotná, aj keď mi bolo zle. Vysvetľujem teda, že keď je rúško čisté a dobre nasadené, nijak ich nepoškodzuje,“ hovorí.

Kvôli téme rúšok jej začal prekážať aj Štefan Harabin, ktorého volila v prezidentských a parlamentných voľbách. Harabin nosenie rúšok označuje za mučenie, s čím Eva zásadne nesúhlasí.

Nebyť toho, bývalý sudca by mal stále jej sympatie. Eva Černeková totiž pôsobila aj ako prísediaca sudkyňa v trestných senátoch na komárňanskom súde. V tomto prostredí počúvala na Harabina prevažne chválu.

„Či som sa rozprávala so sudcami, s advokátmi alebo prokurátormi, až na výnimky Harabina chválili ako spravodlivého sudcu. Pokiaľ aj pustil nejakých mafiánov, tak to bolo preto, že tam našiel procesné chyby, ktoré ako akurátny človek nemohol ignorovať,“ dodáva.

Príbeh č. 2: Bez babkinho súhlasu

Iným príbehom je dvadsiatnička Jana, ktorá pracuje v Bratislave. Pred pár rokmi sa rozhodla, že starej mame, ako sama hovorí, „vyčistí mediálny jedálniček“ na Facebooku. A čo je dôležité: urobila to bez jej vedomia.

Jana pravidelne navštevuje babku, ktorá žije v okolí Bánoviec nad Bebravou. Raz si sadla za babkin počítač, všimla si, že sa neodhlasuje z Facebooku, a využila situáciu. Označila jej stránky štandardných médií, „odlajkovala“ dezinformačné weby aj niektoré stránky, ktoré bojujú za „tradičnú rodinu“.

„Musím poznamenať, že túto akciu som spáchala bez jej súhlasu. To samozrejme nie je úplne správne, ale babka mala veľký informačný zmätok a nevedela som si už rady,“ priznáva sa Jana.

Prečo to urobila?

Stará mama, pôvodne administratívna pracovníčka, začala podľa Jany viesť nenávistné reči o migrantoch, s príbuznými sa hádala o „diktáte Bruselu“ a o Američanoch, ktorí sa snažia ovládať Slovensko.

Zlom pre Janu nastal vo chvíli, keď starká, ktorá je podľa jej slov inak dobrá a kresťansky založená žena, sympatizovala s jedným pochodom, ktorý podporovali extrémisti.

Zmenilo sa po jej zásahu niečo?

Jana hovorí, že komunikácia s babkou dnes prebieha úplne inak, než pred niekoľkými rokmi. Je milo prekvapená, ako sa pozerá na dianie na Slovensku.

„Tento týždeň sme spolu volali, mala veľmi triezve názory. Sama mi hovorila, ako nechápe, keď ľudia veria na čipovanie alebo na to, že 5G siete im ubližujú,“ dodáva.

Príbeh č. 3: Mama a nový mobil

Tretí príbeh sa spája s Monikou, ktorá pochádza z menšej obce pri Michalovciach (meno sme na jej žiadosť zmenili). Tá zasa v lete využila situáciu, keď sedela s mamou v reštaurácii. Zatiaľ čo si mama odskočila, ona využila chvíľu a trochu sa jej „pohrala“ s mobilom.

„Tri stránky som jej odlajkovala. Naopak, dala som jej ,follow‘ na dve médiá, na stránku Mladí proti fašizmu a na stránku Ľud vs. Blaha,“ hovorí.

Čo Moniku k takémuto zásahu viedlo?

Jej mama si pred časom kúpila smartfón s neobmedzeným prístupom na internet a ten ju následne úplne pohltil.

„Keď som tam bola na prázdninách, pripadala mi ako puberťáčka. V kuse pozerala do mobilu. Pohltil ju nezastaviteľný prúd informácií ako nás pred rokmi. Lenže pri nás tých informácií ešte nebolo toľko a neboli takého charakteru,“ hovorí.

Monika bežne videla, že mama zrazu zdieľa hoaxy od kamarátov. Skúšala jej na to reagovať, vysvetľovať, no všetko bolo márne. „Keď som jej k tomu niečo napísala v komentári, tak mi prišla súkromná správa, že prečo ju zhadzujem pred kamarátmi. Rozhodla som sa teda skúsiť inú cestu.“

Príspevky kamarátov vidí stále

Monika pracuje v zahraničí v odvetví gastro. Raz sa chce vrátiť na Slovensko, no zároveň sa obáva, s akými ľuďmi sa tu bude po návrate stretávať. Aj preto ju trápi, keď sa medzi jej blízkymi šíria internetové fámy.

„Moja mamka je skvelá žena, doma sa stará o postihnutého syna, len je ľahko ovplyvniteľná a nevie, alebo nechce si overovať informácie,“ hovorí Monika.

Zmenila jej facebooková intervencia niečo na maminom uvažovaní?

Podľa Moniky nezmenila. Mama má totiž medzi svojimi kamarátmi množstvo ľudí, ktorí zdieľajú príspevky dezinformačných webov. Jej newsfeed teda zostal prakticky nezmenený.

„Keby som to chcela zmeniť, musela by som jej tých kamarátov zablokovať, ale tak ďaleko zachádzať nechcem,“ dodáva.

Markoš: Vidím tri sporné momenty

Na Facebooku o informáciách, ktoré tam užívateľ vidí, nerozhoduje len on sám. Takzvaný newsfeed mu vytvára umelá inteligencia, algoritmy, ktoré ľuďom vyberajú príspevky podľa toho, čo môže zaujať ich pozornosť – bez ohľadu na pravdivosť obsahu.

Tento vzťah je daný podmienkami Facebooku, s ktorými užívatelia súhlasia pri zakladaní si svojho profilu. Len minimum z nich vopred tuší, alebo si uvedomuje, ako veľmi ich algoritmy môžu ovplyvňovať.

Je však správne, keď do tohto vzťahu vstúpi niekto ďalší? Keď užívateľovi pomôže namodelovať newsfeed jeho príbuzný?

Odborník na etické dilemy Ján Markoš varuje hlavne pred situáciou, keď tak človek urobí bez vedomia druhého. Považuje to za eticky riskantný krok, ktorý má minimálne tri problematické momenty.

„Po prvé, narušujeme druhému človeku jeho súkromie. Po druhé, konáme bez jeho vedomia. A napokon, správame sa k nemu paternalisticky, teda ako k dieťaťu, ktoré o sebe nedokáže samo rozhodnúť,“ hovorí.

Ani voľba extrémistov neoprávňuje

Markoš uznáva, že záplava hoaxov na sociálnych sieťach je závažný problém. Podľa neho však nie je správne riešiť ho spôsobom, že užívateľ naruší druhému súkromie a tým ho nepriamo označí za „menejcenného“.

„Omnoho férovejšou cestou je otvorený rozhovor, ktorý síce nemusí viesť k okamžitým výsledkom, ale buduje vzťah dôvery medzi dvomi blízkymi ľuďmi, miesto toho, aby ho narúšal,“ hovorí Markoš.

Prenastavenie Facebooku bez vedomia druhého by podľa neho bolo ospravedlniteľné v extrémnych prípadoch: napríklad, keby človeka mohli dezinformácie doviesť k samovražde alebo k tomu, aby si poškodil zdravie.

„Takýto krok by som považoval za oprávnený, ak by bolo preukázateľné, že schopnosť jasného rozhodovania je u môjho blízkeho človeka jasne oslabená,“ poznamenáva.

A čo situácia, keď človek pod vplyvom dezinformácií podporuje extrémistov?

Podľa Markoša ani to neoprávňuje príbuzného, aby za neho rozhodoval. „Samozrejme, bolo by lepšie, keby extrémistov nevolil, ale zásah do dôstojnosti a práv druhého je väčšia škoda, než aký by bol benefit odobratím jedného hlasu extrémistickej strane,“ dodáva.