Denník N

Imponuje mi zároveň byť aj nebyť len medzi svojimi, hovorí muzikant Daniel Kordík, ktorý žije v Londýne

Daniel Kordík (vpravo) a Andrej Chudý - ambasádori festivalu NEXT v londýnskom Cafe OTO
Daniel Kordík (vpravo) a Andrej Chudý – ambasádori festivalu NEXT v londýnskom Cafe OTO

Už štvrtý rok má hudobný festival NEXT simultánne pódium aj v Londýne – konkrétne v Cafe OTO, bašte „advanced music“. Nie je to náhoda, ale zásluha Daniela Kordíka a Andreja Chudého, ktorí v Anglicku dlhodobo žijú. Daniel je súčasťou NEXTu od jeho prvých ročníkov – najskôr ako divák, potom ako technik a muzikant fungujúci v zoskupeniach Urbsounds kolektív a Jamka, a dnes sa ako kurátor podieľa na programe festivalu v Londýne aj v Bratislave.

Kedy/prečo si sa presťahoval do Londýna a po akom čase/kde si tam začal aktívne hrávať?

Do Londýna som sa presťahoval ešte v roku 2004 a odvtedy som tam viac-menej aktívne aj hrával. Spočiatku s formáciou Jamka, neskôr hlavne samostatne, prevažne voľne improvizovanú hudbu.

Roky si fungoval v bratislavskej nezávislej hudobnej scéne. V čom je iné byť súčasťou nezávislej scény v Londýne a čo je porovnateľné?

Toto je veľmi ťažká otázka. Rozdiel je asi najmarkantnejší v tom, že je tu veľa „mikroscén“, ktoré vedľa seba fungujú takmer nezávisle. Vo voľnej improvizácii je tu minimálne 4-5 scén a tie majú svoje publikum, módy či étos, s akými k samotnej improvizácii pristupujú, aj keď na prvý pohľad sa to môže javiť všetko rovnaké. Ďalšou veľmi rozdielnou vlastnosťou je, že Londýn je akýsi „hub“, uzol, do ktorého ľudia prichádzajú, uzlia sa a neskôr možno odchádzajú. Čiže veľmi dynamické mesto, neustále „opeľované“ príchodzími, a toto ovplyvňuje aj samotný charakter miestnej kultúry a hudby. Bratislava je v tomto iná, pokojnejšia. Bude zaujímavé vidieť, či sa po brexite tieto veci zmenia, respektíve aký vplyv budú mať na kultúru. Na strane druhej je veľmi dôležité, či sa človek v Londýne narodil alebo v ňom študoval – toto je podľa mňa s Bratislavou veľmi podobné.

Zmenil sa tvoj prístup k hudbe, odkedy žiješ v Anglicku?

Aj áno, aj nie. Zmenil sa určite prístup k voľnej improvizácii a možno si viac cením spojenia s ľuďmi, ktoré sa mi naskytnú. Tieto sú vždy vzácne, keďže z vlastnej skúsenosti viem, že to tak už o rok vôbec nemusí byť. Je to aj trochu stres, vytlačiť zo všetkého čo najviac. Za ten čas, čo som v Londýne, sa okolo mňa vymenilo aspoň 5-6 skupín ľudí – hudobníkov a hudobníčok, ktorými som bol obklopený.

Ako si sa stal hudobníkom-kurátorom pre NEXT a čo konkrétne znamená spolupráca festivalu s Cafe OTO?

Vždy som bol aj akýmsi kurátorom – či už v bratislavskom Urbsounds kolektíve, alebo momentálne aj v Earshots Records, čo je label s koncertným programom, ktorý spolukurátorujem s Edwardom Lucasom. Predtým to bol Mor Ho! Collective spolu s ďalšími, ktorí boli v tom čase v Londýne. Vlastne to asi vyplýva z mojej minulosti, že kultúra, ktorej som bol vždy súčasťou, bola samoorganizovaná, teda raz som bol performer a inokedy organizátor – akási DIY alebo skôr DIT („Do It Together“) komunita. Onoho času sme tomu hovorili punk, ale dnes to má úplne iné konotácie. Je to fajn, aj keď to má svoje úskalia. Človek môže skončiť oscilovaním len „medzi svojimi“. Londýn má v tomto trochu výhodu oproti Bratislave, pretože „bytie medzi svojimi“ je oveľa širšie a otvorenejšie, tým, že do Londýna prichádza žiť množstvo hudobníkov a hudobníčok. Táto otvorenosť mi neuveriteľne imponuje – zároveň byť aj nebyť medzi svojimi.

Spolupráca s Cafe OTO je parádna v tom, že je to priestor, ktorý už dávno nie je lokálny, aj keď si stále zachováva svoj lokálny charakter, teda je jedným z miest, kde sa veci v Londýne pravidelne dejú. Samozrejme, tých priestorov je oveľa viac, ale Cafe OTO má tú výhodu, že je globálnym fenoménom. To znamená, že každý turista, ktorý príde do Londýna a trochu sa zaujíma o odvážnejšie formy hudby, sem zavíta. Ich mailing list má okolo 30-tisíc odberateľov a to je už úplne iný „reach“, pretože to znamená, že toľko ľudí sa dozvie, čo sa deje v Cafe OTO a vďaka tomu aj o NEXT festivale. Z tohto pohľadu je pre NEXT akousi „gateway“ na komunikovanie navonok. Toto je náš štvrtý ročník. Nerobím na tom v Londýne sám, ale spolu s Andrejom Chudým. Keď organizujeme NEXT v Londýne, vždy sa snažíme mať dvoch slovenských hudobníkov/hudobníčky a ďalších etablovaných umelcov.

Ako predstavuješ britským muzikantom NEXT, keď ich oslovuješ, aby prišli hrať do Bratislavy?

Dobrá otázka. Vlastne asi nijak zvláštne. Ako festival vo východnej Európe, ktorý má možno veľmi čarovný a intímny vibe a je silno prepojený na voľne improvizovanú alebo živú hudbu. Som veľmi rád, že sa nám tento rok podarilo booknúť Daniela Blumberga s kapelou, keďže ho občas hráva aj Rádio_FM na Slovensku a zároveň je súčasťou lokálnej Cafe OTO scény. Pre mňa je jedinečný v tom, ako plynulo dokáže počas jedného koncertu prepojiť voľnú improvizáciu s pesničkami. Veľmi som sa tešil, aj on sám, že bude hrať v Bratislave, ale pre koronu to, žiaľ, nevyšlo, tak sa bude hrať v Cafe OTO a streamovať live. Dúfam, že to raz vyjde, pretože vidieť ho naživo je úplne iný zážitok. Je pre mňa dôkazom toho, že improvizácia je základom akejkoľvek tvorby, aj kompozičnej, respektíve že hranice medzi týmito dvomi prístupmi sú veľmi fluidné a Daniel Blumberg vie medzi nimi oscilovať parádne.

Hudba

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie