Denník N

Nepotrebujeme včerajšiu debatu o Únii

Autor je profesor na Katedre politológie FiFUK

S cieľom zvládnuť bezprecedentnú krízu súvisiacu s následkami vírusu covid-19 sa Európska únia začala zásadne meniť a vzniká otázka, či a ako jednotlivé spoločnosti členských štátov chcú a dokážu do novonastavenej Únie patriť. V tomto kontexte sa z iniciatívy Európskej komisie a Európskeho parlamentu spúšťa celoeurópska verejná debata o budúcnosti Únie.

U nás má ministerstvo zahraničia v pláne obnoviť verejné podujatia „My sme EÚ“ – názov, ktorý vlastne naznačuje, že zrejme teda v spoločenskom povedomí až tak veľmi EÚ nie sme. No a začal sa oprašovať aj dvadsať rokov starý model „Národného konventu o budúcnosti EÚ“, ktorý tu prebiehal v období pred naším vstupom do Únie.

V danom čase to bol primeraný model, keďže tento formát diskusií mohol slúžiť na koordináciu pozícií do predvstupových rokovaní a aj na zvyšovanie povedomia o našom nadchádzajúcom členstve v Únii. Môže však toto byť spôsob ako diskutovať o Únii dnes a v nadchádzajúcich rokoch, teda pomaly, ale isto dvadsať rokov po našom vstupe do Únie?

Diskusia o budúcej Únii je diskusiou o modernizácii Slovenska

Politiky Únie sú súčasťou domácich politík v členských štátoch Únie. Zdroje z fondu obnovy (Next Generation EU) poskytujú priestor na rozsiahlu modernizáciu Slovenska i iných členských krajín a prinášajú perspektívu na nové nastavenie Únie na najbližšie desaťročia. A tak nadchádzajúca verejná diskusia je nevyhnutne diskusiou o modernizácii Slovenska, čo, samozrejme, zahŕňa i diskusiu o tom, aké úniové politiky a aká spolupráca s uniovými inštitúciami jednotlivé aspekty modernizácie našej krajiny a spoločnosti podporia najlepšie.

Potrebujeme nájsť odpovede na celý rad otázok, a to napríklad:

Čo pre slovenský priemysel znamená takzvaná green deal a dokážeme rozvíjať naše hospodárstvo trvalo udržateľným spôsobom pri postupnom obmedzovaní fosílnych palív a škodlivých emisií?

Dokážeme zabezpečiť slovenskú a európsku dátovú suverenitu a ochranu súkromia slovenských občanov pri komunikácii a ukladaní dát?

Ako vytvoriť na Slovensku prostredie pre rozvoj inovácií a patentov v prepojenosti medzi slovenským priemyslom a našimi výskumnými inštitúciami s cieľom konkurovať inovatívnym klastrom v iných častiach Únie?

Ako ukončiť postkomunizmus na našich univerzitách a zapojiť ich do európskeho výskumného priestoru, a to nastavením západoeurópskych štandardov a praktík v schopnosti získavať granty z Horizon Europe alebo ERC, v publikačnej činnosti a v systéme riadenia?

Ako medzi slovenskými žiakmi skvalitniť porozumenie slovenskej účasti na zlomových európskych historických skúsenostiach napríklad vo forme čítania literárnych diel s protivojnovou tematikou na hodinách slovenského jazyka a literatúry či prehĺbeným štúdiom príčin nárastu totalitných režimov na hodinách dejepisu?

Ako zabezpečiť zvýšenú pozornosť otázkam rodovej rovnosti vo všetkých sférach našej spoločnosti?

Ako systematicky znižovať rasovú diskrimináciu a sociálnu vylúčenosť našich rómskych komunít?

Čo pre náš kreatívny priemysel znamená iniciatíva nového európskeho Bauhausu – snáh o rozvinutie nového estetického štýlu Únie zachytávajúceho kombináciu ekologických prvkov, nových digitálnych technológií a sociálnej inkluzívnosti?

A v neposlednom rade, aký má mať Slovensko a Únia vzťah k svetu a vieme spolupracovať so Spojenými štátmi americkými a inými partnermi pri snahách o udržanie liberálno-demokratického svetového usporiadania, ktoré sa krajiny ako Čína či Rusko snažia aktívne podkopávať?

Potrebujeme decentralizovanú debatu s reálnymi politickými dôsledkami

Ako teda o týchto témach diskutovať otvorene, inkluzívne a s perspektívou reálneho politického vplyvu? Ak si pozrieme príklady občianskych debát o budúcnosti Únie napríklad v Nemecku, Rakúsku či vo Švédsku, je jasné, že neprebiehajú v centralizovane, ale skôr na množstve fór a v celom rade formátov pod široko koncipovanou záštitou vlád.

Debata o rôznych aspektoch modernizácie Slovenska – a teda o možnostiach našej účasti na spoločnom civilizačnom priestore EÚ – by teda mala tiež prebiehať v rôznych inštitúciách od ministerstiev cez univerzity a základné školy, firmy a priemyselné zväzy až po futbalové kluby a cirkvi, ktoré sa snažia prispieť  k novému nastaveniu našej krajiny v spoločnom európskom priestore.

Reálny politický vplyv debát na to, ako naša vláda bude presadzovať ich výstupy v našej európskej politike, sa dá zabezpečiť tým, že parlamentný výbor pre európske záležitosti pod vedením Tomáša Valáška sa stane kľúčovým fórom, na ktorom budú výstupy z debát priamo diskutované s členmi našej vlády zodpovednými za jednotlivé rezorty. Národná rada totiž patrí v európskej politike k takzvaným silným parlamentom, čo znamená, že zo zákona má právo vydávať i záväzné mandáty pre našich ministrov zúčastňujúcich sa rokovaní Rady EÚ v Bruseli. To by bol spôsob, ako vytvoriť platformu na priame prepojenie verejných debát s rozhodovacími procesmi v Únii, diskutovať na pôde najdôležitejšieho orgánu našej demokracie a zároveň nezamedzovať iným formám debaty o Únii na iných fórach v našej spoločnosti.

A ministerstvo zahraničia by svoje koordinačné kapacity a skúsenosti s organizovaním debát o Únii mohlo využiť na prípravu kvalitných podkladov pre takéto verejné diskusie na pôde Národnej rady.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Európska únia

Komentáre

Teraz najčítanejšie