Infektológ Jarčuška, ktorý za Slovensko rokuje o vakcínach: pre bežnú populáciu by mohla byť vakcína na jar

Minister zdravotníctva Marek Krajčí povedal, že už v druhej polovici decembra by mohlo prísť 300-tisíc vakcín, ktorými by sa mohlo očkovať 150-tisíc ľudí. Vakcínu však musí najskôr schváliť Európska lieková agentúra. V akom je to štádiu?

Konzorcium BioN-Tech a Pfizer má predbežné závery z tretieho klinického skúšania. Tretia fáza, samozrejme, pokračuje, ale konzorcium požiadalo o podmienečnú registráciu Európsku liekovú agentúru. Tá ma teraz k dispozícii dokumentáciu nielen od tohto konzorcia, ale aj od ďalších dvoch firiem – Moderna a konzorcia AstraZeneca a Oxfordskej univerzity. Teraz posudzujú kvalitu vykonanej štúdie, či je v poriadku. Je to štandardný postup registrácie lieku. Ak to bude kladne posúdené do 15. decembra, tak je pravdepodobné, že v blízkom čase môžu prísť vakcíny od konzorcia BioN-Tech a Pfizer.

Čiže by sa stihlo do konca decembra očkovať 150-tisíc ľudí?

Nehovorím, že do konca roka. Dostaneme vakcíny a začneme s očkovaním, ale nevieme, koľko ľudí sa bude chcieť dať zaočkovať. Vakcína od konzorcia BioN-Tech a Pfizer sa vykonáva dvomi dávkami vakcíny. Začne sa jednou dávkou a o dva týždne znova.

Konzorcium BioN-Tech a Pfizer dodá vakcínu do 25 bodov na Slovensku. Čo sú to za body? Začne sa očkovať v nemocniciach alebo to bude prebiehať v ambulanciách? 

Dizajn vakcinácie je dohodnutý v podmienkach Európy. Môže to byť robené v centre, ktoré je vybavené hlboko mraziacimi boxmi, klimatizáciou a záložným zdrojom energie. Bude to 25 vakcinačných miest v nemocniciach. Ale môže sa stať, že niektorá nemocnica také miesto nenájde. Musíme totiž zaočkovať veľké množstvo ľudí. Teraz také miesto pripravujeme.

Čo to znamená? Čo všetko musíte zariadiť, aby sa u vás mohlo očkovať?

Stačí jeden hlbokomraziaci box, lebo vakcína je malá. Dodávky budú na pravidelnej báze, ale potrebujeme najmä ambulancie, kde sa to vykoná. Potrebujeme nastaviť logistický vzorec. Ešte presne nevieme, ako to bude prebiehať. Pracujeme s mnohými neznámymi, pretože nevieme, ako bude napísaná súhrnná príbalová charakteristika lieku, podľa ktorej musíme postupovať.

Jedna vec je, že Európska lieková agentúra vydá firme registráciu, a druhá je príbalová charakteristika lieku, čiže pre koho je vakcína určená a ako presne očkovanie vykonať. V tomto zatiaľ niektoré veci nie sú jasné. Zatiaľ môžeme robiť len kroky, ktoré v danej chvíli vieme urobiť.

Čo je ešte otvorené?

Otvorená otázka, na ktorej sa dohodli všetky európske krajiny aj bez definitívnej charakteristiky je, že pred očkovaním otestujeme ľudí antigénovým testom. Budeme pred očkovaním klásť základné otázky, ako: nie ste tehotná, nemáte znaky respiračnej infekcie, nemali ste horúčku v priebehu posledných troch dní, nemali ste komplikácie pri predchádzajúcom očkovaní?

Čiže najskôr sa urobí antigénový test, budeme sa pýtať na tieto otázky a následne podáme vakcínu. Potom musí každý očkovaný pacient počkať, predbežne rátame s bežným časom 15 minút, ale môže to byť aj 30 minút. Na základe tohto vieme, že za hodinu zaočkuje jeden tím zhruba desať pacientov.

Očkovanie tak bude trvať veľmi dlho. Tím bude robiť aj antigénové testovanie?

Nie. Antigénové testy urobia pacientom v mobilných odberných miestach, ktoré sú pri nemocniciach, nebudeme robiť test na mieste očkovania. Nemocnice sú vhodné preto, lebo tam sú mobilné odberové miesta pre antigénové testy. Človek však môže prísť aj s PCR testom. S výsledkom príde pacient na miesto, kde sa bude vykonávať vakcinácia. Elektronicky bude objednaný na konkrétny čas a pichneme mu očkovaciu látku. Európska únia rokuje, aby sa používal jednotný software v celej Únii. Do mobilu by sa potom dal stiahnuť QR kód, že ste boli očkovaní. Mnohé veci sa ešte nastavujú. Vakcinovať budeme v v 25 nemocniciach. Na jednu nemocnicu to vychádza od 500 do viac ako tisíc očkovaných za deň. Ak vie jeden tím zaočkovať 10 ľudí za hodinu, musíme to nastaviť personálne, a musíme vytvoriť dosť ambulancií, kde to bude prebiehať. Je to veľmi komplikovaný logistický proces.

Očkovanie proti covidu bude prebiehať v nemocniciach?

Rôznymi vakcínami budeme očkovať v rôznych schémach. Potrebujeme vedieť omnoho viac informácií, ktoré ešte dnes od výrobcov nevieme.

Kedy by na Slovensko mohli prísť ďalšie dve vakcíny?

Vakcína konzorcia AstraZeneca a Oxfordskej univerzity by teoreticky mohla prísť v januári. Je to vakcína, ktorá sa skladuje najjednoduchšie – v bežnej chladničke. Vakcína firmy Moderna je na princípe mRNA, podobne ako vakcína konzorcia BioNTech a Pfizer. Skladuje sa pri mínus 20 stupňoch, otázky príslušnej logistiky distribúcie nemáme zatiaľ vyriešené. Každá vakcína má inú logistiku a je to celkom zložité.

Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že by sa mali ako prví očkovať zdravotníci, ľudia z kritickej infraštruktúry, zamestnanci v sfére sociálnych služieb a rizikové skupiny. Kedy by sa mohla očkovať bežná populácia?

Záleží na tom, koľko ľudí sa bude očkovať v prvej skupine. Časť zdravotníkov nebudeme môcť očkovať, lebo vakcína sa môže podať až tri mesiace po prekonaní covidu a časť zdravotníkov – nie malá – ho už prekonala. Ako úplne prvých plánujeme očkovať zdravotníkov, ktorí robia priamo s covidom-19 a starších ako 65 rokov. Ide o mnohých všeobecných lekárov, ktorí by takto mohli pracovať. V prvej várke zaočkujeme aj zdravotníkov s chronickými chorobami.

Kto bude ďalší?

Potom plánujeme zaočkovať ostatných zdravotníkov. Popritom chceme očkovať kritickú infraštruktúru. Sú to dve skupiny – vojaci, policajti a hasiči a potom ľudia, ktorí zabezpečujú rozvody energie a iné činnosti, bez ktorých štát nemôžu fungovať. Potom je to tretia skupina – pracovníci v domovoch sociálnych služieb. Máme 80-tisíc zdravotníkov, 50 – 60-tisíc pracovníkov domovov sociálnych služieb, terénnych pracovníkov v sociálnych službách a zhruba 30-tisíc ľudí v kritickej infraštruktúre. Ak by sa všetci nezaočkovali, máme voľné vakcíny. Vieme, že sa všetci nezaočkujú, lebo časť zdravotníkov už prekonala covid a možno sa ani nebudú všetci chcieť dať zaočkovať.

Kto by mal prísť na rad po nich?

Pôjde o pacientov, ktorí sú starší ako 65 rokov, klienti domovov sociálnych služieb, lebo sú stále najrizikovejší a potom pacienti s chronickými chorobami. Tých je zhruba 600-tisíc. To už je veľká skupina.

Kedy má konzorcium BioN-Tech a Pfizer priniesť druhú dávku vakcín?

Vakcíny sú dodávané podľa plánu, pričom plán je vždy na kvartál. Súčasne by sme začiatkom budúceho roka mali dostať aj dodávku vakcín od konzorcia Astra Zeneca a Oxfordskej univerzity. Záleží to aj od toho, ako budeme vedieť vakcíny podať. Ľudí v domovoch sociálnych služieb zaočkujeme, ale ako to urobíme u seniorov, ktorí sú doma a sú imobilní? Pripravujeme postup, ako by sme ich vedeli zaočkovať, ak budú chcieť, ale je to logisticky náročné. Na jar by vakcína mohla byť dostupná pre bežnú populáciu.

Ako by teda mohlo vyzerať leto? Bude už voľnejší režim?

Terajšie leto bude asi porovnateľné ako minulé. A to aj v počte infikovaných.

Vakcína bude dobrovoľná. Ako by mal štát motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať? Premiér spomenul možnosť, že by očkovaní nemuseli nosiť rúška.

Najlepšia motivácia je, že nie som ohrozený ochorením, na ktoré môžem zomrieť, a to aj v relatívne mladom veku. Druhá je zodpovednosť, ktorú by každý z nás mal mať v sebe. Aj keď som mladý a nakazím sa, môžem nakaziť svojho rodiča či starého rodiča, ktorý môže zomrieť. To je motivácia na očkovanie.

Už dnes vidieť, že sú skupiny ľudí, ktoré bojujú proti očkovaniu a šíri sa mnoho hoaxov. Bola by správna cesta, aby mali očkovaní výhody?

Európska komisia rokuje o tom, čo by malo byť motivačným faktorom. Prebiehajú expertné skupiny, kde nie sú len lekári, ale aj právnici, sociológovia a psychológovia. Predpokladá sa, že bude v Únii dosť jednotný postup. Komisia hovorí, že by sme nemali obmedzovať ľudí, ktorí nebudú očkovaní, ale mali by sme výrazne motivovať ľudí, ktorí sa očkovať chcú. Mala by byť jasná vakcinačná kampaň, ktorú ministerstvo zdravotníctva pripravuje. Konzorciá vyvíjajúce vakcíny prekvapili celú Európu, že tak rýchlo ukončili vývoj vakcíny, preto aj kampane boli plánované na neskorší termín. Európska kampaň je zameraná najmä na bezpečnosť, ochranu zdravia a aj na to, že deti budú môcť chodiť do školy. Ale sú veci, na ktoré ani v Európe nie je ešte jednotný názor.

Ako by ste presvedčili ľudí, ktorí sa boja dať zaočkovať?

Skúsil by som ich ubezpečiť dvomi vecami. Každý z nás bol očkovaný v detstve, keď o tom sám nerozhodoval. Pre mňa je najzásadnejšie tvrdenie, že sme mali v roku 1900 priemernú dĺžku života u muža okolo 50 až 51 rokov. Nie preto, že by zomierali v 50-tke, ale preto, že ich veľmi veľa zomrelo v mladom veku na detské ochorenia. Dnes je stredná očakávaná dĺžka života okolo 73 rokov. Z tých 22 pridaných rokov nám 12 rokov pridali dva objavy – antibiotiká a vakcíny. Toto je jeden argument. Druhý je, že každý z nás bol očkovaný a vážne následky väčšina ľudí nemá. Vedľajšie účinky sa môžu objaviť pri akejkoľvek liečbe. A to aj pri voľnopredajných liekoch v lekárni.

Pri akých?

Napríklad acylpyrínom a ibuprofenom si môžete spôsobiť krvácanie. Paracetamolom si môžete poškodiť pečeň. Pri nadmernom používaní niektorých vitamínov niekedy vznikajú hypervitaminózy. Vakcíny sú skúšané veľmi precízne. Európska lieková agentúra nemá dôvod pustiť do obehu liek, ktorý by mohol byť potenciálne rizikový. Je pravda, že u žiadneho lieku v čase registrácie nemáme údaje o dlhodobých vedľajších príhodách, mnohé údaje zistíme neskôr, ale to je všeobecné riziko pri každom lieku. Vakcína na covid bola vyvinutá rýchlo, ale nešlo sa od nuly. Vyvíjali sa vakcíny proti MERS, čo je tiež koronavírus. Istý paradox je, že keď dávame niektorým pacientom lieky založené na podobnom princípe ako sú vakcíny, panuje všeobecné nadšenie.

Napríklad pri onkologických pacientoch. Ak je však k dispozícii vakcína na podobnom princípe, začína sa spochybňovať a ľudia sa pýtajú, čo vakcína spôsobí zdravému človeku. Zdravý človek si zdravie váži omnoho menej ako chorý, lebo nepredpokladá, že sa mu môže niečo stať. Existuje vakcína proti HPV, teda proti rakovine krčka maternice. Bol som na kongrese a tam odznelo, že ľudstvo celý čas hľadalo vakcínu, vďaka ktorej by sa zabránilo vzniku onkologického ochorenia. Teraz, keď ju máme, hľadáme cesty, ako ju nepoužiť.