Očkovať proti korone by sa dala len štvrtina ľudí, vakcínu nechcú tí, čo nedôverujú vláde ani vo vedu

Na otázku „Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?“ odpovedalo na prelome októbra a novembra kladne 26,8 percenta opýtaných obyvateľov Slovenska.

Zaočkovať by sa nedalo 44,3 percenta respondentov a takmer 30 percent ľudí nevedelo na otázku odpovedať.

Medzitým prišla správa, že prvé vakcíny budú na Slovensku už tento rok a na začiatok zaočkujú 150-tisíc ľudí, najmä zdravotníkov a ohrozené skupiny.

Zistenia o tom, že len necelých 27 percent obyvateľov Slovenska si je očkovaním istých, vyplýva z prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ prieskumnej spoločnosti MNFORCE a komunikačnej agentúry Seesame, ktorý prebiehal v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Na jar by sa dalo zaočkovať 40,9 percenta opýtaných, no v máji a septembri len 25,9 a 23,5 percenta opýtaných.

Pocit ohrozenia

Prieskum prebiehal online na reprezentatívnej vzorke tisíc ľudí.

Sociológ Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV pre Denník N vysvetlil, že ochota dať sa zaočkovať súvisela s pocitom ohrozenia. „Tí, ktorí sa cítili najohrozenejší, by sa skôr dali zaočkovať ako tí, ktorí sa necítili toľko ohrození,“ vraví vedec.

Z výskumu vyplynulo, že mierne zvýšenú ochotu dať sa zaočkovať mali najmladší respondenti vo veku od 18 do 29 rokov. „Na rozdiel od niektorých zahraničných výskumov, na Slovensku neprevláda pozitívny postoj [k očkovaniu] medzi najstaršími, ale najmladšími respondenti,“ vraví Klobucký.

Uvedené zistenia nie je jednoduché interpretovať, keďže vek je pri korone najdôležitejším rizikovým faktorom a seniori by sa mali cítiť najohrozenejší.

Aj Klobucký priznal, že „je to záhada“, no dodal, že s kolegami robí na inom výskume a prvotné informácie z neho naznačujú, že najmladší sú najimúnnejší voči hoaxom a konšpiračným teóriám, preto by v takej miere nemuseli podliehať fámam a dezinformáciám o vakcínach. „Na Slovensku je na tom najhoršie stredná generácia,“ dodal vedec.

Sociológ upozornil na fakt, že výskum prebiehal online a keďže je u nás zhruba 15 až 20 percent ľudí, ktorí nepracujú s internetom, výsledky by mohli byť iné, ak by zber dát prebiehal iným spôsobom.

Politické preferencie

Postoj k očkovaniu výrazne súvisel s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarovali voliči strany Za ľudí (52,6 %), koalície PS-Spolu (51 %) a OĽaNO (46 %).

V menšej miere by sa dali zaočkovať voliči SaS (35,6 %), Hlasu (24,5 %), Sme rodina (23,5 %) a Smeru (16,9 %).

V najmenšej miere by sa dali zaočkovať voliči strany Kotlebovci – ĽSNS (6,2 %).

Oproti septembrovému zberu sa najviac zvýšil priaznivý postoj k očkovaniu medzi voličmi OĽaNO a najviac klesol medzi voličmi SaS a Kotlebovci – ĽSNS.

O niečo viac by sa dali zaočkovať respondenti z Bratislavského a Prešovského kraja. Klobucký však dodal, že pri interpretácii rozdielov medzi krajmi treba byť opatrný. „V Bratislave vychádza dlhodobo najvyššia ochota dať sa zaočkovať, no v iných krajoch sa to mení,“ povedal sociológ a dodal, že dôvody, prečo teraz vystúpil Prešov, nie sú známe. Len neoverená hypotéza je, že to mohlo byť spôsobené tým, že išlo o jeden z najpostihnutejších regiónov.

Výskum ďalej ukázal, že muži častejšie ako ženy deklarovali ochotu dať sa očkovať. „Podobne to vychádza aj v zahraničných prieskumoch,“ povedal vedec z SAV a dodal, že „ženy sú v odpovediach opatrnejšie a častejšie hovoria ‚neviem‘“.

Prečo sa odmietajú dať očkovať

Od prvej vlny výskumu v apríli platí, že najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať, je presvedčenie, že vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako samotný koronavírus (27,6 percenta).

Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť (21,9 percenta, čo je oproti septembru nárast) a tretím je nedôvera k farmaceutickým firmám (16,5 percenta, čo je oproti septembru pokles).

Najvýraznejšie v súvislosti s odmietaním očkovania kleslo oproti septembru uvádzanie dôvodu, že „koronavírus nie je taký škodlivý, ako sa nám snažia nahovoriť“. Podľa autorov prieskumu to pravdepodobne súvisí s rastúcim počtom hospitalizácií a úmrtí v období, keď výskum prebiehal.

Dôvera vláde

Tí, ktorí počas koronakrízy viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku, deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať.

V novom výskume korelovala ochota dať sa zaočkovať najviac s dôverou k vláde. Zaočkovať by sa dalo až 45,9 percenta tých, ktorí vláde dôverujú, no „zaočkovať by sa dalo iba 16,6 percenta respondentov, ktorí vláde v súvislosti so zvládaním epidémie nedôverujú,“ vraví Klobucký.

„Aj zo zahraničných výskumov vieme, že keď nastanú krízové časy, prvou reakciou ľudí je, že sa zomknú a začnú dôverovať autoritám, ktoré sú poverené riešením krízy. To sa na Slovensku ukazovalo na jar a znásobilo sa to aj tým, že bolo tesne po voľbách, keď majú vlády vysokú dôveru,“ povedal sociológ Klobucký a dodal, že dôvera vo vládu dlhodobo klesá – z aprílového priemeru 6,85 percenta na októbrový/novembrový priemer 4,36 percenta (na škále od 1 – vôbec nedôverujem po 11 – veľmi dôverujem).

Podľa vedca z SAV je komunikácia vlády o korone „zlá“. „Stále chýbajú manažérske štruktúry, ktoré by vytvorili základný systém informovania,“ hovorí sociológ a dodáva: „Keďže sa komunikácia nezvláda, hrozí, že očkovaniu, ale aj ďalším prijímaným opatreniam, už ľudia nebudú veriť.“

Klobucký je presvedčený, že komunikácia vlády by sa mala zmeniť, ak chce dosiahnuť, aby sa zvýšil počet ľudí ochotných dať sa zaočkovať. „Rozhodnutia by mali byť predvídateľné, aby sa nemenili zo dňa na deň, malo by sa komunikovať otvorene a o rozhodnutiach by sa mala viesť širšia odborná diskusia.“

Priemer dôvery v jednotlivé inštitúcie podľa ochoty dať sa zaočkovať proti koronavírusu. Na škále od 1 = vôbec nedôverujem až 11 = veľmi dôverujem. Zdroj – sociologia.sav.sk

Dôvera vo vedu

Psychologička Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie SAV robila začiatkom novembra na inom prieskume, v ktorom sa ukázalo, že ochota ľudí dať sa zaočkovať koreluje s dôverou vo vedu.

„Môžete dôverovať vede a zároveň môžete mať pochybnosti o tejto vláde,“ povedala Čavojová, čím naznačila, že dôvera vo vedu môže byť významnejším faktorom pri ochote dať sa zaočkovať ako dôvera vláde.

Vedkyňa vysvetlila, že ak ľudia menej dôverujú vede a vedeckému mysleniu, môžu mať chybné informácie o tom, ako sa vakcíny vyvíjajú či kontrolujú. To môže zvyšovať ich obavy a výhrady k vakcínam.

Už v decembri

Podľa informácií z tohto týždňa by prvá z vakcín proti covidu mala byť na Slovensku v druhej polovici decembra.

V prvej vlne by sme mali získať 300-tisíc dávok očkovacej látky of Pfizeru a BioNTechu, a keďže očkovať sa treba dvakrát, mohli by stačiť pre 150-tisíc ľudí.

Očkovanie nebude povinné a bude bezplatné. Momentálne sa čaká na schválenie od Európskej liekovej agentúry.

Uvedená vakcína má deklarovanú úspešnosť 95 percent a radí sa medzi takzvané genetické vakcíny.

Imunológ Vladimír Leksa z SAV pre Denník N v rozhovore vysvetlil, ako vakcína funguje a v čom sú jej výhody. „Keď sa mRNA vakcína dostane do cieľových buniek, začne sa syntetizovať vírusový peptid, ktorý naštartuje imunitnú odpoveď. Výhodou týchto vakcín je, že vyvolávajú nielen protilátkovú, ale aj bunkovú odpoveď až na úrovni cytotoxických buniek, čiže kompletnú imunitnú odpoveď. Mnohé iné vakcíny totiž vyvolávajú hlavne protilátkovú odpoveď.“