Prečo podstúpiť skúšku verejným vypočutím?

Autor pracuje v kancelárii Rady pre štátnu službu, venuje sa etike verejných funkcionárov.
Text vyjadruje jeho osobný názor

Národná rada bude vyberať nového generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Samotnej voľbe predchádzalo vypočutie kandidátov. V priestoroch historickej budovy Župného snemu čelili otázkam na svoje schopnosti aj na svoju minulosť.  Poslanci sa kandidátov neváhali spýtať ani na kontroverzné témy, vrátane ich názoru na bývalé vedenie prokuratúry či na osobu obvineného Dušana Kováčika.

Natíska sa otázka, prečo nechať podstupovať kandidátov na najvyššie funkcie takýmto skúškam ohňom. Na to, aby sme si túto otázku zodpovedali, je potrebné sa na verejné vypočutia u nás bližšie pozrieť a zistiť, čo nám vlastne prinášajú.

Prichádza nový štandard

Inštitút verejných vypočutí bol v našej krajine ešte donedávna zriedkavým javom, no v súčasnom volebnom období sa jeho využitie značne rozšírilo. Môžeme menovať ministerstvo financií, ktoré zaštítilo výber predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj nedávny výber prezidenta finančnej správy. Rovnako ministerstvo životného prostredia rozbehlo verejné vypočutia pri štátnych podnikoch spadajúcich pod jeho právomoc. Ani kandidáti a kandidátky, ktorí chcú viesť Slovenské národné divadlo, bratislavskú Kunsthalle či Technické múzeum v Košiciach sa nevyhnú verejnému vypočutiu.

Kandidátov na generálneho prokurátora vypočúvajú poslanci ústavnoprávneho výboru, pričom výbor má predchádzajúce skúsenosti s kandidátmi na ústavných sudcov. Poslanci Národnej rady uvažujú nad možnosťou vypočutia aj v prípade členov Rady pre retransmisiu a vysielanie. V prípade samospráv bolo verejné vypočutie súčasťou výberu riaditeľov mestských podnikov v Bratislave.

V neposlednom rade treba spomenúť aj verejnú časť voľby predsedu Najvyššieho súdu, ako aj vypočutie pri kandidátoch členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie, ktorí sú menovaní vládou.

Tieto a ďalšie príklady ukazujú, že verejné vypočutie sa stáva štandardom. Kým pred pár rokmi sme boli verejným vypočutím prekvapení, dnes spozornieme, keď nie sú vysoké štátne funkcie obsadzované vládou či parlamentom podrobené tejto forme verejnej kontroly. Verejné vypočutie otvára dvere občianskej kontrole tak, že ukazuje pripravenosť a postoje jednotlivých kandidátov.

Verejné vypočutie preto odstraňuje najhrubšiu formu politizácie, ktorou je dosadenie kandidáta čisto na základe jeho lojality k vládnucej skupine, nehľadiac na jeho profesijné schopnosti a charakter.

Na túto skutočnosť doplatila bývalá slovinská premiérka Alenka Bratušeková, o ktorej sa hovorilo, že sa nanominovala na pozíciu kandidátky na európsku komisárku pre energetiku. Výsledkom údajnej politizácie procesu nominácie, spoločne s jej nepresvedčivým vystúpením na verejnom vypočutí pred poslancami Európskeho parlamentu, bol úplný debakel. Proti nej sa vyslovilo až 112 poslancov z príslušných výborov, pričom na svoju podporu získala iba 13 hlasov.

Na povesti záleží (ak chceme slušnú spoločnosť)

Charakter alebo v súčasnosti často skloňované slovo integrita, je ďalšou oblasťou, ktorú možno verejným vypočutím overiť. Verejnosť alebo výberová komisia môžu od kandidáta požadovať vysvetlenie jeho minulých činov alebo naopak vyjadrenie k tomu, prečo sa v minulosti nepostavil voči nespravodlivosti. Z pohľadu spoločnosti je tento prvok úplne ústredný, umožňuje totiž zúčtovateľnosť kandidátov za vlastné činy (a nečiny).

Pomôcť si môžeme aj teóriou hier, ktorá matematicky skúma modely správania medzi racionálne sa rozhodujúcimi hráčmi. Za hráčov si môžeme v našom prípade dosadiť kandidátov na vysoké verejné pozície. Modely ukazujú, že v situácii, keď máte možnosť spolupracovať alebo podvádzať, sa dobré správanie, teda spolupráca, rozvíja za podmienky, že existuje niečo ako povesť hráča. Keď hrá a vie, že ho nikto za jeho podvody nepotrestá, ani neodsúdi jeho správanie, ťažko od neho čakať zmenu k lepšiemu. Naopak, ak ľudia vedia, že hráč často podvádza, odrádza ich to od toho, aby s ním spolupracovali, a začnú ho bojkotovať.

Opatrenia, ktoré umožňujú zaistiť, aby sa povesť kandidáta „počítala“, odrádzajú ľudí so zlou povesťou, aby sa o funkciu uchádzali, respektíve aby ich vláda či parlament do pozícií obsadili. Verejné vypočutie je jedným z týchto opatrení. Oproti rozhodovaniu za zavretými dverami navyše dáva kandidátom priestor, aby sa vyjadrili k svojej minulosti a vysvetlili svoje vnútorné motivácie.

Na otvorenosti je zhoda

Otvorenosť, ktorú prinášajú verejné vypočutia, bola vyzdvihnutá samotnými zástupcami prokurátorov na verejnej diskusii predkladateľov novely zákona o prokuratúre. Hoci sa diskutujúci nezhodli na tom, či by mohol byť generálnym prokurátorom aj neprokurátor, bola široká zhoda, že verejné vypočutie je míľovým posunom oproti v minulosti zaužívanej praxi politických dohôd. Tie sa diali s kandidátmi za zatvorenými dverami a o ich obsahu nevedela nič verejnosť, no ani samotní prokurátori.

Otvorenosť prináša viacero výhod. Jednou z nich je, že do výberového konania sa môžu prihlásiť kvalitní kandidáti, ktorí by mali za iných okolností obavu, že výber bude príliš subjektívny či politizovaný. Získavajú tak nielen kandidáti, ale aj samotní politici, ktorí paradoxne majú oveľa väčší výber kanditátov, najmä v oblastiach, kde sú potrební špecifickí odborníci a politické „kádre“ so všeobecným zameraním sa na takú prácu nehodia.

Získava aj verejnosť, ktorá vďaka médiám a svojmu záujmu vidí do procesu výberu a nadobúda určitú kontrolu, respektíve možnosť vyjadriť svoj nesúhlas, pokiaľ by nominačná autorita vybrala neschopného, ale politicky blízkeho kandidáta.

Najlepší nástroj na ovplyvnenie politikov je možnosť prejaviť svoj hlas vo voľbách, inými slovami, kto nevyberá dobrých ľudí do riadenia štátu, nezaslúži si sám riadiť štát.

Priestor pre verejnosť 

S organizáciou verejných vypočutí je spojených niekoľko výziev. Prvou je úloha verejnosti. Má byť iba divákom alebo má dostať aj možnosť klásť otázky? Verejnosť, pokiaľ je diskusia kultivovaná, sa ukazuje ako prínos pre verejné vypočutia. Ten, kto sa pýta, je často zárukou, že kandidát dostane otázky na telo, a tak môže vzniknúť zaujímavá diskusia. Aj tu však treba hľadať mieru, aby sa z vypočutia nestala provokácia alebo hádka. Vo všeobecnosti je dobré dať hlas odbornej verejnosti alebo ľuďom, ktorí dobre poznajú dané prostredie.

Pomohlo by aj rozšírenie povinnosti využiť verejné vypočutie pri sekčných riaditeľov a generálnych tajomníkoch služobných úradov v rámci štátnej služby. Tí totiž tvoria spoločne s ministrami, predsedami či so štátnymi tajomníkmi top manažment úradov. Považujem za dôležité, aby sa vyberali z radov profesionálov a aby prešli skúškou verejného vypočutia. Pri vypočutí by im otázky mohli dať napríklad experti na danú oblasť, personalisti, alebo členovia analytických jednotiek. Minister by tak získal kandidáta, ktorý sa dobre orientuje vo svojej oblasti, a navyše by sa zvýšila aj jeho legitimita a vplyv v prostredí, kam vstupuje.

Vyváženosť, ktorá posúva k pokroku

Verejné vypočutia sú prvkom transparentnosti a umožňujú nám nahliadnuť, s čím kandidáti prichádzajú. Vypočutia môžu byť prvým krokom k otvorenému dialógu medzi politikmi, funkcionármi a verejnosťou. Pomáhajú spravodlivosti rovnako ako verejnosť súdnych pojednávaní či slobodný prístup k informáciám. Sú ukazovateľom slobody v spoločnosti, pravým opakom rozhodovania za zavretými dverami. Treba si ich vážiť, lebo sú aj znakom toho, že sa naša krajina v oblasti otvorenosti a zapojenia verejnosti posúva dopredu.

Štúdia OECD uvádza, že sú to práve vyvážené kroky ako zapojenie verejnosti, kvalitné služby štátu a dobre zvládnuté infraštruktúrne projekty, ktoré zvyšujú dôveru ľudí v demokraciu. Je teraz na nás, aby sme tento nový štandard ďalej presadzovali a rozvíjali.