Bez nás to nepôjde: Orbán nemieni ustúpiť a cituje Františka Jozefa po vypovedaní vojny

Všetko sme zvážili a rozmysleli, parafrázoval Viktor Orbán v piatok rakúskeho cisára Františka Jozefa po vypovedaní vojny Srbsku v roku 1914.

Reagoval tak na otázku, či nezmenil stanovisko vo veci blokovania rozpočtu Európskej únie na ďalšie sedemročné obdobie a fondu obnovy na riešenie dôsledkov koronakrízy.

„Európsky rozpočet a záchranný balík bez Maďarska a Poľska nebudú schválené,“ vyhlásil maďarský premiér vo svojom pravidelnom piatkovom prejave pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió. Orbán povedal aj to, že nechce uzatvoriť kompromis, pretože „kompromis nie je riešenie, naopak, často je to zlé rozhodnutie“.

Orbán trvá na tom, že Európska únia chce potrestať štáty, ktoré odmietajú prijať migrantov, a všetko z pozadia riadi George Soros.

Premiéri Maďarska a Poľska rokovali vo štvrtok v Budapešti a vydali pomerne tvrdé stanovisko o možných dôsledkoch súčasného sporu. Poľský premiér Mateusz Morawiecki dokonca predpovedal rozpad Európskej únie pre mechanizmus ochrany právneho štátu.

Maďarsko a Poľsko naďalej nesúhlasia s tým, aby sa vyplácanie európskych peňazí spájalo s ochranou demokratických hodnôt. Nový mechanizmus je podľa Orbána čisto politická otázka, a kým dôsledky koronakrízy treba riešiť okamžite, politické spory by sa mali počas aktuálnej krízy odložiť.

Čo žiada Maďarsko a Poľsko

Od štvrtkového stretnutia lídrov vetujúcich krajín sa očakávalo, že povedia, aké sú ich konkrétne požiadavky. Nakoniec to aj oznámili, ale doterajšie frontové línie sa nijako neposunuli. Lídri Maďarska a Poľska sa dohodli, že budú aj naďalej postupovať spolu.

Orbán už dlhšie zdôrazňuje, že nasledujúcich desať rokov bude obdobím silnej stredoeurópskej spolupráce pod vedením Poľska. Maďarsko neprijme také riešenie, ktoré pre Poľsko nebude akceptovateľné, potvrdil vo štvrtok Orbán. Podľa portálu Telex maďarský premiér hovoril aj o tom, že hoci západné médiá tvrdia, že veto je „niečo strašné“, podľa neho ide o legitímny politický nástroj a je jeho povinnosťou využiť ho, ak sú záujmy Maďarov ohrozené.

Stanovisko Maďarska je podľa Orbána jednoznačné: spor vo veci právneho štátu treba oddeliť od finančnej stability EÚ. Maďarsko teda zrejme nepodporí žiadnu formu mechanizmu ochrany právneho štátu, ak bude spojený s financiami.

Morawiecki tvrdí, že nový mechanizmus by mohol byť zneužívaný proti ktorémukoľvek členskému štátu, a preto môže ohroziť jednotu EÚ. Tú bráni práve Maďarsko a Poľsko, keď vetujú spojenie mechanizmu s rozpočtom, povedal poľský politik. Nový mechanizmus neodmietol úplne, ale avizoval, že by ho bolo treba zmeniť, aby bol akceptovateľný pre všetkých.

Otázku právneho štátu môžu aj odložiť

Odborníci sa rozchádzajú aj v otázke možného riešenia konfliktu, ktorý vznikol po oznámení maďarského a poľského veta.

Patová situácia nastala preto, že na schválenie európskeho rozpočtu na ďalších sedem rokov vo výške 1074 miliárd eur a fondu obnovy s názvom Next Generation EU na riešenie ekonomických dôsledkov koronakrízy vo výške 750 miliárd eur je potrebný jednohlasný súhlas všetkých členských štátov.

Lídri členských štátov sa v júli dohodli, že vyplácanie týchto peňazí bude podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu. Vtedy sa však ešte nezrodila konkrétna dohoda o forme ochranného mechanizmu právneho štátu.

K tejto dohode došlo až začiatkom novembra a svoju vôľu presadili tie štáty, ktoré žiadajú prísnejšie pravidlá pri ochrane demokratických hodnôt. Na schválenie ochranného mechanizmu stačí kvalifikovaná väčšina, no keďže ho spojili s rozpočtom a fondom obnovy, celý proces môže blokovať ktorýkoľvek členský štát. Urobilo to Maďarsko a Poľsko, ktoré sú zo strany Európskej únie dlhodobo kritizované za nedemokratické kroky svojich vlád.

Proti obom krajinám prebiehajú konania pre porušenie povinností podľa článku 7 Zmluvy o EÚ.

Podľa viacerých odborníkov tu máme v podstate dve krízy: krízu blokovania rozpočtu a krízu právneho štátu.

Martin Ehl, editor českých Hospodářskych novín, pre anketu Carnegie Europe povedal, že teraz je už príliš neskoro riešiť problém autoritárskeho režimu Viktora Orbána, ktorý EÚ nechala rásť celých desať rokov. Európske peniaze veľmi rýchlo potrebujú južné a východné krajiny Únie, a preto bude podľa neho riešenie problému právneho štátu odložené.

„Očakával by som, že z politickej diskusie sa stane právna, ktorá bude stáť pred Súdnym dvorom EÚ, ktorý to rozhodne do roka alebo dvoch, keď situácia v Európe a v oboch krajinách môže byť odlišná,“ vraví Ehl.

Hra nervov alebo víťazstvo pre všetkých

Riešením by mohlo byť oddelenie fondu obnovy od rozpočtu. Záchranný balíček by mohli prijať aj bez Maďarska a Poľska mechanizmom posilnenej spolupráce. Tento mechanizmus je určený na prekonanie podobných situácií, ak je návrh blokovaný jednou krajinou alebo malou skupinou krajín.

V prípade posilnenej spolupráce stačí na presadenie návrhu súhlas deviatich členských štátov. Ďalším riešením je uzavretie medzivládnych dohôd mimo rámca európskeho práva. Takýto postup si členské štáty zvolili aj v prípade takzvanej zmluvy o stabilite, ktorá mala posilniť rozpočtovú disciplínu vlád po dlhovej kríze v roku 2010.

Túto zmluvu vtedy nepodporila Veľká Británia a Česko, a preto sa prijímala pomocou medzivládnych dohôd.

Takto však nemôžu vyriešiť blokovanie rozpočtu, upozorňuje Daniel Hegedüs z Nemeckého Marshallovho fondu USA. Podľa neho by jediným riešením bolo, ak by sa blokujúcim krajinám ponúkli mierne ústupky, ale ochranný mechanizmus by zostal zachovaný.

Na tvrdší postoj k Maďarom a Poliakom vyzýva ekonomický komentátor denníka Financial Times Martin Sandbu. Podľa neho sú vetujúce krajiny v ťažkej pozícii – keď budú trvať na blokovaní, od budúceho roka bude platiť rozpočtové provizórium, čo značne zhorší ich finančnú situáciu. Bude to teda podľa neho hra nervov.

Analytička Strediska pre európsku politiku (EPC) Marta Pilati zdôrazňuje, že nový ochranný mechanizmus predstavuje správnu cestu, v ktorej treba pokračovať. Predpokladá, že sa nakoniec zrodí „klasický európsky politický kompromis“ a základ ochranného mechanizmu ostane nedotknutý, no možno bude doplnený o garanciu politickej zvrchovanosti členských štátov.

Tak by vznikla situácia, ktorú by obe strany mohli prezentovať ako svoje víťazstvo.