Denník NČeský volebný rok 2021: Čo očakávať od Babiša a tých, čo ho chcú poraziť

Dávid PásztorDávid Pásztor
Andrej Babiš. Foto - TASR/AP
Andrej Babiš. Foto – TASR/AP

Do volieb, pred ktorými vznikajú koalície proti Babišovi, ostáva menej než rok. Čo môže rozhodnúť, sme sa opýtali komentátorov, bookmakera a politológa.

Na českom Twitteri pomaly začína prituhovať. Politici sú čoraz aktívnejší vo frekvencii príspevkov a útočnejší na oponentov. Jeden z prvotných znakov, že sa začína zvolebnievať.

Parlamentné voľby sa uskutočnia pravdepodobne na konci októbra 2021, no už teraz vidno náznaky stratégií jednotlivých strán.

Napríklad vznik dvoch opozičných koalícií, ktoré vyzvú na volebný súboj Andreja Babiša a jeho hnutie ANO.

Nami oslovení odborníci sa zhodujú, že voľby sa budú vyhrávať nielen v najvyššom počte percent. Dôležité bude aj to, kto sa dostane cez päť percent. Neisté poslanecké mandáty napríklad majú sociálni demokrati, komunisti a o kreslá sa pobijú aj krajne-pravicové subjekty Tomia Okamuru a Václava Klausa mladšieho.

Hrať sa bude aj na to, ako Babišova vláda zvládne či nezvládne koronakrízu, kto vymyslí lepšiu ekonomickú reformu a kto sa viac vymedzí voči súčasnému premiérovi.

1. Piráti vs. ODS

Asi najväčšou témou opozičných strán je už viac ako rok spájanie. Najprv sa vravelo, že by sa mal spojiť každý s každým, potom už len niekto s niekým. Vyčkávalo sa však, ako budú fungovať rôzne spojenectvá v generálke, teda krajských voľbách.

A fungovali zväčša dobre, mnohé koalície dokázali vyhrať dôležité posty a ukázali potenciál. No jedna vec sa ukázala ešte viac – nevraživosť medzi pravicovou konzervatívnou stranou ODS a ľavicovo-liberálnymi Pirátmi.

Miestami až demagogické správanie predviedla ODS-ka pri poslednej daňovej reforme, keď s pomocou ANO a krajne-pravicovej Okamurovej strany SPD pretlačili zníženie daní a zrušenie superhrubej mzdy. Predseda strany Petr Fiala sa snažil odlákať pozornosť od schodku v štátnom rozpočte vo výške 130 miliárd českých korún tým, že Piráti svojím pozmeňovacím návrhom obrali štát o desiatky miliónov.

Preto nie je prekvapením, že obe tieto strany, ktoré sú v prieskumoch druhé, respektíve tretie za Babišovým ANO, si našli svojich vlastných spojencov. Občianski demokrati si za volebných partnerov chcú vziať kresťansko-konzervatívnu stranu silnú na Morave KDU-ČSL a pravicovo-liberálnu stranu TOP09 silnú v Prahe. Piráti zase stavili na centristickú stranu silnú v regionálnych štruktúrach – Starostovia a nezávislí.

Piráti si odsúhlasili rokovanie o koalícii v minulých týždňoch na svojom fóre pomerom 80:20, avšak zatiaľ ešte stále nie je isté, že koalícia vznikne, pretože o samotnej forme a kandidátke sa bude rozhodovať v nasledujúcom mesiaci. Podobne je na tom koalícia ODS-Lidovci-TOP09, ktorá síce deklarovala ochotu ísť do volieb ako jeden blok, no rozhodnuté zatiaľ nie je nič.

Voči šanciam jednotlivých koalícií sú odborníci rozpoltení. Politológ a dekan Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne Stanislav Balík upozorňuje, že je zatiaľ ešte príliš veľa neznámych, pričom jednou z dôležitých premenných bude aj ďalší opozičný subjekt – projekt Mikuláša Minářa, bývalého predsedu Milionu chvilek pro demokracii, ktorý bol spoluorganizátorom protestov voči Babišovi.

Ten už medzičasom svoj projekt predstavil. Predstavil ideu Lidé PRO, na ktorú však chce pol milióna internetových podpisov, aby stranu založil. Program taktiež ešte nemajú, chcú ho vytvoriť počas ciest do regiónov.

Balík po predstavení projektu pre Denník N dodal, že sa stalo presne to, čo predpokladal. „Bude to občianske hnutie asi číslo osem. No nevidím tam ani najmenšiu šancu, ako osloviť voličov ANO a je to zamerané do opozičných vôd. Pôjde o preriedenie voličov KDU-ČSL, ODS, TOP 09, Pirátov a Starostov.“

Je to podľa neho možno až pokrytecké od Mikuláša Minářa, pretože pred rokom na Letnej dal ultimátum opozičným stranám, aby sa spojili, aby predišli prepadnutiu hlasov. „Malo by to nejaký zmysel, ak by tam bol niekto, kto môže brať hlasy Babišovi či dajme tomu Okamurovi, aj keď to už asi nie, a naopak sa tam promenádujú ľudia ako bývalý premiér Petr Pithart či bývalá senátorka Eliška Wágnerová,“ hovorí Balík.

Zisk piatich percent je ale podľa politológa pre tento subjekt dosiahnuteľná méta.

Investigatívny reportér a komentátor týždenníka Respekt Ondřej Kundra si myslí, že Piráti a Starostovia môžu vyhrať voľby, no pri druhej koalícii je potrebné čakať na rozhodnutia jednotlivých strán, pretože záleží na tom, ako budú spolu jednotlivé strany vychádzať.

Bookmaker a odborník na politické stávkovanie spoločnosti Tipsport Pavol Boško hovorí, že potenciál na výhru vo voľbách majú Piráti so STAN-om vyššiu ako ich pravicoví oponenti. „Piráti dlhodobo výrazne rastú a v posledných rokoch sa ukazuje to, že z regionálnych štruktúr výrazne ťažia Starostovia, hlavne v Stredočeskom kraji, odkiaľ pochádza ich líder Vít Rakušan, a v Libereckom kraji,“ uvádza Boško.

2. Faktor Zeman

Boško prezradil aj svoj tip na budúceho českého premiéra. „Ak by som mal vypísať kurzy teraz, Andrej Babiš je, samozrejme, najväčším favoritom, tam bude asi kurz 2. Na Ivana Bartoša z Pirátov by som dal kurz 3 a na Petra Fialu z ODS 5,“ odhaduje Boško.

Komentátor portálu Seznam zprávy Jindřich Šídlo hovorí, že dôležité je, ako sa bude správať Andrej Babiš, pretože má teraz dvoch reálnych vyzývateľov, a to on nepozná. Nevýhodou týchto kombinácií strán, hlavne pri ODS a spol., je, že sa majú zásadné rozdiely na niektoré ideologické a praktické otázky. „Medzi ODS a TOP09 je to napríklad zavedenie eura, ale všeobecne sa bavíme o konflikte medzi liberálmi a konzervatívcami v kultúrnych otázkach v niektorých stranách.“

Babiš podľa neho nemá žiadnu ideológiu, na ktorej by staval svoju politiku. „On urobí, čo mu napadne a veľkému množstvu ľudí stačí to, že im doručí časť blahobytu,“ myslí si Šídlo.

„Zeman bude hrať kľúčovú úlohu v týchto voľbách,“ myslí si Šídlo. „Opakovane vyhlásil, že za premiéra vymenuje šéfa najsilnejšej strany, čo ale v prípade prezidenta nič neznamená, pretože podľa jeho slov len idiot nemení svoje názory.“

Šídlo načrtáva dva možné scenáre. Prvý je, že Babiš vyhrá voľby, ale jeho koaliční partneri neprekročia 5 percent, takže nebude mať s kým zložiť vládu.

No zároveň môže nastať aj situácia, že jedna z koalícií vyhrá voľby, no Zeman povie, že síce fajn, ale je to koalícia a predsedom najsilnejšej strany je stále Babiš. „Zeman je v tomto neskutočne invenčný,“ hovorí Šídlo.

3. Referendum o Babišovi

Rok 2021 sa bude pravdepodobne niesť v znamení troch hlavných tém – Kto má rád Andreja Babiša a kto nie, ako jeho vláda zvládla pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2 a čo so zadlženou českou ekonomikou.

Poslanecká snemovňa schválila daňovú reformu, v rámci ktorej poslanci zrušili okrem iného superhrubú mzdu. Tento návrh vznikol v kuchyni, o ktorú sa delili prekvapivé strany: vládne hnutie ANO a opozičná ODS. Celkovo návrh daňovej reformy bude stáť štátny rozpočet 130 miliárd korún.

Celkovo však štát bude mať oveľa väčšie manko. Aktuálna verzia v snemovni ráta so schodkom 320 miliárd, pričom v čase schvaľovania rozpočtu v prvom čítaní sa hovorilo len o 80-miliardovej strate kvôli zrušeniu superhrubej mzdy.

Jednou z predvolebných tém tak bude záchrana zadlženej českej ekonomiky. „Po posledných dvoch týždňoch sa zdá, že obrovskou témou bude miera prerozdeľovania a výška zdanenia, pričom táto téma sa vrátila do verejnej debaty doslova cez noc. A to v miere, v akej tu nebola dvadsať rokov,“ upozorňuje politológ Balík.

„Veľkou témou bude aj ekonomický dosah pandémie, pretože čím ďalej, tým viac ľudí je na tom ekonomicky horšie. Prichádzajú o svoje sny a nádeje, ktoré mali spojené so svojím podnikaním a teraz ich nemôžu napĺňať,“ hovorí Kundra. Profitovať teda budú strany, ktoré budú vedieť osloviť týchto ľudí. „A logicky sú to frustrovaní ľudia, pretože politici s nimi hovoria ako s malými deťmi.“

Naopak, Stanislav Balík si myslí, že ak budú voľby až na jeseň budúceho roka, teda v plánovanom termíne, zvládanie covidovej krízy do kampane až tak neprehovorí. „Ak však budú predčasné, môže sa to prejaviť. Stať sa totiž môže čokoľvek, stačí sa pozrieť na Prymulov prešľap z predminulého mesiaca, a pokiaľ by sa také niečo zopakovalo, Babiš to už nemusí udržať,“ hovorí Balík. Hlavná téma bude jednoducho Andrej Babiš.

4. Ministrany nad 5 percent

O tom, či bude po voľbách vládnuť súčasný premiér alebo jeho opozícia, budú rozhodovať aj zisky malých strán. Zisk potrebných piatich percent nemajú istý ani sociálni demokrati, ani komunisti, aktuálny koaličný partner hnutia ANO a strana, ktorá ich menšinovú vládu toleruje.

ČSSD sa v prieskumoch aktuálne pohybuje niekde na úrovni piatich až šiestich percent a KSČM je na tom v jednom prieskume o kúsok lepšie, v inom zase horšie. Šídlo upozorňuje na to, že Babiš svojich koaličných partnerov doslova vysal.

V posledných týždňoch niektorí politici z ČSSD začali vo veľkom vyzývať stranu na odchod z koalície, práve kvôli spomínanému presadeniu daňovej reformy. Kým Hamáček to odmietol, že to nie je na programe dňa, Babiš sa vyjadril, že jemu by vlastne rozpad koalície neprekážal, pretože by piatich sociálno-demokratických ministrov nahradil odborníkmi z ANO a šlo by sa ďalej. To však je priamo v rozpore s koaličnou zmluvou.

Stanislav Balík načrtol možnú záchranu sociálnej demokracie. „Babiš si uvedomuje, že bez ČSSD, prípadne komunistov vládu nezloží. Preto si myslím, že jediným možným pragmatickým krokom je volebná koalícia s ČSSD alebo aj s komunistami. Práve aby zabránil možnému prepadu rozhodujúcich percent hlasov.“

S týmto variantom je však Balík osamotený. Ostatní oslovení odborníci sa zhodujú, že tieto strany budú kľúčové hlavne v povolebnom rozložení síl, predvolebnú koalíciu medzi ANO a ČSSD si prestaviť vie málokto.

Povolebný vývoj môžu ovplyvniť dva krajne-pravicové subjekty, SPD Tomia Okamuru a Trikolóra Václava Klausa mladšieho. O vládnej koalícii medzi ANO a SPD sa hovorilo už po voľbách v roku 2017, no zrejme z obavy o toxickosť tohto subjektu napokon Babiš zvolil variant menšinovej vlády.

V prípade, ak by sa do snemovne dostal Klaus mladší, bol by to podľa komentátorov a odborníkov prirodzený partner pre Babiša. Pre Trikolóru je však vstup do Poslaneckej snemovne ešte ťažšie predstaviteľný, než u ČSSD či KSČM. Do kampane v krajských voľbách investovali niekoľko miliónov korún a získali len troch zastupiteľov v celom Česku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].