Denník N

Lucia Kossárová: Trvalo nám osem rokov, kým sme pochopili, čo najviac potrebujú deti z detských domovov

Lucia Kossárová s bratom Ladislavom. Foto - archív L. K.
Lucia Kossárová s bratom Ladislavom. Foto – archív L. K.

Je spoluzakladateľkou programu BUDDY, ktorý spája dobrovoľníkov s deťmi z detských domovov. „Deti o dobrovoľníkov veľmi stoja, asi aj preto, že je to pre ne svojím spôsobom ‚priepustka’ do reálneho sveta,“ hovorí v rozhovore Lucia Kossárová.

Predstavte si, že by ste v tejto chvíli náhle potrebovali pomoc, chceli by ste sa niekomu s niečím zdôveriť, potrebovali by ste povzbudiť alebo podeliť sa o radosť z niečoho, čo sa vám podarilo. Koľkým ľuďom by ste mohli zavolať?

V prvom rade by to boli asi rodičia a brat. Potom mám niekoľko skutočne dobrých a blízkych priateľov, hoci ich spočítam tak na prstoch jednej ruky, možno dvoch. Asi to tak máme mnohí. Mám však aj veľmi široký kruh dobrých známych, kolegov, bývalých kolegov a spolužiakov, na ktorých by som sa tiež mohla obrátiť, keby bolo treba. Povedala by som, že zoznam blízkych ľudí, ktorým by som mohla zavolať a obrátiť sa na nich v prípade núdze, je dosť veľký.

Teraz si spomeňte na svoje detstvo, keď ste mali povedzme 10-11 rokov. Mali ste vtedy vo svojom živote niekoho dospelého, okrem otca a mamy, kto bol pre vás dôležitý? Mám na mysli nejakú pre vás významnú dospelú osobu, autoritu, nejaký vzor, o ktorého priateľstvo a náklonnosť ste veľmi stáli?

Určite to bola moja teta Jarka. Ona bola pre mňa akoby druhá mama, bola mi veľmi blízka.

Potom som mala ďalšiu milovanú osobu, svoju o šesť rokov staršiu sesternicu. Veľmi som sa jej chcela podobať, túžila som byť ako ona. Neskôr, asi to bolo až v puberte, sa mi stal veľmi blízkym aj môj brat, ktorý je o štyri roky starší.

Podľa psychológov sa naša schopnosť vytvárať hlboké priateľstvá a dôverné vzťahy začína už v detstve, keď zažívame pocity dôvery a prijatia v rámci vzťahovej väzby s mamou a otcom. Deti, ktoré vyrastajú v ústavnej starostlivosti, majú v tomto smere obrovskú nevýhodu. So svojím bratom cez projekt BUDDY spájate tieto deti s vyškolenými dobrovoľníkmi v priateľských vzťahoch. Ako sa to pre vás začalo?

V roku 2006 si môj brat Ladislav Kossár, podnikateľ a právnik, pri návšteve nákupného centra kúpil od detí z detského domova náramok. Dal im výrazne viac peňazí, ako náramok stál, preto ho pozvali na návštevu. Brat pozvanie prijal, ale namiesto toho, aby so sebou priniesol tradičné vrece s hračkami, opýtal sa, aká pomoc by sa im naozaj zišla. Od riaditeľky dostal odpoveď, aby im pomohol vyplniť voľný čas detí. A to bol vlastne začiatok.

Brat sa aj s kolegami z firmy zamyslel nad tým, čo by mohli spraviť. Vymysleli,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie