Denník N

Ocenili nové školské písmo, Kucbelovú za knihu Čepiec aj Ostrochovského za Služobníkov. Pozrite si laureátov Ceny Nadácie Tatra banky za umenie

Z filmu Služobníci, z výstavy Tušenie svetla/Zlaté časy a Katarína Kucbelová. Foto - Punkchart films, Adam Šakový, Peter Frolo
Z filmu Služobníci, z výstavy Tušenie svetla/Zlaté časy a Katarína Kucbelová. Foto – Punkchart films, Adam Šakový, Peter Frolo

Protipandemické opatrenia vstúpili aj do plánov udeľovania Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. V posledných rokoch sa z galaakcie štandardných rozmerov stal večer, ktorý okrem toho, že ocenil prácu umelcov, spisovateľov, divadelníkov, hudobníkov či dizajnérov, bol aj príležitosťou na vznik nových hudobných a vizuálnych diel v rámci udeľovania cien v Slovenskom národnom divadle.

Nadácia Tatra banky nie je jediná, kto tento rok ako organizátor stál pred otázkou, ako sa vyrovnať so zákazom zhromažďovania aj s pravidlami, ktoré sa neustále menia, a ceny predsa len odovzdať. Napokon sa rozhodli, že nebudú robiť žiadnu náhradu živého programu.

Namiesto toho urobili čosi iné. Výnimočne sa rozhodli udeliť finančnú odmenu nielen víťazom a víťazkám hlavnej kategórie, ale aj všetkým nominovaným.

O víťazoch za rok 2020 rozhodla porota v zložení: Michal Liday (predseda poroty), Wanda Adamík Hrycová, Peter Bebjak, Michal Vajdička, Richard Stanke, Vlasta Kubušová, Pavol Bálik, Michal Novinski, Matej Drlička, Miroslava Vallová, Koloman Kertész Bagala, Bohunka Koklesová a Alexandra Kusá.

Návrhy nominácií predkladá akadémia zložená z laureátov Ceny Nadácie Tatra banky za umenie v uplynulých rokoch. Finálne nominácie, ako aj laureátov následne vyberá porota.

Laureáti Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2020

Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas

Z filmu Služobníci. Foto – Punkchart films

Ivan Ostrochovský
za réžiu filmu Služobníci

Festival Berlinale patrí k najlepším na svete. Každý rok uvedie snímky z celého sveta, ktoré bojujú o pozornosť. Tento rok mal na ňom premiéru aj film Služobníci a aj v obrovskej konkurencii dokázal vyniknúť. „Služobníkov ťažko v našom filme s niečím porovnávať. Nie je takým zveličením povedať, že tretí film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského korunuje dlhoročné úsilie slovenského filmu vyšvihnúť sa na svetovú úroveň. Teraz sa to podarilo,“ napísal Miloš Krekovič po premiére.

Ivan Ostrochovský absolvoval štúdium na Katedre audiovizuálnych štúdií a dokumentárnej tvorby VŠVU. Prvý debutový celovečerný dokument Velvet Terrorist (2014) režíroval spolu s Pavlom Pekarčíkom a Petrom Kerekešom. Debutový film Ivana Ostrochovského Koza (2015) oslávil svetovú premiéru na Berlinale. Celovečerný hraný film Služobníci (2020) je príbehom kňazov, ktorí mali v totalitnom Československu na výber z dvoch možností. Buď mohli s režimom kolaborovať, alebo sa mohli vydať „cestou svedomia“, ktorá mala svoju cenu. V prostredí tajnej podzemnej cirkvi im hrozila pozornosť zo strany Štátnej bezpečnosti a ďalšie perzekúcie.

Divadlo

Z inscenácie Kosmopol v Banskej Štiavnici. Foto – Daša Šimeková/Kosmopol

Mila Dromovich a Klára Jakubová
za réžiu divadelného projektu Kosmopol, Banská Štiavnica

Jeden dom sa premenil na jedenásť scén. Osud jednej rodiny na osud celého mesta, celej krajiny. Klára Jakubová a Mila Dromovich vytvorili v Banskej Štiavnici na základe etnologického a historického výskumu Verony Hajdučíkovej trojhodinovú inscenáciu, ktorá sa v jednom čase odohráva v rôznych častiach historického domu.

Divák sleduje život fiktívnej rodiny Szatmáryovcov, ich priateľov, susedov aj nepriateľov, ktorí zažívajú čriepky osudov reálnych obyvateľov mesta. Na začiatku dostane divák možnosť zoznámiť sa s postavami a priestorom v pozvoľnom tempe, aby postupne padal do špirály času. Dej divadelného projektu prebieha na pozadí významných udalostí československej a lokálnej histórie. Dotýka sa zabudnutých alebo vytesnených tráum mesta, ktoré oživuje a otvorene pomenúva. Inscenácia vznikla v rámci externého projektu Banská Štiavnica – Mesto kultúry 2019.

Dizajn

Martina Figusch Rozinajová a Ján Filípek
za autorstvo nového školského písma

Súčasné písané písmo, ktoré sa na slovenských školách používa bez výrazných zmien takmer sto rokov, naráža na svoje limity: je nevhodné pre ľavákov, ako aj pre žiakov s poruchami učenia, čítania a písania. Písmo navyše neexistuje v digitálnej podobe, čo zbytočne komplikuje a časovo naťahuje tvorbu učebníc a pomôcok na výučbu písania. „Uvedomil som si, že keď sú chyby už vo vzore, podľa ktorého sa deti učia, tak máme problém hneď na začiatku. Predloha by mala byť predsa spracovaná kvalitne,“ hovorí Ján Filípek.

Ján Filípek spolu s Martinou Figuschovou Rozinajovou sa preto rozhodli školské písmo zmodernizovať, zdigitalizovať a prispôsobiť ľavákom a žiakom s poruchami učenia. Dnes je ich školské písmo, ktoré pôsobí moderne, no prirodzene zároveň, možné stiahnuť zadarmo pre školské tlačové materiály a používať.

Hudba

Foto – Pavian Records

Miloš Valent
za autorstvo a interpretáciu albumu Solamente Naturali: Musica Globus, Live Concert in Esterháza, vydavateľstvo Pavian Records

Komorný súbor Solamente Naturali založil Miloš Valent v roku 1995. Musica Globus patrí k najúspešnejším programom, ktoré súbor Solamente Naturali hráva po celom svete. Je hudobným cestopisom po krajinách 18. storočia. Neviditeľné spojivo programu tvorí tanec a ľudová hudba. Tie vďaka svojej prirodzenej čistote a sile sociálnej spolupatričnosti inšpirovali skladateľov k používaniu alebo citovaniu týchto melódií. Následne ich vo svojich skladbách pozdvihli do umeleckej podoby.

Takým skladateľom bol aj G. F. Telemann, ktorý v 18. storočí počas svojich dvoch poľských pobytov zažil priame očarenie hrou ľudových muzikantov. Jeho skladby, ktoré sú poprepletané tancami z tanečných zbierok z 18. storočia z územia Slovenska, Maďarska a Poľska, tvoria kostru celého programu. Album vyšiel vo vydavateľstve Pavian Records, Miloš Valent však spolupracuje aj s prestížnym svetovým vydavateľstvom ECM Records. Medzi najznámejšie projekty, na ktorých sa podieľal spolu so súborom Solamente Naturali, patrí aj album Mater Vladimíra Godára s Ivou Bittovou.

Výtvarné umenie

Výstava Krištáľová reťaz v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici počas projektu Zlaté časy. Foto N – Tomáš Benedikovič

Lucia Tkáčová
za ideový návrh a koncepciu ročného projektu Zlaté časy, Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica

„O zlatých časoch sa vždy hovorí iba v súvislosti s minulosťou – že kedysi bolo dobre. My chceme, aby bolo dobre teraz. A na to sme sem prišli,“ hovorila Lucia Tkáčová, keď sa spolu s Máriou Janušovou a Nicom Krebsom na rok presunuli do banskoštiavnickej Galérie Jozefa Kollára.

V priebehu niekoľkých mesiacov sa im podarilo reštartovať driemajúcu galériu, ktorá má síce kvalitnú zbierku aj dobrú polohu v centre mesta, no chýbala jej programová vízia aj financie na realizáciu súčasných výstavných projektov.

V rámci projektu Zlaté časy vzniklo 11 výstav, priestory galérie v centre Banskej Štiavnice prešli čiastočnou rekonštrukciou a pritiahli nových divákov. Zároveň Zlaté časy upozornili na dlhotrvajúcu stagnáciu Slovenského banského múzea, ktoré galériu spravuje a v ktorom napokon došlo k zmene vedenia.

Literatúra

Katarína Kucbelová
za autorstvo prozaickej knihy Čepiec, vydavateľstvo Slovart

„Sú knihy, v ktorých pri čítaní narazíte na vetu či dve a viete, že v nich je všetko. Že vystihujú podstatu napísaného, zaseknú sa vám v hlave a ostanú tam až do poslednej strany,“ napísal v recenzii Patrik Garaj.


Katarína Kucbelová chodila dva roky do folklórnej oblasti
pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja.

Popritom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne vyľudňujúcom sa regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch vrátane tých, v ktorých sama žila a žije.

Laureáti v kategórii mladý tvorca

Martin Smatana. Foto – Peter Frolo

Martin Smatana
za réžiu animovaného filmu Šarkan

Šarkan je krátky animovaný film pre deti a ich rodičov. Zaoberá sa otázkou smrti vo vzťahu medzi malým chlapcom a jeho dedkom. Náročnú tému zobrazuje jednoduchým, metaforickým a symbolickým spôsobom. Vysvetľuje, že nikto z nás tu nie je naveky a že všetky živé bytosti raz musia zomrieť. Snaží sa aj ukázať, že smrť neznamená koniec našej cesty. Za uplynulý rok získal film 32 medzinárodných ocenení, bol nominovaný do semifinále študentských Oscarov v Hollywoode a ako prvý slovenský film bol zaradený do Múzea moderného umenia v New Yorku (MoMA).

Tomáš Procházka. Foto – Dorota Holubová

Tomáš Procházka
za réžiu inscenácie Requiem pre priateľa v rámci inscenácie HEY! Slováci, MD Žilina

Dušan Veselovský 28. 4. 2015 náhle a nečakane zomrel. Bol oduševnený ľudskoprávny aktivista, významný člen LGBTI+ komunity, vizuálny umelec a fotograf. S Liborom Markom tvorili niekoľko rokov pár. Po jeho smrti nastalo dedičské konanie. Otec Dušana Veselovského, s ktorým bol dlhé roky odcudzený, odmietol priznať jeho partnerovi akýkoľvek dedičský nárok. Nastal nesmierne ponižujúci proces, v ktorom priatelia spisovali čestné vyhlásenia, že naozaj spolu tvorili pár. Libor musel dokladovať spolužitie v domácnosti, napríklad aj bločkami zo spoločných nákupov. Po nejakom čase sa Libor svojho dedičského nároku vzdal v prospech otca, pretože sa chcel sústrediť na vlastný smútok a vlastné potreby. Tým, že prípad sa nikdy nedostal na súd, stratila LGBTI+ komunita „prípad“, o ktorý by sme sa mohli opierať pri dožadovaní sa registrovaných partnerstiev. Deväťdesiat percent textu sú citácie 1 : 1 buď slov Dušanovho otca, alebo kamarátov.

Juraj Hariš. Foto – Peter Frolo

Juraj Hariš a kolektív
za návrh a realizáciu komunitného projektu Suť na park – Suťomlat, Nová Cvernovka

„Neznášam slová neviem, nepoznám, nedá sa, nemáme. Skrátka sa vezmem, idem a robím,“ hovorí Juraj Hariš. Keď videl, ako sa v areáli Novej Cvernovky kopia tony stavebnej sutiny a nikto presne nevie, čo s ňou, nedalo mu to. Postupne sa ňou zaoberal, až kým neprišiel na to, ako by sa dala využiť – ekologicky a zodpovedne. Namiesto toho, aby ju štandardne odviezli na skládku, v Novej Cvernovke ju pomocou certifikovaných strojov podrvili a využili pri stavbe nového parku v areáli. Počas tohto roka postupne vznikala jeho prvá etapa nového verejného priestoru.

„Zrecyklovať a zregenerovať sa dá všetko. Všetko. Len si musíte dať tú prácu a pred tým, než sa vydáte na cestu, sa vyšplháte na strom, aby ste videli, kadiaľ sa dá kráčať. Do cieľa by ste zrejme prišli tak či tak, ale rozdiel môže byť obrovský,“ hovorí Hariš.

Juraj Čokyna. Foto – Peter Frolo

Juraj Čokyna
za autorstvo knihy A okraje máš kde? z vydavateľstva N Press

Na Slovensku žijú desaťtisíce detí, ktoré nemajú šancu mať sa v živote dobre. Tisícky detí prepadávajú už v prvom ročníku a základnú školu nikdy nedokončia. Učitelia im nevedia pomôcť a ani učiteľom v ich snahe nikto nepomáha. Aká je vlastne štartovacia čiara týchto detí a aké metódy môžu učitelia využívať? Čo všetko dokáže zmeniť jeden učiteľ a ako by sa mal zmeniť systém vzdelávania na Slovensku? Kniha A okraje máš kde? do hĺbky skúma príčiny zlyhaní znevýhodnených detí, ich rodičov, učiteľov, ale aj štátu a prináša aj riešenia.

„Nestačí povedať si, že žiaci nebudú prepadávať. Nie vždy výsledky v škole súvisia iba s tým, čo dieťa vie, ako rozumie učivu. Dáta nám ukazujú, že niektorí žiaci prepadávajú iba preto, že sú Rómovia. Týmto žiakom by pomohlo, keby sme zrušili päťky,“ hovorí Juraj Čokyna, ktorý prostredníctvom Teach for Slovakia učil dva roky deti z chudobného prostredia.

Andrej Dúbravský. Foto N – Vladimír Šimíček

Andrej Dúbravský
za autorstvo samostatnej výstavy POTENTIAL WASTED, DITTRICH & SCHLECHTRIEM, Berlín

Andrej Dúbravský si pred piatimi rokmi kúpil starý dedinský dom s verandou, letnou kuchyňou a veľkou záhradou. Vysadil v nej už viac ako sto stromov a množstvo rastlín, čo sú nielen pekné, ale aj dobré pre včely, motýle a hmyz. Nepostrekuje ani nekosí. Maľuje kohúty, húsenice aj včely a upozorňuje na to, čo sa deje s našou planétou, ktorá prichádza o živočíšne druhy.

„Mohol by som možno iba podpisovať petície, čo aj robím, alebo chodiť na miestny obecný úrad a protestovať pred naším družstvom proti postrekovaniu, ale tam sa už nevidím. Som maliar a popritom sa snažím robiť aspoň to, čo môžem, aj keď je moja snaha azda až utopistická – ako všetky snahy o zmenu,“ hovorí Dúbravský.

Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý. Foto – Peter Frolo

Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý
za autorstvo a interpretáciu hudobného singlu I wish

Skladba I Wish vznikla v decembri 2019 a klip k nej dvojica natočila počas dlhej a studenej cesty vlakom s pokazenou klimatizáciou z nemeckého Bambergu do Bratislavy.

Podobných spoločných ciest vlakom majú za sebou asi 436 a pri každej jednej, ktorá trvá minimálne štyri hodiny, takto diskutujú a pozorujú jeden druhého, popíjajúc polievkové lungo. So skladbou Skies to bola druhá skladba, ktorá naznačovala vznik ich debutového albumu Sleepin‘ With The Lights On, ktorý dokončili počas obdobia karantény v máji a vydali 7. júla 2020.

Kultúra

Teraz najčítanejšie