Denník N

OSN: Vymierate, budete krajina starcov

Nízka pôrodnosť, predlžovanie dĺžky života a neveľká migrácia cudzincov. Ak sa tieto trendy nezmenia, Slovensko bude starnúť a počet jeho obyvateľov klesne na úroveň roku 1954, tvrdí najnovšia správa OSN.

Čítanie údajov OSN o populačnom vývoji Slovenska môže pri sledovaní suchých čísel vyvolať obavu, že nás v nasledujúcich rokoch postihne desivá pohroma alebo vojna. Počet obyvateľov Slovenska má do roku 2100 klesnúť zo súčasných 5,426 milióna obyvateľov na 3,732 milióna.

Za takýmto vyľudnením však nehľadajte náraz meteoritu na naše územie či agresiu cudzej armády. Demografi sa len pozreli na to, koľko detí sa u nás rodí, ako dlho žijeme a akí sme atraktívni pre prisťahovalcov.

Na základe toho skonštatovali, že stredný vek populácie u nás bude v roku 2100 takmer 50 rokov a očakávaná dĺžka dožitia vyše 85 rokov. To je viac, ako majú v súčasnosti Japonci, ktorí sa dožívajú najvyššieho veku na svete. Slovenky ani do konca storočia nebudú mať v priemere viac ako dve deti.

Čerstvá správa populačnej divízie OSN sledovala najmä prognózu vývoja počtu a štruktúry obyvateľstva pre celú planétu. Okrem sveta, kontinentov a regiónov pripravila prognózu aj pre jednotlivé krajiny vrátane Slovenska.

Podľa nej čaká – na základe súčasného vývoja – Slovensko (podobne ako celú Európu) do konca storočia zmenšovanie populácie a jej starnutie. Počet ľudí na Zemi pritom bude ďalej rásť a presiahne 11,2 miliardy obyvateľov. Najväčší podiel na raste bude mať Afrika, kde má začiatkom 22. storočia žiť vyše 4,3 miliardy obyvateľov. Najľudnatejším kontinentom bude už iba tesne pred Afrikou Ázia, kde bude počet obyvateľov koncom 21. storočia klesať.

V roku 2100 ako v roku 1954

Podľa strednej prognózy OSN dosiahne počet obyvateľov na Slovensku strop už v najbližších rokoch a potom začne klesať. Menej ako päť miliónov ľudí tu bude žiť v roku 2046, pod štyri milióny sa môžeme dostať v roku 2083. V roku 2100 by podľa prognózy bol počet obyvateľov 3,732 milióna. Zhruba toľko ľudí žilo na Slovensku v roku 1954. Ak by sa zachovala súčasná miera pôrodnosti, klesal by počet obyvateľov Slovenska ešte rýchlejšie.

Tieto údaje sú podobné ako v prípade prognózy Eurostatu. Ten predpovedá, že už v roku 2080 bude na našom území žiť len 3,86 milióna obyvateľov. Slovenský Infostat predvída pomalšie vyľudňovanie najmä preto, lebo očakáva vyšší prílev imigrantov na Slovensko. Demograf z Infostatu Boris Vaňo hovorí, že v roku 2060 bude na Slovensku žiť 4,9 až 5,1 milióna ľudí.

Vyšší vek ako v súčasnosti Japonci

Všetky prognózy ukazujú, že Slovensko výrazne zostarne, a to už relatívne skoro. Teraz je stredný vek obyvateľov Slovenska (teda polovica populácie má viac a polovica populácie menej ako tento údaj) podľa OSN 39 rokov. Už v roku 2040 to bude 48 rokov. Tento vek sa potom viac-menej udrží až do konca storočia.

Do konca storočia stúpne priemerný očakávaný vek dožitia u žien o necelých desať rokov na 88,3 roka. Rozdiely medzi pohlaviami klesnú, no muži budú zomierať stále mladší. Ich priemerný predpokladaný vek dožitia však výrazne – o takmer trinásť rokov – stúpne na 85 rokov.

Boris Vaňo túto prognózu považuje za „podhodnotenú vzhľadom na súčasné trendy aj potenciál zmeny, ktorý v sebe skrývajú“.

Nie pyramída, ale mrakodrap

Starnutie sa prejaví aj v pyramíde vekovej skladby mužov a žien na Slovensku. Momentálne sú podľa OSN najväčšou vekovou skupinou na Slovensku tridsiatnici, teda ľudia narodení medzi rokmi 1975 až 1985. Silné populačné ročníky („Husákove deti“ z populačne silných 70. rokov) sú práve v produktívnej fáze svojho života – no nezostanú v nej navždy.

O 35 rokov budú už na dôchodku (alebo krátko pred ním). Najpočetnejšou vekovou skupinou sa stanú šesťdesiatnici (u žien dámy vo veku 65 až 75 rokov).

Podľa odhadov sa v roku 2100 štruktúra vekovej pyramídy premení skôr na mrakodrap. Všetky vekové skupiny budú viac-menej rovnako zastúpené: aj osemdesiatnikov bude toľko ako malých detí.

Podiel osôb vo veku 15 až 65 rokov je v súčasnosti 71 percent obyvateľov Slovenska. Za štyridsať rokov tento podiel klesne na 55 percent a zhruba na tomto čísle sa udrží až do konca storočia. To znamená, že počet ľudí v produktívnom veku v porovnaní s počtom detí, študentov a dôchodcov výrazne klesne. Dôchodcov (ľudí nad 65 rokov) bude okolo 30 percent.

Čo to znamená ekonomicky?

Zmena štruktúry obyvateľstva bude mať výrazný vplyv na spoločnosť. Michal Horváth je ekonóm pôsobiaci na Univerzite v Yorku a upozorňuje, že hoci so starnutím obyvateľstva bude zápasiť veľká časť vyspelého sveta, „očakávaný vývoj na Slovensku je v porovnaní s ním hrozivý“.

„Je to úplne kľúčová otázka pre spoločnosť, nielen pre verejný sektor a vládu,“ hovorí ekonóm, ktorý bol donedávna členom rozpočtovej rady.

Starnutie bude mať závažný spoločenský dosah aj podľa Vaňa. „Hlavne na trh práce, sociálne poistenie, zdravotníctvo a sociálne služby, predovšetkým starostlivosť o seniorov vo vysokom veku.“ Na trhu práce bude potrebné riešiť úbytok aj starnutie pracovnej sily. „Nepochybne treba rátať so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku a s integráciou migrantov,“ hovorí demograf.

Od roku 2017 bude na Slovensku platiť, že vek odchodu do dôchodku sa bude posúvať podľa predlžujúcej sa očakávanej dĺžky života. Súčasní dvadsiatnici by tak mohli ísť do penzie až tesne pred sedemdesiatkou.

Podľa Horvátha by tiež pomohlo, keby „ekonomika vedela vyrobiť viac s menším počtom hláv a rúk“. Tak by bolo viac zdrojov na väčšie náklady na dôchodky či zdravotníctvo aj pri menej početnej pracovnej sile. „Dôležitým pilierom je aj premyslená migračná politika,“ dodal Horváth.

Vekové zloženie populácie, 2015. ZDROJ - OSN Population by Age in 2050
Pyramídy vekového zloženia, 2015, 2050, 2100. ZDROJ - OSN
Pyramídy vekového zloženia, 2015, 2050, 2100. ZDROJ – OSN

Ako čísla z Eurostatu

Na vývoj počtu obyvateľov v krajine majú vplyv tri hlavné faktory: koľko detí sa rodí, v akom veku ľudia zomierajú (teda koľko sa dožívajú rokov) a koľko ľudí z krajiny odchádza a prichádza.

Boris Vaňo hovorí, že údaje OSN na úrovni krajín nebývali v minulosti veľmi presné. „Posledná prognóza (revízia 2015) je však, čo sa týka jednotlivých krajín, podrobnejšia a výsledkami sa približuje k projekcii Eurostatu,“ hovorí.

Rozdiely medzi odhadmi jednotlivých inštitúcií sú v počte prognózovaných rokov. Kým v prípade OSN je to do roku 2100, Eurostat skúma vývin do roku 2080 a Infostat len do roku 2060. „Trendy sú však rovnaké – postupný úbytok obyvateľstva a intenzívne starnutie,“ hovorí Vaňo.

Medzinárodné inštitúcie očakávajú podľa demografa Borisa Vaňa výraznejší úbytok počtu obyvateľov oproti Infostatu, pre ktorý pracuje on. Hlavným dôvodom je, že OSN aj Eurostat vychádzajú so súčasných nízkych prírastkov migrantov na Slovensko. „Infostat však očakáva postupné zvyšovanie migrácie, hlavne vzhľadom na migračnú situáciu vo svete a potreby trhu práce na Slovensku,“ dodáva Vaňo.

V strednom variante prognózy z roku 2012 očakáva Infostat, že od roku 2027 by na Slovensko malo prichádzať o 13-tisíc ľudí ročne viac, ako zo Slovenska bude odchádzať. Vaňo upozorňuje, že aktualizované údaje Infostatu ukazujú trochu nižšie číslo. OSN však ráta iba s migračným prírastkom 5-tisíc ľudí ročne.

Iba súčasný trend, nie nutná realita

Dá sa však vôbec predpovedať počet obyvateľov či vekové zloženie populácie na 85 rokov vopred? Čo ak príde vojna, smrteľná epidémia alebo z istého dôvodu bude typický manželský pár zrazu chcieť mať päť detí?

„Demografické prognózy sú pomerne spoľahlivé, hlavne vďaka zotrvačnosti demografických procesov. Štandardné prognózy zahŕňajú viaceré trendy budúceho vývoja zastúpené v podobe scenárov,“ odpovedá Boris Vaňo. Priznáva, že štandardné prognózy nerátajú s extrémnymi situáciami. „Najväčším prvkom neistoty je migrácia,“ hovorí.

Všeobecne platí, že čím je prognóza kratšia, tým je spoľahlivejšia. Pri krátkodobých prognózach do 20 rokov sú podľa Vaňa výsledky pomerne presné; pri dlhodobejších  do 50 rokov je možné pomerne spoľahlivo získať hlavné vývojové trendy.

„Pri prognózach na obdobie dlhšie ako 50 rokov nemá zmysel hodnotiť ich reálnosť. Ide o simulačné scenáre, ktorých cieľom je ukázať, aký by bol dlhodobý vývoj počtu a štruktúry obyvateľov za určitých predpokladov (obvykle ide o dlhodobé zachovanie dnešných trendov),“ dodáva.

Alebo inak povedané – 3,7 milióna obyvateľov v roku 2100 nie je žiadna istota, momentálne však na to máme dobre nabehnuté.

Teraz najčítanejšie