Odkaz MMŠ: O príčinách odchodu Suzanne Mooreovej z denníka Guardian podľa jej vlastných slov
Priznáva, že keď v Guardiane písala z pozície feministky o transľuďoch, možno občas prestrelila, ale už vtedy ju šokovali útoky, ktoré po jej komentároch nasledovali.
Týmto odkazom robím výnimku, lebo sa v tejto rubrike vraciam k svojmu komentáru, v ktorom som sa venoval odchodu jednej z najvplyvnejších britských novinárok Suzanne Mooreovej z denníka Guardian. Mooreová totiž až pred niekoľkými dňami uverejnila dlhý text na webe unherd.com, v ktorom prvý raz otvorene hovorí o tom, čo sa stalo, a svojmu textu dala titulok Prečo som musela opustiť Guardian. Je natoľko zaujímavý a tak dobre napísaný, že stojí za stručné zhrnutie, hoci lepšie by bolo prečítať si ho celý v origináli.
Keď v marci tohto roka Mooreová publikovala v Guardiane komentár, v ktorom ako feministka zdôraznila biologickú podstatu žien v spore o transľuďoch, 338 jej kolegov a spolupracovníkov Guardianu sa podpísalo pod vyhlásenie, v ktorom odsudzujú „transfóbiu“, a hoci Mooreovú nemenujú, bolo jasné, že práve ju majú na mysli.
Mooreová priznáva, že to znášala ťažko, ale v eseji sa pokúsila svoju trpkú skúsenosť zovšeobecniť. Začínala ešte v 90. rokoch, keď mali ženy v novinách vyhradené svoje vlastné „ženské stránky“, komentáre písali výhradne muži a ona sama mala plat polovičný oproti mužom. To sa dnes veľmi zmenilo v prospech žien.
Vždy bola ľavičiarka a kedysi aj zapálená marxistka, ale presadila sa aj v liberálnych či pravicových novinách (pracovala v denníkoch The Independent alebo v The Mail on Sunday), hoci vyrastala v prostredí, ktoré volilo pravicu. Jej hlavnou témou sa stali ženy, ale písala aj o politike (v roku 2019 získala prestížnu Orwellovu cenu) a poznala osobne všetkých britských politikov: „Bola som na večeri s každým pravicovým strašidlom a každým nudným ľavičiarom, akých si viete predstaviť.“
Priznáva, že keď v Guardiane písala z pozície feministky o transľuďoch, možno občas prestrelila, ale už vtedy ju šokovali útoky, ktoré po jej komentároch nasledovali. A to mala bohatú skúsenosť s útokmi od fašistických skupín po svojich článkoch o imigrácii či multikulturalizme. Tentoraz však prišli útoky zľava a píše, že to „bolo horšie než všetko, s čím som sa dovtedy stretla“. Bolo to, ako keby mala „na čele vytetované slovo transfóbka“. Bola obviňovaná (a nielen ona), že má na svedomí samovraždy transľudí.
