Denník N

Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ: O príčinách odchodu Suzanne Mooreovej z denníka Guardian podľa jej vlastných slov

Suzanne Mooreová. Foto - Wikipedia
Suzanne Mooreová. Foto – Wikipedia

Priznáva, že keď v Guardiane písala z pozície feministky o transľuďoch, možno občas prestrelila, ale už vtedy ju šokovali útoky, ktoré po jej komentároch nasledovali.

Týmto odkazom robím výnimku, lebo sa v tejto rubrike vraciam k svojmu komentáru, v ktorom som sa venoval odchodu jednej z najvplyvnejších britských novinárok Suzanne Mooreovej z denníka Guardian. Mooreová totiž až pred niekoľkými dňami uverejnila dlhý text na webe unherd.com, v ktorom prvý raz otvorene hovorí o tom, čo sa stalo, a svojmu textu dala titulok Prečo som musela opustiť Guardian. Je natoľko zaujímavý a tak dobre napísaný, že stojí za stručné zhrnutie, hoci lepšie by bolo prečítať si ho celý v origináli.

Keď v marci tohto roka Mooreová publikovala v Guardiane komentár, v ktorom ako feministka zdôraznila biologickú podstatu žien v spore o transľuďoch, 338 jej kolegov a spolupracovníkov Guardianu sa podpísalo pod vyhlásenie, v ktorom odsudzujú „transfóbiu“, a hoci Mooreovú nemenujú, bolo jasné, že práve ju majú na mysli.

Mooreová priznáva, že to znášala ťažko, ale v eseji sa pokúsila svoju trpkú skúsenosť zovšeobecniť. Začínala ešte v 90. rokoch, keď mali ženy v novinách vyhradené svoje vlastné „ženské stránky“, komentáre písali výhradne muži a ona sama mala plat polovičný oproti mužom. To sa dnes veľmi zmenilo v prospech žien.

Vždy bola ľavičiarka a kedysi aj zapálená marxistka, ale presadila sa aj v liberálnych či pravicových novinách (pracovala v denníkoch The Independent alebo v The Mail on Sunday), hoci vyrastala v prostredí, ktoré volilo pravicu. Jej hlavnou témou sa stali ženy, ale písala aj o politike (v roku 2019 získala prestížnu Orwellovu cenu) a poznala osobne všetkých britských politikov: „Bola som na večeri s každým pravicovým strašidlom a každým nudným ľavičiarom, akých si viete predstaviť.“

Priznáva, že keď v Guardiane písala z pozície feministky o transľuďoch, možno občas prestrelila, ale už vtedy ju šokovali útoky, ktoré po jej komentároch nasledovali. A to mala bohatú skúsenosť s útokmi od fašistických skupín po svojich článkoch o imigrácii či multikulturalizme. Tentoraz však prišli útoky zľava a píše, že to „bolo horšie než všetko, s čím som sa dovtedy stretla“. Bolo to, ako keby mala „na čele vytetované slovo transfóbka“. Bola obviňovaná (a nielen ona), že má na svedomí samovraždy transľudí.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ

Martin M. Šimečka každý pracovný deň vyberá zaujímavý text zo svetových médií a vysvetľuje, čo je na ňom fascinujúce.

Komentáre

Teraz najčítanejšie