Budú mať Briti obdobu Syrizy? Šéfom labouristov sa môže stať radikálny ľavičiar

Hoci prehrali vo voľbách, za necelé tri mesiace sa im prihlásilo takmer 100-tisíc nových členov a ďalších 300-tisíc podporovateľov. Existuje vôbec politická strana, ktorú by takýto záujem nenadchýnal?

Áno. Takúto situáciu dnes zažívajú britskí labouristi, ktorí si od piatku volia nového lídra strany. Vyše 600-tisíc členov a priaznivcov, ktorí majú právo voliť vo vnútrostraníckych voľbách (primárkach), však podľa viacerých ostrieľaných labouristov môžu stranu, paradoxne, pochovať.

Nečakanou hviezdou, ktorej prieskumy predpovedajú víťazstvo, sa totiž stal Jeremy Corbyn. Dlhoročný politik, ktorého však ešte v júni nepoznal takmer nikto a ktorý nomináciu na lídra strany získal doslova len pár minút pred uzatvorením prihlášok. Človek, ktorý labouristov plánuje posunúť výrazne doľava, podľa vzoru gréckej Syrizy či španielskeho hnutia Podemos.

„Nerobíme celebritnú či osobnú politiku, robíme na myšlienkach. Je to o nádeji. A nedeje sa to len tu, podobné hnutia sú po celej Európe, v Spojených štátch či inde. Bublalo to už dlhý čas,“ povedal Corbyn pre denník Guardian.

Dlhoročný outsider, ktorý nikdy nemal moc

Dlhé roky bol outsiderom ešte aj vo vlastnej strane. V parlamente síce sedí od roku 1983, no za vyše 30 rokov nikdy nebol ani ministrom či štátnym tajomníkom.

Namiesto toho často nehlasoval ani s vlastnou stranou. Keď sa v Británii koncom 90. rokov po dlhých rokoch dostali k moci opäť labouristi, Corbyn so spolustraníkmi zvykol nesúhlasiť.

Bol vyhláseným kritikom vtedajšieho premiéra Tonyho Blaira, ktorého pranieroval najmä za vojnu v Afganistane a Iraku. Nesúhlasil ani s tým, že sa pod Blairovým vedením strana posunula do stredu, aby bola schopná poraziť konzervatívcov.

Corbyn nikdy nebol typickým politikom a doteraz pripomínal skôr ľavicového aktivistu. Je proti tomu, aby mala Británia jadrové zbrane, podporuje palestínske či protiizraelské hnutia, ako aj teroristické hnutie Hizballáh, a nedávno pre Guardian povedal, že je za vystúpenie z NATO, ktorého rozširovanie po páde komunizmu považuje za chybu. Podobne to vyzerá aj s jeho názormi na ekonomiku.

Jednou z hlavných príčin, prečo pred piatimi rokmi labouristi prehrali voľby, bolo, že po nástupe ekonomickej krízy britský rozpočtový deficit prudko vystrelil. Konzervatívci vtedy úspešne presvedčili voličov, že sa z Británie môže stať ďalšie Grécko.

Corbyn však pred poslednými voľbami kritizoval vtedajšieho šéfa labouristov Eda Milibanda aj za to, že voličom nevedel sľúbiť, že úsporné opatrenia zastaví úplne.

„Chceme zakročiť proti deficitu, no nežiadajte od nás, aby sme povedali presný dátum,“ vyhlásil Corbyn. Vo svojom programe napríklad navrhuje, aby štát znárodnil niektoré strategické podniky (železnice, energetické podniky) a založil akúsi národnú investičnú banku, do ktorej by pumpovala (nové) peniaze britská centrálna banka.

Investície do budovania nových bytov, dopravy či energií by potom podľa neho zvýšili ekonomickú produktivitu a tým aj hospodársky rast.

Takýto nápad však väčšina ekonómov považuje za nezmysel. „Úlohou centrálnej banky je udržiavať infláciu pod kontrolou, nie venovať sa problémom s investíciami. Ohrozila by sa tak aj nezávislosť banky,“ napísal John Van Reenen, šéf Centra pre výkon ekonomiky z London School of Economics.

Tešia sa aj konzervatívci

Viacerí britskí komentátori upozorňujú, že Corbynov program je v podstate obdobou labouristickej politiky z 80. rokov. Teda z čias, keď strana opakovane prehrávala voľby s konzervatívcami pod vedením Margaret Thatcherovej. Aj preto sa medzi najväčších podporovateľov Corbyna zaraďujú práve politici z Konzervatívnej strany.

„Je to vôbec možné? Ak sa predpovede nemýlia, potom sme práve svedkami toho, ako sa obávaná New Labour (nový kurz politiky strany za Tonyho Blaira – pozn. red.) násilne, nečakane a veľmi zábavne rozpadne,“ s neskrývanou škodoradosťou napísal pre denník Telegraph Boris Johnson, primátor Londýna a jeden z najznámejších konzervatívcov.

„Strana práve so zatvorenými očami a s rozpaženými rukami kráča priamo v ústrety útesu, pod ktorým sú len ostré skaly,“ varoval bývalý šéf strany Tony Blair, pod ktorého vedením vyhrala strana troje voľby. Vyhlásil tiež, že straníci sa budú rozhodovať medzi „hlavou a srdcom“, no ak si vyberú srdce, potom by si ho „mali transplantovať“.

Tým však Blair, ktorému časť labouristov nevie zabudnúť podporu americkej invázie do Iraku či opustenie „princípov ľavice“ výmenou za volebné víťazstvá, len nahnal vodu na mlyn Corbynovej kampani. Medzi Corbynových najväčších podporovateľov patria odborári a mladí aktivisti – nadchol ich rečami, ktoré od „bežných“ politikov často nepočujú.

„Úspech strán ako UKIP či SNP (škótskych nacionalistov – pozn. red.) ukázal, že medzi voličmi panuje nespokojnosť so súčasným stavom a hlad po nových myšlienkach. Mnohí ľudia z westminsterskej bubliny to ešte nepochopili,“ povedal pre BBC Paul Whitley z univerzity v Essexe, ktorý už dlhé roky skúma nálady voličov.

Vpravo či vľavo?

No čísla sú neúprosné. Šesťstotisíc členov a priaznivcov labouristov je síce veľké číslo, stále však ide len o nepatrný zlomok všetkých britských voličov, ktorých je viac ako 45 miliónov. A ak má krajina – tak ako Británia – dve hlavné strany, vyhráva väčšinou tá, ktorá vie osloviť najviac stredových voličov.

Britská politická scéna sa však v posledných rokoch zmenila a najviac na to doplatili práve labouristi. Tí sa kedysi mohli spoľahnúť na podporu z tradične ľavicového Škótska, no väčšina voličov sa tam v posledných mesiacoch priklonila k škótskym nacionalistom, ktorí sú ešte ľavicovejší. V roku 2010 labouristi v Škótsku s prehľadom získali 41 parlamentných kresiel z 59. V máji už len jediné.

Keďže nie je jasné, či škótski voliči preferujú SNP pred labouristami pre ich ľavicovejšie videnie alebo separatistické nálady, nemusia labouristi boj s SNP vyhrať ani vtedy, ak sa pod Corbynom posunú ešte viac doľava. Celkom určite by však prišli o umiernených voličov v Anglicku, kde momentálne dominujú konzervatívci. No obdobu „tretej cesty“, s ktorou kedysi prišiel Blair, dnes neponúka žiaden labouristický kandidát.

„Že sa do primárok zapojí 600-tisíc ľudí, je výrazný úspech. No úlohou Labouristickej strany je vnímať potreby a získať si dôveru až 60 miliónov Britov,“ napísal pre Guardian David Miliband, bývalý minister zahraničia a niekdajší neúspešný kandidát na lídra strany. „Ak to zbabreme, z Británie sa stane krajina, kde vládu dokáže zostaviť jediná strana – Konzervatívna,“ dodal.