Denník N

Zobrali si ho z detského domova, po roku mu povedali, že to bol omyl

Ilustračné foto - Flickr.com/Sarah Scicluna
Ilustračné foto – Flickr.com/Sarah Scicluna

Pavol nikdy neveril, že by sa mohol dostať z detského domova do rodiny. Napokon sa to stalo, ale šťastný veľmi nebol.

Pavol mal už skoro 11 rokov, keď si ho jeho adoptívni rodičia zobrali z detského domova. Myslel si, že už tam zostane až do dovŕšenia dospelosti. Bol už veľký, väčšina ľudí chce menšie deti alebo bábätká, a ešte mal aj rázštep pery a v jeho dôsledku dosť viditeľnú jazvu.

„Nebol som žiadne modrooké svetlovlasé dievčatko a ešte som aj od vychovávateľky raz započul, že rázštep mám preto, lebo moja mama bola asi alkoholička alebo feťáčka a ktovie, čo za poruchy som ešte podedil. Aj preto som nečakal, že by si ma niekto vybral. Nemal som ani najlepšiu povesť – decká sa mi smiali a volali ma „zajačí pysk“, a ja som ich za to mlátil. Vychovávateľky boli presvedčené, že raz skončím v base, lebo som prakticky nevychovateľný,“ hovorí dnes 38-ročný muž, otec dvoch detí, spolumajiteľ malej, ale prosperujúcej rodinnej firmy.

Hoci vychovávateľkám dokázal, ako veľmi sa mýlili, nebol jeho život žiadnou rozprávkou o nešťastnej sirote, ktorej sa ujali dobrí ľudia a s ich pomocou sa jej podarilo preraziť vo svete.

Pekné to bolo len krátko

Manželský pár, ktorý si ho osvojil, nebol k nemu práve láskavý. „Hovoril som im ujo a teta, boli dlho bezdetní, mňa si zobrali tesne po tom, čo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie