Denník N

Romantické predstavy bokom, prvé dieťa znižuje spokojnosť so životom väčšiny párov

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Až 70 percent nemeckých párov hlásilo rok a dva roky po narodení prvého dieťaťa pokles pocitu životnej spokojnosti. Dôvodmi sú vyčerpanie, stres, nedostatok spánku či spoločenská izolácia spojená so starostlivosťou o dieťa a jeho výchovu.

Dominik Landsman, autor knihy Denníček moderného fotra, opisuje svoju rodičovskú dovolenku takto:

„Váš priamy a jediný nadriadený nevie hovoriť (pokiaľ áno, tak nie veľmi dobre), samovoľne a nárazovo sa vyprázdňuje na pracovisku, odmieta akúkoľvek spätnú väzbu, kladie na vás prehnané nároky, schováva vám osobné veci, ničí vaše pracovisko a despoticky vám obmedzuje prestávky na obed.

Prácu vykonávate v sťažených podmienkach, ktoré môžu vyústiť až do psychických porúch či poruchy reči, do vyčlenenia sa zo spoločnosti a nenávratného rozdrvenia mozgovej kôry alebo až do demencie,“ spomína otec na zážitky z rodičovskej dovolenky.

Ukazuje sa, že Landsman nie je vo svojich negatívnych pocitoch zďaleka osamotený. Podľa prieskumu Rachel Margolisovej z univerzity v západnom Ontáriu a Mikka Myrskyläho z Inštitútu Maxa Plancka pre demografický výskum je rodičovstvo sprevádzané poklesom životnej spokojnosti partnerov.

Tento mesiac o tom zverejnili článok v časopise Demography.

Tešíme sa na všeličo, ale naše predpovede sú nedôveryhodné

Výsledky sú pomerne prekvapivé – mnoho z nás sa na rodičovstvo vyložene teší. Lenže veľa výskumov v minulosti ukázalo, že na naše predpovede o tom, čo nás spraví šťastnými, sa príliš spoliehať nemôžeme.

Myslíme si napríklad, že po presťahovaní na okraj mesta, do vysnívaného veľkého domu, ktorý by sme si v centre nemohli nikdy dovoliť, budeme mimoriadne šťastní. Predstavujeme si presvetlené izby, veľkú vaňu a obrovskú kuchyňu, ale už nedomyslíme, že na všetky tieto výdobytky si rýchlo zvykneme (hedonická adaptácia) a začne nás trápiť dochádzanie do práce spojené s nepríjemným stresom (zápchy na cestách a iné).

Rozpor medzi túžbou mať dve deti a realitou

Margolisová a Myrskylä vychádzali vo svojej štúdii z údajov Nemeckého socio-ekonomického panelu (G-SOEP), dlhodobého prieskumu nemeckých domácností. Funguje od roku 1984 a každý rok doň výskumníci zapoja zhruba 11-tisíc domácností, spolu asi 20-tisíc ľudí. Obsahuje údaje o počte členov domácnosti, ich príjmoch, zamestnaní alebo zdraví a šťastí.

Autori si všimli, že v Nemecku existuje zjavný rozpor medzi výpoveďami dvojíc o tom, že chcú mať dve deti, a skutočnosťou toho, že nemecká žena má v priemere iba 1,5 dieťaťa. Tento trend plodnosti nemeckých žien je stabilný a pretrváva už 40 rokov.

Za hraničnú hodnotu potrebnú na zachovanie populácie sa obvykle považuje hodnota 2,1 potomka na jednu ženu. Na Slovensku to v rokoch 2012 a 2013 bolo len 1,34, uvádza štatistický úrad.

Otázkou je, ako si uvedený rozpor súvisiaci s túžbou nemeckých dvojíc mať dve deti, ktorá však zostáva nenaplnená, vysvetliť. Bádatelia sa domnievajú, že za to môže pozorovaný pokles životnej spokojnosti partnerov po narodení prvého dieťaťa. Voľba mať druhé dieťa je preto informovaná; po skúsenostiach s prvým potomkom od nej mnohí jednoducho ustúpia.

70 percent ľudí hlásilo pokles životnej spokojnosti

Zhruba 2-tisíc respondentov odpovedalo na otázku, ako sú spokojní so svojím životom. Hodnotili na 10-stupňovej škále od „mimoriadne spokojný“ po „mimoriadne nespokojný“. Autori zistili, že rok pred narodením prvého dieťaťa vykazovali nadchádzajúci rodičia pomerne vysoké hodnoty životnej spokojnosti. Zrejme aj preto, že sa na dieťa veľmi tešili.

U 30 percent rodičov nedošlo po narodení dieťaťa ku zmene ich miery životnej spokojnosti, u zvyšku došlo rok a dva roky od narodenia potomka k poklesu. U 17 percent z nich šlo o pokles až o tri stupne. V priemere sa rodičovstvo spájalo s poklesom o 1,4 stupňa. Účinok bol najsilnejší u mužov a žien starších ako 30 rokov a u ľudí s vyšším vzdelaním.

„Plodnosť je otázkou voľby pre väčšinu ľudí v rozvinutom svete… Ak je prechod k rodičovstvu veľmi ťažký alebo ťažší, ako rodičia očakávali, potom sa ľudia môžu rozhodnúť, že druhé dieťa mať nebudú,“ píšu autori v štúdii.

Zdravotné ťažkosti, vyčerpanie a stres

Už iné štúdie v minulosti potvrdili, že rodičovstvo sa veľmi často spája s poklesom šťastia rodičov. Súvisí to s tromi základnými oblasťami:

  1. so zdravotnými komplikáciami novopečených matiek, ktoré sú v konflikte s ich túžbou pracovať, ako aj s obavami mužov o svoje partnerky
  2. s komplikovaným pôrodom, ktorý si „rodina nechce zopakovať“
  3. s vyčerpaním, stresom, nedostatkom spánku či spoločenskou izoláciou, ktoré sú dôsledkom starostlivosti o dieťa a jeho výchovu

Starostlivosť o dieťa sa nerovná šťastiu

V roku 2004 merali Daniel Kahneman (držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2002) a jeho tím výskyt pozitívnych a negatívnych emócií u takmer tisícky žien. Využili na to „metódu rekonštrukcie dňa“ (Day Reconstruction Method). Respondentky sa pri nej vyjadrujú k prítomnosti jednotlivých emócií zo včerajšieho dňa.

Zistili, že najviac šťastia ženám prinášali intímne vzťahy, potom socializácia alebo relax. Na druhom konci rebríčka skončila práca na počítači, práca v domácnosti, zamestnanie a dochádzanie do práce. Nad týmto kvartetom činností, ktoré ženy uspokojovali najmenej, bola starostlivosť o vlastné deti.

Že starostlivosť o deti rodičov nenapĺňa bezvýhradne šťastím, potvrdili aj iné štúdie. „Syndróm prázdneho hniezda“, keď naše deti domov opustia, má za následok skôr nárast šťastia rodičov.

Chladný racionálny kalkul?

Výchova a starostlivosť o dieťa je namáhavá práca. Ak sa na vec pozeráme cez chladný racionálny kalkul, tak na váhach na strane mínus je: strata spánku, nervov, úbytok peňazí alebo spoločenských kontaktov. Ako sa ukazuje, pre mnoho ľudí ide o natoľko veľké negatíva, že sa pre druhé dieťa radšej nerozhodnú.

Podľa Timothy Leeovej z Voxu však ide o chybné uvažovanie. Tvrdí, že napríklad aj rozbeh novej firmy sa spája so stresom, s bezsennými nocami, nadčasmi či neistým výsledkom. Ak je pokles šťastia spájaný s rodičovstvom argumentom pre to, aby sme nemali deti, potom, tvrdí autorka, by sme si nemohli ani zakladať žiadne firmy, pretože ich rozbeh je vždy náročný.

Homa Khaleeliová pre Guardian píše, že má pre dieťa nedostatok spánku, ale ten kompenzuje „absolútna a neskazená radosť“, keď ju jej dcéra objíme.

Dostupné z: DOI 10.1007/s13524-015-0413-2

Veda

Teraz najčítanejšie