Kritizujú oxfordskú vakcínu, hovorí sa o zlom dizajne výskumu aj o vedľajších účinkoch

Pondelková tlačová beseda prezentovala oxfordskú vakcínu ako obrovský úspech – je lacná, nemá závažné vedľajšie účinky, nevyžaduje zložité chladenie pri extrémne nízkych teplotách a za určitých okolností dosahuje účinnosť až 90 percent.

Časopis Science uviedol, že vedci podali „presvedčivé dôkazy, že vakcína funguje“, a v New York Times napísali, že na oxfordskú vakcínu sa bude spoliehať celý svet, aby zastavila pandémiu, ktorá spôsobila smrť viac ako 1,4 milióna ľudí.

Britské noviny Metro vyzývali svojich čitateľov na titulnej strane, aby si „dali vaccaccino“, čo je výraz zložený zo slov „vakcína“ a „kapučíno“. „Oxfordská vakcína bude stáť menej ako šálka kávy,“ uvádzajú noviny.

Očakáva sa, že jedna dávka oxfordskej vakcíny bude stáť zhruba 3 eurá, zatiaľ čo konkurenčné vakcíny od Pfizeru a Moderny sa vyšplhajú na úroveň okolo 12 a 21 eur.

Lenže v ostatných dňoch sa o oxfordskej vakcíne vyrojilo viacero otázok. Aj preto vedecká obec nedočkavo čaká na novú recenzovanú štúdiu v Lancete, od ktorej si sľubuje, že rozptýli prípadné pochybnosti.

Neobsahuje bunky potrateného plodu

Denník N v tomto článku zhrnie, čo sa zatiaľ vie o novej vakcíne, ktorú vyvíja spin-off Oxfordskej univerzity Vaccitech a farmaceutická spoločnosť AstraZeneca.

Na úvod treba povedať, že prípadné pochybnosti sa v žiadnom prípade netýkajú toho, že by vakcína obsahovala bunky potrateného plodu. Vakcína nezabíja a nemení ani sekvenciu DNA, ako po slovenskom internete šírilo virálne video plné faktických chýb.

Každá vakcína prechádza istou fázou vývoja – od predklinického, keď sa látka skúma na živočíchoch, cez tri klinické fázy skúšania, v ktorých sa zvyšuje počet dobrovoľníkov zaradených do výskumu a zvyšuje sa aj počet parametrov, ktoré sa sledujú, vrátane účinnosti či vedľajších účinkov.

Oxfordská vakcína bola natoľko dobrá, že sa dostala až do „finále“ klinického výskumu, kam zaradili tisíce ľudí.

Chyba s dávkovaním

Na pondelkovej tlačovej besede predstavitelia oxfordskej vakcíny povedali, že očkovanie vyžaduje dve dávky s tým, že časti dobrovoľníkov dali v prvom kole polovičnú dávku, čo viedlo k zvýšenej účinnosti vakcíny až na 90 percent. Dve očkovania plnou dávkou mali účinnosť „len“ 62 percent.

Až dodatočne agentúra Reuters zistila, že polovičnú dávku prvej z dvoch vakcín nedali dobrovoľníkom zámerne, keďže išlo o chybu. „Dôvod, prečo sme mali polovičnú dávku, je výsledkom šťasteny,“ cituje Reuters vedca Menelasa Pangalosa zo spoločnosti AstraZeneca.

Ako píše New York Times, k chybe s dávkovaním došlo pri výrobe vakcíny. Keď sa na ňu prišlo, dali o nej vedieť kontrolným úradom a dohodli sa na pokračovaní testovania.

Podľa Hildy Bastianovej sa na chybu prišlo až po tom, ako časť dobrovoľníkov vykazovala nižšiu mieru vedľajších účinkov než zvyšok účastníkov výskumu. Vedkyňa pôsobí ako doktorandka na Bond University v Austrálii a zaoberá sa aj klinickou epidemiológiou.

Nevedia, prečo účinkuje lepšie

Deklarovanú vyššiu účinnosť 90 percent, ak sa účastníkom podala najprv polovičná dávka a o mesiac neskôr plná, si vedci zatiaľ nevedia celkom vysvetliť, ako konštatuje aj Nature.

Jedna z možností je, že nižšia dávka lepšie stimulovala pamäťové B-bunky, ktoré sú zodpovedné za tvorbu protilátok. Ďalšou možnosťou je reakcia imunitného systému na šimpanzí adenovírus, ktorý oxfordská vakcína využíva ako vektor určený na prenos génov koronavírusu. „Je možné, že plná prvá dávka túto reakciu utlmila,“ konštatuje Nature.

Spoločnosť AstraZeneca vo štvrtok oznámila, že chystá celosvetový výskum, v ktorom by porovnala uvedené dva spôsoby dávkovania – s nižšou a vyššou dávkou.

Na tieto výsledky si budeme musieť istý čas počkať.

Nenahlásili všetkých účastníkov

Ako upozornila Bastianová pre Wired, do výskumu oxfordskej vakcíny zapojili dobrovoľníkov z Veľkej Británie a Brazílie, ktorých rozdelili do niekoľkých vetiev (podskupín) podľa viacerých kategórií – veku, veľkosti dávky a iných.

Nahlásené výsledky pritom pochádzajú len z niektorých vetiev, nie všetkých. To budí podozrenie, že si vedci vyberali hrozienka z výsledkov, ktoré sa im hodili, a tie, ktoré im nevyhovovali, naschvál opomenuli. V tejto chvíli však ide naozaj len o podozrenie. No priživuje ho skutočnosť, že tlačová beseda aj správa obsahovali pomerne málo informácií – preto vznikajú špekulácie.

Profesor medicíny Paul Hunter z University of East Anglia sa pre denník Guardian vyjadril, že „treba byť veľmi opatrný, keď sa nahlasujú len výsledky podskupín“ a nie celej skupiny. Podľa neho je stále možné, že oxfordská vakcína bude „fantastická“, no zároveň si treba počkať na ďalšie dáta.

Kritizujú zlý dizajn

Isté pochybnosti budí aj to, že testovanie vo Veľkej Británii a v Brazílii sa líšilo, keďže v Brazílii doň zaradili výhradne zdravotníkov, ktorí mali vyššiu pravdepodobnosť, že sa dostanú do kontaktu s pozitívnym na koronavírus.

V oboch krajinách sa líšila aj kontrolná skupina – kým v Británii dali členom tejto skupiny vakcínu proti meningokokom, v Brazílii podávali ako placebo soľný roztok.

Za uvedených okolností je zvláštne, že sa výsledky oboch testovaní podali súhrnne, akoby sa medzi sebou obe skupiny nelíšili. Taký postup nie je štandardný, píše aj New York Times.

Americký denník cituje bioštatističku Natalie Deanovú z Univerzite na Floride, že v publikovaných dátach sa nedokáže dobre vyznať. Oxfordská vakcína si podľa nej zaslúži „zlú známku za transparentnosť a precíznosť [výskumu], čo sa týka zverejnených výsledkov testovania vakcíny,“ dodala vedkyňa na Twitteri.

Astrazeneca/Oxford get a poor grade for transparency and rigor when it comes to the vaccine trial results they have reported. This is not like Pfizer or Moderna where we had the protocols in advance and a pre-specified primary analysis was reported. 1/5

— Natalie E. Dean, PhD (@nataliexdean) November 24, 2020

Vývojári vakcíny usúdili, že štandardná dávka vakcíny bude 5 x 10¹⁰ vírusových častíc; polovičná dávka je teda 2,5 x 10¹⁰ vírusových častíc. Verejne dostupné údaje ukazujú, že v mnohých vetvách v Británii aj Brazílii skúšali štandardnú dávku v rozmedzí od 3,5 do 6,5 x 10¹⁰ vírusových častíc. Dolná hranica teda nie je ďaleko od polovičnej dávky. Opäť vzniká otázka, s akými dátami sa pri prezentovaných výsledkoch pracovalo. Vedecká obec opäť dúfa, že viac prezradí nová štúdia z Lancetu.

Sir John Bell, profesor medicíny z Oxfordskej univerzity, vo štvrtok odmietol manipuláciu s dátami a dodal, že britský Regulačný úrad pre lieky a zdravotníctvo (MHRA) vopred schválil všetky protokoly, podľa ktorých sa vo výskume postupovalo.

Nikto nad 55 rokov

AstraZeneca tento týždeň priznala, že v skupine s prvou polovičnou dávkou, kde spoločnosť deklaruje úspešnosť vakcíny až 90 percent, nemal nikto 55 rokov a viac.

Pritom všetky dostupné výskumy ukazujú, že vek je najdôležitejším rizikovým faktorom covidu, keďže smrtnosť rastie s vekom a zďaleka najviac obetí tvoria seniori. Na porovnanie: v testovaní Pfizeru a BioNTechu malo až 41 percent účastníkov viac ako 55 rokov.

Problémom testovania oxfordskej vakcíny vraj bola aj malá etnická rôznorodosť či nepomer pohlaví.

Vedľajšie účinky

Na pondelkovej tlačovej besede sa spomínalo, že oxfordská vakcína má iba „mierne vedľajšie účinky“, čo však nie je pravda, lebo vakcína mala v istej miere aj stredne ťažké a závažné vedľajšie účinky, píše Bastianová v ďalšom článku pre Wired.

Ako stredné a závažné následky sa uvádzajú také, ktoré zasahujú do bežného fungovania človeka, prípadne vyžadujú zdravotnú starostlivosť.

„Zhruba tretina ľudí očkovaných vakcínou proti covidu-19 bez podania paracetamolu zažívala stredné alebo vážne triašky, únavu, bolesti hlavy, nepokojnosť a/alebo horúčku. Skoro 10 percent ľudí malo teplotu nad 38 stupňov Celzia a niečo viac ako štvrtina mala mierne alebo vážne bolesti svalov,“ píše vedkyňa.

To, samozrejme, neznamená, že vakcínu treba odmietnuť, no podľa Bastianovej treba výrobcovi klásť „ťažké otázky“ – inak tému zneužijú antivaxeri, ktorí budú hovoriť: „Toto vám zabudli povedať o rizikách vakcíny.“

Vakcína s vírusovým vektorom

New York Times píše, že AstraZeneca nemá skúsenosti s vývojom vakcín a po zmätkoch z tohto týždňa akcie spoločnosti klesli. Jeden bankový analytik dokonca uviedol, že oxfordskej vakcíne v Spojených štátoch neudelia licenciu, keďže panujú podozrenia z toho, že účinnosť vakcíny sa prikrášlila.

Je možné, že v spoločnosti sa poponáhľali s tlačovou besedou po tom, čo počuli o skvelých výsledkoch, ktoré dosiahla konkurencia od Pfizeru/BioNTechu a Moderny. Obe spoločnosti ohlásili úspešnosť vlastných vakcín na úrovni 95 percent.

Tieto vakcíny sa radia medzi genetické vakcíny, zatiaľ čo tá oxfordská patrí medzi vakcíny s vírusovým vektorom. To znamená, že obsahuje vektor – v tomto prípade šimpanzí adenovírus, ktorý nie je nebezpečný – určený na prenos génov nového koronavírusu.

Prvotné správy označili oxfordskú vakcínu za vakcínu, ktorá „zmení pravidlá hry“ (gamechanger). Vychádzali z informácií, že vakcína je lacná, nemá vážne vedľajšie účinky, ľahko sa skladuje a má vynikajúcu účinnosť. Dodatočné analýzy však ukázali, že nadšenie môže byť predčasné.

Stále môže „zmeniť pravidlá hry“

Terajšie pochybnosti však nijako nevylučujú, že vakcína napokon bude rozhodujúcim faktorom, ktorý pomôže zvládnuť pandémiu koronavírusu, obzvlášť v chudobnejších krajinách, kde by mohli mať problém s distribúciou genetických vakcín, ktoré vyžadujú skladovanie pri extrémne nízkych teplotách.

Viac napovie až štúdia z Lancetu a nový celosvetový výskum, ktorý spustí AstraZeneca.

Tento prípad ukazuje, ako funguje veda, kde sa veci neprijímajú na základe viery, ale dôkazov. Keď sa o oxfordskej vakcíne zverejnili prvé údaje, iní vedci sa na ne „vrhli“ a vakcínu podrobili tvrdej kritike.

Ľudí preto možno upokojiť, že kontrola vedcov samotnými vedcami zafungovala. Navyše výsledky budú starostlivo posudzovať aj regulačné úrady, ktoré nedovolia, aby sa na trh dostal nebezpečný produkt. Na otázku, či je možné, aby sme sa očkovali nebezpečnou vakcínou, imunológ Vladimír Leksa z SAV jednoznačne odpovedal: „V západnom svete nie.“