Denník N

Nevzdelanosť a nenávisť budú oplakávať svojich mŕtvych

Ilustrácia - Fedor Pichanič
Ilustrácia – Fedor Pichanič

Spoločnosť prostoduchých Pinocchiov nikdy nebude slobodná.

Autor je imunológ, Slovenská akadémia vied

S blížiacim sa koncom roka, v ktorom pandémia nového koronavírusu spojila ľudí na celom svete v rozsahu, v akom sa to doteraz nepodarilo nikomu a ničomu, sa pre všetkých na dosah priblížila aj úniková cesta z tejto globálnej mizérie – vakcína.

Stop! Pre všetkých zrejme nie. Existuje totiž nezanedbateľná skupina obyvateľstva, ktorá toto východisko z núdze odmieta. V krajinách najviac postihnutých koronavírusovou nákazou predstavuje táto skupina menšinu – tri štvrtiny populácie sa tam plánujú dať zaočkovať. U nás je situácia opačná. Podľa aktuálneho prieskumu sa takmer polovica občanov Slovenska zaočkovať určite nechystá.

V podobnej situácii sme boli pred sto rokmi, keď sa naprieč zemeguľou, a teda aj Slovenskom, šírila nákaza vtáčej chrípky typu A/H1N1, ktorá vošla do učebníc ako španielska chrípka. Nevieme to presne, lebo v tejto veci neexistujú spoľahlivé historické dokumenty, ale odhaduje sa, že na Slovensku vtedy chrípke a ďalším sprievodným ochoreniam ako týfus či cholera podľahli desaťtisíce ľudí. Najviac zasiahnutými regiónmi boli Orava a Kysuce. Práve tam k nám prichádzali pomáhať dobrovoľníci z iných, menej postihnutých krajín, a v nejednom prípade sa tu nakazili a umreli.

Sto rokov sa nemusí zdať dlhý čas, a vlastne ani nie je. Veď vtedy už žili starí rodičia mnohých dnešných tridsiatnikov. V skutočnosti však bola doba pred sto rokmi dramaticky odlišná od tej dnešnej. Nie preto, že neboli mobily.

Pred sto rokmi sme už síce poznali očkovanie proti pravým kiahňam či besnote, ale úsvit vakcín ako najsilnejšej zbrane proti nákazlivým chorobám mal nastať až neskôr. Antibiotiká sme ešte nepoznali vôbec. A tak ľudia umierali po tisíckach nielen na španielsku chrípku či týfus, ale aj na záškrt, detskú obrnu, tuberkulózu, osýpky, čierny kašeľ, tetanus alebo mor.

Pre nás je to už len výjav z historických filmov. Pre našich starých rodičov by však bolo výjavom z vedecko-fantastického filmu, ak by k nim pristúpil lekár a povedal im, že má liek, vakcínu, ktorá ich ochráni.

Za okolností, keď v každej rodine bolo prinajmenej jedno úmrtie a mŕtvych už nemali kam a nemal kto pochovávať, by ľudia pred takým zázračným záchrancom v bielom plášti pokľakli a vyhrnuli si rukáv.

Dnes sú okolnosti iné. Ľudia u nás neumierajú po tisícoch, ale po desiatkach denne. Mnohým sa to zdá málo. Lenže keby sme nechodili v rúškach, keby sme sa nevyhýbali väčším akciám a keby sme si ruky nerafinovali dezinfekčnými prostriedkami, bolo by tých mŕtvych oveľa viac.

Azda aj preto nie je náš vzťah k vakcíne taký vďakyplný, ako býval v časoch ešte celkom nedávnych. Je možné, že v situácii, keď počet mŕtvych prudko narastie a covid-19 zasiahne každú rodinu ako pred 100 rokmi španielska chrípka, nastane obrat v myslení a aj na Slovensku sa bude chcieť zaočkovať väčšina populácie.

Je však možné aj to, že ani pri takomto tragickom scenári žiadna zásadná zmena postoja k očkovaniu u nás nenastane. Celkom pochopiteľný strach z choroby či obavy o blízkych môžu mať plytšie korene ako nezmyselná hrôza z vakcíny. Jej korene siahajú hlboko. Živnou pôdou je im nevzdelanosť.

Vakcína a vzdelanie sú z toho istého rodu

Vakcína je užitočná pre jednotlivca, ktorý sa dá zaočkovať. S veľkou pravdepodobnosťou ho ochráni pred nebezpečným ochorením a on či ona sa vďaka tomu môže venovať iným veciam ako boju s patogénom. Môže pracovať, študovať alebo len tak hlivieť, ak sa mu práve nechce do ničoho púšťať.

Vakcína je však užitočná aj pre celú spoločnosť. Ak sa totiž dá takto zaočkovať väčšina populácie, nákaza sa prestane šíriť a ochránia sa tak aj ľudia, ktorí sú najohrozenejší, lebo sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať, napríklad deti, ktoré sa po transplantácii kostnej drene práve vyliečili z leukémie, alebo ľudia s transplantovanou obličkou. Ak sa dajú zaočkovať ich zdraví spoluobčania, ani oni, nezaočkovaní, sa už nebudú musieť obávať a budú sa môcť venovať, čomu chcú.

Ak sa však väčšina obyvateľstva zaočkovať nedá, ak počet zaočkovaných ľudí nepresiahne kritickú hranicu, ohrozia sa tí najbezbrannejší. Kolektívnu imunitu proti ochoreniu nezískame.

Princíp očkovania objavili múdri ľudia v starovekej Číne a potom omnoho neskôr v Európe, keď pozorovali zákonitosti prírody a na základe toho sa učili pomáhať ostatným. Mimochodom, patril k nim aj prešovský lekár Ján Adam Rayman, ktorý v časoch, keď Jánošík zbíjal pocestných, ako prvý publikoval vedecký opis očkovania proti pravým kiahňam. Úspešne ho previedol na svojej vlastnej dcérke.

Lež očkovanie má so vzdelaním spoločné viac než to, že ho objavili vzdelaní ľudia.

Vzdelanie, takisto ako vakcína, je užitočné pre jednotlivca, ktorý sa nechá vzdelať. S veľkou pravdepodobnosťou sa tak ochráni pred nebezpečnou náchylnosťou klamať a zároveň uveriť klamárom. Človek, ktorý sa vzdeláva, sa môže potom slobodne venovať veciam, ktoré ho zaujímajú. Keď na toto po mnohých útrapách prišiel pochábeľ Pinocchio, začal sa konečne učiť.

Vzdelanie, rovnako ako vakcína, je však užitočné aj pre celú spoločnosť. Ak sa totiž vzdeláva väčšina populácie, sklony klamať a sympatie ku klamárom sa prestanú šíriť. Iba taká spoločnosť môže byť slobodná.

Ak však úroveň vzdelania v spoločnosti klesne pod kritickú hranicu, ohrozia sa tí najotvorenejší, a preto najzraniteľnejší – deti a mladí ľudia. Ich dôvera v klamstvá otvorí dvere nákaze nerozumu. Presne tak, ako keď Pinocchio uveril, že peniaze rastú na stromoch. Lenže spoločnosť prostoduchých Pinocchiov nikdy nebude slobodná.

Uvidíme onedlho, koľko ľudí sa na Slovensku nakoniec predsa len dá zaočkovať proti covidu-19. Podľa spomínaného prieskumu to zďaleka nevyzerá dobre. Jedna štvrtina populácie, ktorá je rozhodnutá dať sa zaočkovať, je hlboko pod kritickú úroveň. Takto sa pred nákazou ochránia iba tí prezieravejší jednotlivci, ale spoločne zostaneme naďalej zraniteľní.

A ako je to so vzdelaním, vidíme už teraz. Slovensko patrí medzi krajiny najviac náchylné veriť hoaxom, po slovensky – klamstvám. Dokonca aj príliš veľa učiteľov im verí. S tým napokon priamo súvisí aj náš spoločenský des z vakcíny.

Je to jeden z ukazovateľov toho, že úroveň vzdelania u nás klesla pod kritickú hodnotu. Kolektívnu imunitu proti klamstvám takto nemáme šancu získať si ani udržať. Hrozí nám teda reálne nebezpečenstvo, že prídeme o demokraciu a slobodu.

Dá sa to zvrátiť?

Ak by sme teraz v čase a po čase korony začali najviac zo všetkých oblastí investovať do školstva a systému vzdelávania, ten sklon k úpadku by sme mohli prevrátiť na opačnú stranu. Ešte na to nie je neskoro.

Vyhlásenie a skutky súčasnej vládnej garnitúry však nedávajú veľa dôvodov na takúto nádej. Podľa návrhu predsedu vlády sa otvárajú posilňovne a kostoly, školy ostávajú zatvorené. Otvoriť školy by totiž vyžadovalo väčšiu mieru plánovania a schopností ako nechať ich zatvorené. To, že za týchto okolností zostáva väčšina detí bez prístupu k vzdelaniu, ide bokom.

V tejto chvíli.

A pre chvíle, ktoré prídu, to takisto nevyzerá perspektívne. Podľa ministra práce by školstvo opäť raz nemalo byť prioritou pri investíciách, ktoré sú určené na obnovenie fungovania spoločnosti po pandémii. Prioritou je ekonomika.

Že práve vzdelanie je hlavným motorom výkonnej ekonomiky, sa znovu ignoruje. Tak to bolo napokon doteraz zvykom za každej vlády. Ale vzdelanie je hybnou silou nielen ekonomiky. Len vzdelaná, kriticky uvažujúca a zodpovedná dorastajúca generácia súčasných mladých ľudí je nádejou nielen na záchranu ľudí pri ďalších pandémiách, ktoré ešte určite prídu, ale aj na záchranu životného prostredia. Planéty.

Ak sa teraz na mladých, tak ako toľko krát predtým, znovu vykašleme, odsúdime ich tým na úpadok a stratu slobody.

Súčasná kríza je v tomto zmysle našou skúškou dospelosti. Nie je to ľahká skúška, ale ak zlyháme, opravný termín nebude.

O pár dní si pripomenieme 40. výročie násilnej smrti Johna Lennona. V jednej svojej slávnej piesni ešte z čias Beatles spieval: „…and ignorance and hate mourn the dead…“

Nevzdelanosť a nenávisť budú oplakávať svojich mŕtvych. Zažívame dni, v ktorých sa rozhodne, či nadíde vek rozumnosti alebo vek nevzdelanosti.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

    Povinné očkovanie

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie