Denník N

Ukrajinský hladomor na mape – ako Stalin zabil milióny

Zdroj - globalsecurity.org
Zdroj – globalsecurity.org

Boli oblasti, v ktorých v priebehu niekoľkých mesiacov zomrelo viac ako 25 percent obyvateľov.

Autor je bývalý štátny tajomník ministerstva obrany.
Text vznikol ako súčasť série Mapa týždňa, ktorú autor uverejňuje na svojom facebookovom profile

V týchto dňoch si pripomíname hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933, patriaci k najväčším zločinom proti ľudskosti v 20. storočí. #MapaTýždňa znázorňuje, aké percento obyvateľstva zahynulo v jednotlivých ukrajinských regiónoch. Boli oblasti, kde v priebehu niekoľkých mesiacov zomrelo viac ako 25 percent obyvateľstva.

Hladomor je azda najväčšia národná katastrofa v ukrajinskej kolektívnej pamäti. Počet obetí sa len odhaduje na 3,5 až 7,5 milióna. Postihlo to každý región, takmer každú rodinu.

Stalinistická diktatúra, ktorá hladomor vyvolala, mala dva ciele. Po prvé, zlikvidovať „triedneho nepriateľa“, čiže na Ukrajine v tom období ešte veľmi silné nezávislé roľníctvo – kulakov. Po druhé, zničiť chrbticu ukrajinského národa, keďže slobodné roľníctvo bolo považované za najsilnejšieho nositeľa nezávislej ukrajinskej národnej identity.

Násilná kolektivizácia sa už začala niekoľko rokov predtým. V ukrajinských regiónoch, ktoré za cárskych čias produkovali približne 50 percent pšenice, bola vôľa podriadiť sa kolektivizácii minimálna a postavenie nezávislých poľnohospodárov najsilnejšie.

V auguste 1932 bolo vydané rozhodnutie Moskvy o treste smrti pre „zlodejov“, pričom na zlodejov boli kvalifikovaní aj tí, ktorí si v snahe uniknúť hladu nechali hoci len kôpku zrna z vlastnej úrody.

Úrady potraviny skonfiškovali aj napriek katastrofálnej úrode. V decembri 1932 vydali nové nariadenia týkajúce sa ukrajinských dedín, ktoré nedodržali nereálne kvóty: popri tom, že nedostali žiadny prídel potravín, zhabali im celú úrodu, zakázali akúkoľvek výmenu tovarov a zaviedli aj peňažné tresty. Boli vytvorené komandá, ktoré hladujúcim ľuďom zobrali aj zvyšky potravín či zrna, nehľadiac na to, že umierajú hladom.

Moskva odmietala akékoľvek správy o hladomore v ukrajinských regiónoch – ale zároveň nepovolila zahraničným novinárom navštíviť postihnuté oblasti. Aby predišli šíreniu správ o katastrofe, v januári 1933 vydali nariadenie zakazujúce opustiť Ukrajinu.

Výsledkom niekoľkomesačného utrpenia bola obrovská populačná katastrofa; obete sa dali počítať v miliónoch.

Poznámka k mape: Západné regióny súčasnej Ukrajiny – Lviv, Ternopil, Rivne, Lutsk a iné – v tom čase patrili Poľsku, Zakarpatská oblasť Československu, preto sa ich hladomor netýkal (to vidno aj na mape). Na východe, na územiach, ktoré ležia mimo politických hraníc súčasnej Ukrajiny – napríklad kubánska oblasť patriaca Rusku –, v tom čase žilo väčšinové ukrajinské etnikum, preto je znázornené na mape.

Slovensko deklaráciou Národnej rady z 12. decembra 2007 uznalo hladomor za historický fakt.

Zdroj mapy: globalsecurity.org

Komentáre

Teraz najčítanejšie