Mohlo to dopadnúť inak? Ako Taliani a Španieli na začiatku zaváhali a nestíhali pochovávať obete
Obom južanským vládam na začiatku pandémie chýbala rýchlosť a lekárom možnosť testovať tých, čo nemali väzby na Čínu.
„Vo februári, keď vypukla epidémia v Taliansku, sme mali meeting v práci a náš šéf chytil hysterický záchvat a kričal, že čo sa tu my smejeme z koronavírusu, že toto len tak neprehrmí, že to bude svetová pandémia,“ spomína mladá Lotyška Inese, ktorá žije v Barcelone.
„Všetci sme si z neho potom potajme uťahovali, že mu preplo. Dávali sme tomu dva týždne, kým bude po všetkom, a mysleli sme si, že do Španielska sa to ani nedostane.“
Lenže šéf mal pravdu. Ako jeden z mála v týchto mediteránskych končinách si uvedomoval riziko, do ktorého sa tieto krajiny, Európa aj celý svet hrnuli.
A pritom to bolo v čase, keď sa talianske aj španielske nemocnice plnili pacientmi s ťažkou pneumóniou, ale keďže neboli v Číne, nikto im nerobil testy na covid-19.
A priemyselná asociácia v Bergame vtedy zverejnila video s názvom Bergamo Is Running, v ktorom ubezpečovala zahraničných obchodných partnerov, že biznis ide ďalej a riziko nákazy koronavírusom je nízke.
https://www.youtube.com/watch?v=_ZH9-Pvew_4
Španielsky premiér zase zvolával ľudí do ulíc na pochod na medzinárodný deň žien a tajomník verejného zdravotníctva v Barcelone tvrdil, že sa viac bojí chrípky než koronavírusu.
Vtedy ľudia spokojne, ubezpečení tým, že kvalitné západné zdravotníctvo sa o všetko postará, pokračovali vo svojom spoločenskom živote. „My sme naozaj verili tomu, že tu sa nemôže stať to, čo v Číne, lebo my sa tu predsa umývame a nejeme divné mäso,“ povedala vtedy 37-ročná Verónica z Baskicka.
Len s väzbou na Čínu
Bolo to ešte v polovici februára, keď na urgent do nemocnice v severotalianskej provincii Bergamo prišiel 83-ročný bývalý kamionista Franco Orlandi s kašlom a teplotou.
