Denník N

Dominika Kavaschová a Andrea Bučko: Tušili sme, že naše témy zarezonujú v mnohých vzťahoch

Foto - Robert Tappert
Foto – Robert Tappert

Dobre si rozumejú a dobre sa dopĺňajú. Umelecky aj ľudsky. Ako veľmi, to najlepšie môžete vidieť aj počuť v ich spoločnom autorskom projekte Morena. Premiéra bola v decembri 2018, najskôr v podobe inscenácie v SND. Je to sonda do života ženy na prahu tridsiatky, osobná aj nadgeneračná výpoveď. Herečka DOMINIKA KAVASCHOVÁ a hudobníčka ANDREA BUČKO do predstavenia vložili niekoľko piesní, ktoré fungujú samostatne. Počas pandémie spolu vytvorili ďalšie, takže teraz je tu druhá premiéra – Morena vychádza ako hudobný album.

 

Odkedy sa vlastne vy dve poznáte?

Dominika Kavaschová: Osobne mám pocit, že sa poznáme odjakživa. Je medzi nami silný sesterský vzťah. Ľúbime sa, podporujeme, kritizujeme a pomáhame si a sme tu jedna pre druhú naozaj v šťastných aj v smutných dňoch. Poznáme sa reálne z VŠMU od prvého ročníka. Priateľstvo začalo veľmi rýchlo a spontánne, zo vzájomnej okamžitej sympatie a obdivu k talentu tej druhej. V niečom to bola láska na prvý pohľad.

Andrea Bučko: Dominiku som vnímala od prvej chvíle na škole ako výnimočný herecký zjav. Ja som vtedy študovala divadelnú réžiu a hneď som s ňou túžila jedného dňa spolupracovať. Inšpirovala ma svojou energiou, krásou a talentom. Počas štúdia ma to však vždy výrazne ťahalo k hudbe, a keď ma raz videla Dominika hrať svoje veci, vraj mala zo mňa podobný pocit ako ja z nej. Najskôr sa z nás stali blízke kamarátky a neskôr sme sa pustili aj do spoločnej tvorby a vzniklo naozaj výnimočné spojenie dvoch rozdielnych energií, ktoré sa však dokážu na seba veľmi rýchlo naladiť, vzájomne sa doplniť tam, kde treba, a inšpirovať sa. Je to vzácne nájsť v tvorivom procese parťáka, s ktorým to ide tak prirodzene, od srdca a ľahko.

Ako vznikol nápad urobiť tento spoločný projekt? Rozoberali ste súkromné vzťahy a postupne ste zistili, že je to širšia zaujímavá téma? Že aj okolo vás je čo „morenizovať?“

D: Celé sa to začalo jedno leto na teraske pri vínku. Bol teplý príjemný večer. Smiali sme sa, bilancovali svoje vzťahy a napadlo nám urobiť o tom predstavenie.

A: Nevedeli sme konkrétne kedy, kde a ako, ale mali sme plán, že by sme chceli urobiť niečo pohybovo-hudobno-dramatické, vtipné aj dojemné – inšpirované našimi životmi. Mnohokrát sme sa tri kamarátky stretávali a rozprávali o sebe aj o vzťahoch našej generácie, všímali si príbehy, ktoré v okolí rezonovali.

D: Napokon sme sa rozhodli umelecky vykresliť pocity, túžby, strachy a vášne ženy na prelome tridsiatky. Je to vek, ktorý je pre ženu v niečom zásadný, lebo sa očakáva, že jej život už v tomto roku niekam jednoznačne smeruje, a v dnešnej dobe to tak mnohokrát absolútne nie je. Mnohé naše skvelé priateľky sú bez partnera alebo detí, alebo v práci, ktorá nie je stála, v prenajatom byte. Celú túto „haluz”

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie