VýklusBol taký dobrý, že vyrážal na trať 12 hodín po štarte. Príbeh najlepšieho vytrvalca v histórii

Peter KováčPeter Kováč

Dobrý deň,

jeden z najtalentovanejších bežcov na svete Kilian Jornet sa v piatok pokúsil prekonať svetový rekord v odbehnutej vzdialenosti za 24 hodín.

Aj keď sa mu to na dráhe v nórskom meste Måndalen nepodarilo, jeho pokus pripomenul výnimočný príbeh gréckeho ultrabežca Yiannisa Kourosa.

Práve Kouros je držiteľom rekordu v 24-hodinovom behu a okrem toho mu už desaťročia patrí aj mnoho ďalších výnimočných rekordov. Napriek neuveriteľným výkonom ho dnes pozná len málokto, žije nenápadne, venuje sa poézii a vo svojej tvorbe filozofuje aj o vytrvalostnom behu.

Hovorí, že nemal veľký talent, ale dokázal oklamať svoje telo a presvedčiť ho, že netrpí. Tvrdí tiež, že pri dlhých pretekoch, ktoré trvali aj niekoľko dní, prežil transcendentálne zážitky. Prirovnáva ich ku klinickej smrti. V istých momentoch sa mu zdalo, akoby sa na svoje telo pozeral zhora.

Kouros bol v 80. a 90. rokoch taký dominantný, že svojich súperov porážal aj o celý deň, neskôr preto vyrážal na trať 12 hodín po oficiálnom štarte.

Pravidelný týždenný newsletter o behu vychádza každý utorok, od tohto vydania pod názvom Výklus. Posielame ho aj e-mailom, vypočuť si ho môžete aj ako podcast.

Športové podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbean – RSSYouTube


Na svoj prvý ultramaratón sa Yiannis Kouros prihlásil v roku 1983. Dozvedel sa vtedy o premiérovom ročníku Spartathlonu, ktorý sa začínal v Aténach a finišoval v Sparte. Predsavzal si, že na 246-kilometrovej trati bude najlepším Grékom.

Išlo o medzinárodné preteky s poprednými svetovými bežcami a Kouros radšej začal opatrne. S vedúcou dvojicou však vydržal len 50 kilometrov. Následne zrýchlil a do cieľa v Sparte prišiel s trojhodinovým náskokom.

Svojím výkonom zaskočil aj anglických organizátorov, ktorí preteky plánovali tak, aby prví bežci prišli do cieľa o desiatej ráno. Kouros bol v Sparte už pred piatou a starosta, ktorý mu mal gratulovať, ešte spal.

Jeho obdivuhodný výkon však mnohí spochybňovali, obviňovali ho z podvádzania a zo skracovania trate. Kouros sa preto postavil na štart aj o rok neskôr a trasu z Atén do Sparty zabehol ešte o hodinu a pol rýchlejšie – za 20 hodín a 25 minút.

Zo Spartathlonu sa medzičasom stali prestížne preteky a viackrát ich vyhral aj legendárny americký ultrabežec Scott Jurek. Ku Kourosovmu rekordu sa však on ani nikto iný nepriblížil ani na 90 minút.

Vlastný rekord prekonal po 21 rokoch

Po výkone na Spartathlone cítil Kouros dobrú formu a šancu prekonať svetový rekord v behu na 24 hodín. Prvýkrát preto štartoval v zahraničí. Prihlásil sa na šesťdňové preteky v New Yorku s tým, že po jednom dni odstúpi.

Svoj hlavný cieľ síce nesplnil a rekord na 24 hodín neprekonal, v pretekoch však pokračoval a stanovil nové maximum na 48 hodín. Ani to mu však nestačilo a nakoniec absolvoval celé preteky. Takisto v novom rekorde. Za šesť dní zvládol 1022 kilometrov.

Plánovaný rekord na 24 hodín prekonal o štyri mesiace neskôr, keď v New Yorku odbehol 284 kilometrov, aby o ďalšie tri týždne opäť vylepšil vlastný rekord v šesťdňovom behu.

Jeho dominancia odvtedy pokračovala a v 80. a 90. rokoch bol na dlhých vzdialenostiach prakticky neporaziteľný. Internetová stránka, ktorá nesie jeho meno, informuje, že počas kariéry vytvoril 160 rekordov na tratiach dlhých 100 (cca 160 km) až 1000 míľ (1609 km) . Väčšina z nich zostáva v platnosti dodnes.

A teraz pozor, prichádza ešte jeden neuveriteľný rekord. Maximum v šesťdňovom behu, o ktorom sme hovorili a ktoré Kouros vytvoril v roku 1984, dokázal ešte raz prekonať. O 21 rokov neskôr – v novembri 2005 – zabehol za 6 dní 1036 kilometrov. V tom čase mal už 51 rokov.

Žiadny z jeho výkonov dodnes nikto vážne nespochybnil a pre viacerých, ktorí sa pohybujú v prostredí ultrabehu, je Yiannis Kouros záhadou. Odborníci sa domnievajú, že dôležitým faktorom jeho výkonov je aj vynikajúci maratónsky potenciál. Veď už pred vstupom do sveta ultrabehu mal zabehnutý maratón za 2:25 h. Takisto je zrejmé, že sa jeho telo dokázalo výnimočne dobre vyrovnať s nedostatkom spánku. Aj počas šesťdňových pretekov spal dokopy len pár hodín.

Halucinácie pri ultrabehu

Yiannis Kouros napriek všetkému o sebe tvrdí, že sa nenarodil so špeciálnym bežeckým talentom a za úspechmi je predovšetkým jeho hlava a schopnosť presvedčiť vyčerpané telo, že netrpí. „Keď sú iní ľudia unavení, zastanú. Ja nie. Mysľou sa povznesiem nad svoje telo a presvedčím ho, že nie je unavené. A ono počúva,“ povedal.

Kouros takisto tvrdí, že pri niektorých dlhých behoch zažil akýsi mimotelový zážitok, pri ktorom mal pocit, že sa na svoje unavené telo pozerá zhora. „Hovorím o neuveriteľných pocitoch. Takáto situácia prichádza vtedy, keď sa vaše telo začína vzdávať. Keď už ho nedokážete kontrolovať. Niečo ako klinická smrť.“

Aj keď Kourosove slová vyznievajú zvláštne, podobný transcendentálny zážitok majú viacerí ultrabežci. Zažil ich aj Američan Marshall Ulrich, ultrabežec, dobrodruh a spisovateľ, ktorý takisto tvrdí, že mal pocit, akoby pri behu opustil svoje telo. Vyhľadal preto Kourosa a rozprávali sa o nevšednom zážitku.

Odborníci hovoria, že podobný stav je výsledkom halucinácií, ktoré sú spojené s extrémnou únavou, ktorá k ultrabehu patrí.

Môj rekord vydrží storočia

Aj keď Kouros vyhral desiatky pretekov, zrejme najviac sa hovorí o jeho štartoch na 960-kilometrovom ultrabehu zo Sydney do Melbourne. Grécky vytrvalec tu dvakrát zvíťazil tak dominantne, že druhého v cieli porazil o celý deň.

V roku 1989 síce prišiel do cieľa 32 minút za Austrálčanom Davidom Standevenom, celkovo však bol jasným víťazom. Aby preteky vyzerali dramatickejšie, organizátori ho poprosili, aby vybehol na trať 12 hodín po oficiálnom štarte.

K viacerým jeho rekordom sa dodnes nikto ani nepriblížil. Platí to aj o rekorde v behu na 24 hodín, ktorý má hodnotu 303 kilometrov. Za hranicu 275 kilometrov sa dostalo len šesť ultrabežcov, aj to len raz v živote. Kouros to dokázal hneď 15-krát.

Spomenutých 303 kilometrov odbehol ako 41-ročný na dráhe v Adelaide a v cieli vyhlásil, že to bol jeho posledný takýto beh. „Už viac nebudem behať 24-hodinové preteky. Tento rekord vydrží storočia.“

Neuspel ani Kilian Jornet

Aj keď Kourosovo vyjadrenie vyznieva sebavedomo, história mu zatiaľ dáva za pravdu. Jeho rekord najnovšie neprekonal ani legendárny Kilian Jornet, ktorý patrí k najtalentovanejším a najuniverzálnejším športovcom na svete.

33-ročný Jornet sa špecializuje predovšetkým na trailový beh, v ktorom dosiahol hneď niekoľko výnimočných víťazstiev a rekordov, zaujal však aj inými pozoruhodnými výkonmi. Napríklad dvoma výstupmi na Everest v priebehu šiestich dní či skialpinistickým svetovým rekordom, pri ktorom za 24 hodín nastúpal takmer 24-tisíc výškových metrov.

Pri piatkovom pokuse o prekonanie svetového rekordu v 24-hodinovom behu začal Kilian Jornet odvážne a po prvej štvrtine sa zdalo, že by maximum Kourosa mohol prekonať. Na zamrznutej dráhe v nórskom Måndalene však jeho telo nezvládlo jednostrannú záťaž a lekári mu už po 11 hodinách odporučili nepokračovať.

Deň po podujatí fanúšikov ubezpečil, že je zdravotne v poriadku a rekord v behu na 24 hodín zostáva preňho výzvou aj do budúcna.

Správy týždňa

Vedci vypočítali, že na vykompenzovanie celodenného sedenia stačí 30 – 40 minút pohybu. Štúdia uverejnená v časopise British Journal of Sports Medicine vychádzala z dát zo 44-tisíc športových hodiniek a fitnesnáramkov.

Bratislavský maratón sa možno budúci rok pobeží na jeseň. V rozhovore pre web atletika.sk to povedal riaditeľ pretekov Jozef Pukalovič.

Populárny Vianočný beh v Lučenci sa uskutoční ako virtuálne preteky. Organizátori to oznámili na Facebooku.

Zlatá tretra v Ostrave bude budúci rok súčasťou prestížneho atletického seriálu Gold Tour. Uskutoční sa 19. mája

Výkon týždňa

Etiópska bežkyňa Yalemzerf Yehualawová zabehla v indickom Naí Dillí druhý najrýchlejší polmaratón v histórii. 21-ročná bežkyňa zvíťazila časom 1:04:46 h.

Foto týždňa

Momentka z víkendových pretekov Bathory cross 2020

 

https://www.instagram.com/p/CILg51RnmXf/

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].