Grafické štúdio Brut.to zapája do tvorby dizajnu ľudí so zdravotným znevýhodnením a ukazuje, aký dôležitý je pocit užitočnosti
„Netreba ich ľutovať, ale ukázať im, v čom sú výnimoční, “ hovoria Tereza Sejková a Zuzana Kutašová, ktoré založili grafické štúdio Brut.to. Spolupracujú v ňom s ľuďmi s mentálnym zdravotným znevýhodnením. Ich projekt získal nomináciu na Národnú cenu za dizajn 2020.
Keď domov sociálnych služieb Domko v Košiciach oslavoval 55. výročie, rozhodli sa, že vytvoria veľký plagát s portrétmi jeho klientov a zamestnancov. Navštívili preto každú triedu a všetkých po jednom vyfotografovali. Fotky vytlačili, rozstrihli na polovicu a rozdali.
„Všetci si navzájom dokresľovali druhú polovicu tváre, veľmi sa z toho tešili,“ hovorí Tereza Sejková, ktorá v domove pôsobí ako dobrovoľníčka.
Práci s ľuďmi s mentálnym zdravotným znevýhodnením sa venuje už niekoľko rokov a skúsenosti má aj s arteterapiou. V Domku, kde asistuje na výtvarnom kurze, sa však rozhodla ísť inou cestou. „Jedna rovina je terapeutická, no dôležité je aj to, keď títo ľudia vidia výsledok svojej práce v inom svetle, než bežne. Keď vidia, že urobili niečo, vďaka čomu sa môžu cítiť užitoční,“ hovorí Tereza Sejková.
Aj preto založila spolu s grafičkou Zuzanou Kutašovou štúdio Brut.to. A hoci ich projekt funguje len od októbra minulého roka, stihli zaň získať už aj nomináciu na Národnú cenu za dizajn v kategórii Nové horizonty. Výstavu všetkých nominovaných a ďalších prác vybraných medzinárodnou porotou môžete práve teraz vidieť na výstave v Hurbanových kasárňach v Bratislave.
U nás je to komplikované
Tereza Sejková sa prvý raz stretla s prácou s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením pred štyrmi rokmi. Prerušila vtedy štúdium filmu na bratislavskej VŠMU a presťahovala sa do Varšavy. Tam sa prihlásila do Európskej dobrovoľníckej služby a v rámci nej začala navštevovať denné centrum pre dospelých ľudí s postihnutím.
„V Poľsku sú takejto práci omnoho viac otvorení. Aj vzdelávací systém majú na to prispôsobený. Majú školy pre intaktné deti, pre deti so znevýhodnením, ale aj zmiešané školy,“ hovorí.
Tereza v centre pracovala takmer rok a venovala sa arteterapii, neskôr vo Varšave študovala aj včasnú intervenciu a pedagogickú terapiu. „Počas tohto obdobia som si začala uvedomovať rozdiely oproti Slovensku.