V polyamornom vzťahu nemá nikto trpieť, bolo by to zneužitím polyamorie, hovorí psychologička

Denisa Hnatkovičová je doktorandkou v Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV a zameriava sa na výskum polyamorie, teda praktizovania viacerých paralelných ľúbostných a/alebo sexuálnych vzťahov s plným vedomím všetkých zainteresovaných.

Hoci si myslela, že nájsť polyamorných jedincov ochotných zapojiť sa do výskumu nebude ľahké, nakoniec to nebol problém. Väčšina však do toho išla za podmienky, že sa zachová ich anonymita. „Sú takí, ktorí sa tým chvália a kričia to do sveta; iní to skrývajú, pretože bojujú so sociálnou stigmou,“ hovorí vyštudovaná psychologička. Mnohí podľa nej nedokážu povedať o polyamorii nielen svojmu okoliu, ale dokonca ani terapeutovi.

V rozhovore sa dozviete:

• v čom sa polyamoria odlišuje od promiskuity;
• aké motívy vedú ľudí k vstupu do polyamorie;
• s akými problémami sa stretávajú polyamorní jedinci;
• prečo majú mnohí problém nájsť terapeuta;
• ako si dokážu poradiť so žiarlivosťou;
• prečo mnohí pri polyamorii nevydržia.

Prečo ste sa rozhodli skúmať polyamoriu?

V rámci doktorandského štúdia som sa pôvodne prihlásila na tému Transformácia a transmutácia intimity vo vzťahu ku kapacite pre zdravý sex. Začala som si k tomu študovať materiály a narazila som pritom aj na pojem polyamoria. Keď som si ho lepšie naštudovala, veľmi ma to zaujalo a rozhodla som sa, že to chcem skúmať. Môj školiteľ, docent Gabriel Bianchi, bol sprvu skeptický – najmä voči možnosti dostať sa k autentickým polyamorným jedincom, ale napokon ma v rozhodnutí podporil.

Na Slovensku sa na túto tému zatiaľ nerobil žiaden komplexnejší výskum. Je to stále veľmi málo preskúmaná oblasť aj v zahraničí.

Osobne ste teda nepoznali nikoho, kto by vyznával polyamoriu?

Nie. Aj pre mňa to bola v podstate novinka, začala som postupne zisťovať, o čom táto vzťahová filozofia je.

Hoci v zahraničí je už polyamoria veľmi rozšírená, u nás sa o nej hovorí veľmi málo. Aj preto sme sa báli, či vôbec nájdeme dosť účastníkov ochotných zapojiť sa do výskumu, ale nakoniec s tým vôbec nebol problém. Dokonca sa nám potvrdzuje, že dnes je to už pre mnohých príťažlivý koncept.

Ako si to vysvetľujete? Čím ich to láka?

Myslím si, že najmä hodnotami, ktoré v tom nachádzajú. Pri polyamorii ide v podstate o etickú a zodpovednú nonmonogamiu.

Čo to znamená? V čom sa polyamoria odlišuje povedzme od dobre známej promiskuity?

Polyamorní jedinci sa voči promiskuite veľmi vymedzujú. Už samotný názov polyamoria, ktorý pozostáva zo slov poly a amor – čiže veľa lások – nemá vyzdvihovať túžbu po frekventovanejšom a rôznorodejšom sexuálnom živote. Aj v mojom výskume sa ukazuje, že túžba po sexuálnej rôznorodosti nie je primárna motivácia vstupu do polyamorie. Mnohí naozaj