Epidemiologička Bražinová: Do stavu pred covidom sa len tak nevrátime, ak vôbec

Tvrdenie, že farmafirmy zarábajú na očkovaní, považuje epidemiologička Alexandra Bražinová za nehoráznu lož. V rozhovore vysvetľuje, že v ostatných rokoch mnohé firmy prestali vakcíny vyrábať, čo viedlo k výpadkom. „Ak by farmaceutickým firmám naozaj išlo len o zisk, nevyrábajú nič iné ako lieky, ktoré by ľudia užívali po celý život. No vakcína sa užije raz, prípadne dva- či trikrát a stojí pár eur.“

Bražinová sa proti covidu-19 zaočkovať dá. „Teším sa na to, že mi to umožní žiť o trochu normálnejšie,“ vraví vedkyňa. „Urobím všetko pre to, aby som presvedčila ľudí vo svojom okolí, aby sa dali zaočkovať.“

V rozhovore sa dočítate aj:

• aká je história vakcín, kedy došlo k prvému povinnému očkovaniu a aké mýty kolovali o prvej vakcíne pred viac ako dvesto rokmi;
• prečo vakcínu proti covidu-19 vyvinuli tak rýchlo;
• aké látky vakcíny obsahujú.

Kam siaha vývoj vakcín?

Imunizáciu proti pravým kiahňam poznáme z 10. storočia z Číny. Používali vdychovanie prášku z rozdrvených vysušených chrást či vtieranie hnisu z vyrážok, ktoré spôsobujú pravé kiahne, do rany na pokožke. Vakcínu, ako ju poznáme teraz, zaviedol až britský vidiecky lekár Edward Jenner. Jedna dojička kráv v Británii si všimla, že je odolná voči pravým kiahňam. Bola presvedčená, že je to preto, lebo ochorela na podobné, ale miernejšie ochorenie – kravské kiahne. Choroba napáda kravy a prejavuje sa pľuzgiermi na vemene. Dojička sa infikovala, mala pľuzgiere na rukách, no mala mierny priebeh a ochorenie prekonala. Od inej dojičky kráv, ktorá mala čerstvé pľuzgiere na rukách, zobral doktor Jenner hnis z pľuzgiera a pod kožu ho naočkoval osemročnému chlapcovi.

Čo sa dialo potom?

Jenner neskôr naočkoval chlapca aj pravými kiahňami, keď zobral hnis z pľuzgiera od človeka s týmto ochorením. Taký pokus by dnes neprešiel žiadnou etickou komisiou. No zaočkovaný chlapec neochorel. Jenner to v roku 1798 publikoval a pokračoval v očkovaní ďalších ľudí. O článku sa dozvedeli odborníci v iných krajinách a začali to používať. Opatrenie pomohlo zastaviť epidémiu pravých kiahní, ktoré sa vo vlnách vyskytovali vo svete po stáročia, zrejme tisícročia. Mimochodom, podobný princíp (variolizácia) ako Jenner použil v roku 1721 aj slovenský lekár Ján Adam Rayman z Prešova. V Krajskom múzeu v Prešove má expozíciu. No Rayman sa nepreslávil.