Epidemiologička Bražinová: Do stavu pred covidom sa len tak nevrátime, ak vôbec

Tvrdenie, že farmafirmy zarábajú na očkovaní, považuje epidemiologička Alexandra Bražinová za nehoráznu lož. V rozhovore vysvetľuje, že v ostatných rokoch mnohé firmy prestali vakcíny vyrábať, čo viedlo k výpadkom. „Ak by farmaceutickým firmám naozaj išlo len o zisk, nevyrábajú nič iné ako lieky, ktoré by ľudia užívali po celý život. No vakcína sa užije raz, prípadne dva- či trikrát a stojí pár eur.“

Bražinová sa proti covidu-19 zaočkovať dá. „Teším sa na to, že mi to umožní žiť o trochu normálnejšie,“ vraví vedkyňa. „Urobím všetko pre to, aby som presvedčila ľudí vo svojom okolí, aby sa dali zaočkovať.“

V rozhovore sa dočítate aj:

• aká je história vakcín, kedy došlo k prvému povinnému očkovaniu a aké mýty kolovali o prvej vakcíne pred viac ako dvesto rokmi;
• prečo vakcínu proti covidu-19 vyvinuli tak rýchlo;
• aké látky vakcíny obsahujú.

Kam siaha vývoj vakcín?

Imunizáciu proti pravým kiahňam poznáme z 10. storočia z Číny. Používali vdychovanie prášku z rozdrvených vysušených chrást či vtieranie hnisu z vyrážok, ktoré spôsobujú pravé kiahne, do rany na pokožke. Vakcínu, ako ju poznáme teraz, zaviedol až britský vidiecky lekár Edward Jenner. Jedna dojička kráv v Británii si všimla, že je odolná voči pravým kiahňam. Bola presvedčená, že je to preto, lebo ochorela na podobné, ale miernejšie ochorenie – kravské kiahne. Choroba napáda kravy a prejavuje sa pľuzgiermi na vemene. Dojička sa infikovala, mala pľuzgiere na rukách, no mala mierny priebeh a ochorenie prekonala. Od inej dojičky kráv, ktorá mala čerstvé pľuzgiere na rukách, zobral doktor Jenner hnis z pľuzgiera a pod kožu ho naočkoval osemročnému chlapcovi.

Čo sa dialo potom?

Jenner neskôr naočkoval chlapca aj pravými kiahňami, keď zobral hnis z pľuzgiera od človeka s týmto ochorením. Taký pokus by dnes neprešiel žiadnou etickou komisiou. No zaočkovaný chlapec neochorel. Jenner to v roku 1798 publikoval a pokračoval v očkovaní ďalších ľudí. O článku sa dozvedeli odborníci v iných krajinách a začali to používať. Opatrenie pomohlo zastaviť epidémiu pravých kiahní, ktoré sa vo vlnách vyskytovali vo svete po stáročia, zrejme tisícročia. Mimochodom, podobný princíp (variolizácia) ako Jenner použil v roku 1721 aj slovenský lekár Ján Adam Rayman z Prešova. V Krajskom múzeu v Prešove má expozíciu. No Rayman sa nepreslávil.

Prečo si Jenner myslel, že keď použije hnis z pľuzgiera infikovaného, pacient si na dané ochorenie vytvorí imunitu? Taká myšlienka nie je intuitívna.

Na konci 18. storočia ešte nebola potvrdená mikrobiálna teória, že za daným infekčným ochorením je konkrétny patogén. Táto teória sa potvrdila až koncom 19. storočia. Už po dlhý čas sa však mnohí domnievali, že existujú okom neviditeľné čiastočky, ktoré spôsobujú ochorenia. Neviem, či k nim patril aj Jenner, no predpokladám, že z vlastných pozorovaní aj z toho, že rôzni ľudia reagujú na ochorenia rôzne, usúdil, že telo je schopné obrany. Pľuzgier s hnisom je prejavom ochorenia pravých kiahní. Jenner musel predpokladať, že niečo v pľuzgieri je produktom reakcie organizmu.

Na ďalšiu vakcínu sa čakalo skoro storočie. Kto ju vyvinul?

Louis Pasteur v roku 1885. Išlo o vakcínu proti besnote. Pasteur bol pôvodom chemik a dlhodobo sa venoval aj mikroorganizmom. Je jedným z autorov mikrobiálnej teórie. V čase, keď pôsobil, sa celé vidiecke oblasti vo Francúzsku venovali produkcii hodvábu. Farmy priadok morušových (lariev motýľa hodvábnika) decimovala choroba a ľudia strácali zdroj príjmu. Pasteur zistil, že ochorenie spôsobuje istý mikroorganizmus. Venoval sa ich vplyvu na iné živočíchy a človeka. Je vynálezcom pasterizácie – zistil, že keď tekutinu zahrejete na vysokú teplotu, mikroorganizmy v nej zahynú. Okrem tohto sa venoval aj výskumu besnoty. Vakcínu ešte nemal úplne odskúšanú, keď ho v Paríži vyhľadala žena s tým, že jej syna uhryzol besný pes. Keďže išlo o smrteľnú chorobu, trvala na tom, aby na ňom vakcínu odskúšal, hoci Pasteur sa bránil, lebo ju ešte nemal overenú na ľuďoch. No chlapca napokon zachránili. Bola to séria viacerých injekcií – organizmus v malých dávkach vystavovali vírusu besnoty.

Kolovali aj o týchto vakcínach mýty?

Prvý mýtus o vakcíne je už z čias doktora Jennera. Očkovacia látka pochádzala z vírusu kravských kiahní, po latinsky sa ochorenie povie Variolae vaccinae, doslova kiahne od kráv. Slovo vaccinae, čo znamená „kravské“, začal už doktor Jenner používať v zmysel očkovania, vakcinácie. Latinské slovo vacca znamená „krava“. Existuje rozšírený obrázok, ako Jenner očkuje jednu paniu. Je zdesená a okolo nej sú ďalší ľudia – z tela im vyrastajú malé nádory v tvare častí kravského tela. Niekto má kravské rohy, iný kravskú papuľu. Vznikol mýtus, že po očkovaní sa ľudia zmenia na kravy alebo im z tela vyrastú takéto nádory. Ľudia sa báli, že deti padnú na všetky štyri a začnú sa pásť. Niekto to nazval, že „skravovatejú“.

Kedy došlo k prvému povinnému očkovaniu?

V roku 1853 v Londýne. Predstavitelia mesta chceli zabrániť ďalšej vlne epidémie pravých kiahní. Neskôr presvedčili aj britský parlament, aby bolo očkovanie proti pravým kiahňam povinné pre deti do šiestich mesiacov. Zaviedli sa aj sankcie a za porušenie sa vymáhali pokuty. Tomu, kto nemal na ich zaplatenie, skonfiškovali majetok. Vznikli z toho obrovské nepokoje. Povedala by som, že vtedy sa sformovali prvé skupiny „odmietačov“ očkovania, ktorí ho považovali za nátlak.

Nemali by mať tí ľudia, naopak, eminentný záujem o očkovanie, ak videli, že im deti alebo príbuzní zomierali na pravé kiahne?

Predpokladám, že tí, ktorým zomreli príbuzní, dali svoje deti radi zaočkovať. Ale epidémia prichádzala vo vlnách. V období, keď to nebolo také akútne, to mohli považovať za zbytočný nátlak.

Kedy došlo k najväčšiemu rozvoju vakcín?

Vývoj išiel dlho pomaly. Do prvej polovice 20. storočia bolo vytvorených šesť vakcín – proti diftériii, tetanu či čiernemu kašľu (pertussis). Už vtedy bola vyvinutá vakcína proti chrípke. V druhej polovici 20. storočia sa vývoj urýchlil. Úplne prvé vakcíny obsahovali celý mikroorganizmus – vírus alebo baktériu. Až v 20. storočí sa vedci naučili purifikovať, čiže očistiť časti mikroorganizmu, dokonca ho rozštiepiť, aby vo vakcíne použili napríklad konkrétnu bielkovinu.

Prečo na takom procese záleží?

Čím je účinná látka (antigén) vo vakcíne čistejšia – čiže bez iných nepotrebných biologických súčastí –, tým menej vedľajších účinkov vyvoláva. Aj vakcína proti pertussisu, ktorá sa vyvinula niekedy v 30. rokoch minulého storočia, obsahovala celú baktériu, len bola usmrtená. Vakcína sa v rovnakom zložení používala až do 80. rokov. Bola s tým spojená veľká kauza v 70. až 80. rokoch v USA, kde vzniklo prvé masové hnutie antivaxerov. Bolo mnoho súdnych procesov a veľa peňazí sa pridelilo rodinám detí ako odškodné. Právnici tvrdili, že deti boli touto vakcínou poškodené, a hovorili, že vakcína spôsobuje epilepsiu. Neskôr sa ukázalo, že to tak nebolo. No je pravda, že vakcína obsahovala celú baktériu, preto spôsobovala množstvo vedľajších účinkov, hoci nie takých závažných. Aj tieto udalosti viedli k tomu, že sa vyvinula lepšia vakcína.

Keď pred 65 rokmi vyvinul Jonas Salk vakcínu proti detskej obrne, bol označený za hrdinu, ľudia jasali a boli nadšení. Kam sme sa dnes posunuli vo vnímaní významu vakcín?

Keďže tu nemáme detskú obrnu a ďalšie ochorenia, proti ktorým sa očkuje, nevnímame ich ako hrozbu. Ešte pred druhou svetovou vojnou vznikla v Spojených štátoch národná zbierka na výskum vakcíny na detskú obrnu známa ako „march of dimes“, keď ľudia prispievali drobnými sumami (dime z angl. desať centov; pozn. red.). Keďže to robili hromadne, výskum sa z toho podarilo zafinancovať. Keď sa vakcína vyvinula a úspešne odskúšala, prebehli celonárodné oslavy a ľudia sa ponáhľali, aby zaočkovali svoje deti. U nás sme už minimálne dve generácie tieto choroby nevideli. Z nášho povedomia sa vytratila potreba očkovať sa. Preto sa netešíme, že je k dispozícii nová očkovacia látka.

Proti ochoreniam, na ktoré sa očkuje teraz, ako sú osýpky, tetanus, diftéria, pertussis či Haemophilus influenzae, typ B, sa vakcíny zaviedli v ostatných 50 až 70 rokoch. Ešte naši rodičia a starí rodičia sú z generácie, keď boli ako deti vystavení týmto ochoreniam. Hlavne na vidieku, kde boli veľké rodiny, v nich zomrelo minimálne jedno z detí práve v dôsledku týchto ochorení.

Zabudli sme na hrôzy tých ochorení?

Áno. Napríklad osýpky spôsobujú ťažké pneumónie, encefalitídy a môžu viesť k trvalému postihnutiu mozgu až úmrtiu. Haemophilus influenzae, typ B, spôsobuje okrem iného zápal hrtanovej záklopky. Deti sa náhle zadusili, lebo záklopka zatvorila prístup do dýchacích ciest. Ešte v 90. rokoch minulého storočia boli v nemocniciach tímy, ktoré toto riešili, že deti vzali do operačnej sály, kde im urobili tracheotómiu, aby mohli dýchať. Bolo to pred 20 rokmi. Všetky uvedené ochorenia spôsobovali obrovské množstvo komplikácií, preto sa proti nim dnes očkuje.

Proti chrípke sa u nás očkuje len päť percent ľudí, na Západe je to oveľa viac. Prečo zaostávame?

Pravdepodobne nie sme naučení, že prevencia je v našich rukách. Akoby sme sa spoliehali na zdravotníctvo, že keď bude problém, zverím sa do rúk odborníkov. Chyba bude asi na oboch stranách – na strane každého z nás, že nerobíme dosť pre to, aby sme sa ochránili, ale aj na strane zdravotníctva, ktoré to má vysvetľovať. Zrejme nedostatočne a nevhodne komunikujeme potrebu očkovania sa a aj riziká ochorenia, lebo chrípka je závažné ochorenie. V niektorých krajinách od zdravotníkov vyžadujú, aby boli očkovaní proti chrípke. Nemajú možnosť, aby sa nedali zaočkovať. Možno aj u nás by bolo rozumné, aby sme podmienili povinnosť zaočkovať sa. Napríklad v Dánsku to funguje tak, že zdravotnícky pracovník, ktorý sa dá zaočkovať proti chrípke, dostane o jeden deň dovolenky navyše. Počas chrípkovej sezóny musia nezaočkovaní zdravotníci nosiť rúško.

Čo hovoríte na argumenty pochybovačov, že choroby zmizli vďaka lepším hygienickým podmienkam a nie v dôsledku očkovania?

Hygiena a zdravotné podmienky bývania veľkým dielom prispievajú k stavu zdravia jednotlivca aj spoločnosti. To je neodškriepiteľné. Tri faktory – hygiena, očkovanie a antibiotiká – sú najväčšie výdobytky pokroku a vedy v prospech zdravia populácie. Hygienické podmienky sa podpísali na poklese výskytu mnohých chorôb, ale samotné by nestačili na to, aby sme ich eliminovali. Len čo sa niekde nahromadí väčší počet ľudí, ktorí sú vnímaví, a niekto tam ochorenie prinesie, choroba sa rozšíri bez ohľadu na hygienickú úroveň. Za niekoľko ostatných rokov sme na Slovensku mali niekoľko lokálnych epidémií osýpok, objavuje sa pertussis (čierny kašeľ) a mumps. A to sa bavíme o 21. storočí a stave, keď máme hygienu a sanitáciu na veľmi dobrej úrovni.

Podľa prieskumu z prelomu októbra a novembra by sa očkovať proti novému koronavírusu dala zhruba štvrtina opýtaných. Na jar by sa dalo zaočkovať 40,9 percenta opýtaných, no v máji a septembri len 25,9 a 23,5 percenta opýtaných. Čo hovoríte na také nízke čísla?

Neprekvapuje ma to. Tie čísla sú kombináciou toho, že prvá vlna u nás prebehla veľmi dobre, takže mnohí majú pocit, že sa nič nedeje. Teraz už síce rapídne pribúdajú hospitalizácie aj úmrtia, ale ešte stále sú takí, ktorí majú pocit, že covid je len bežné ochorenie, ak ho ešte nemali vo svojom okolí. Len čo majú ľudia s ochorením skúsenosť, ich pohľad sa často zmení. Nehovorím, že to platí pre všetkých, ale pre niektorých áno.

Ako si vysvetľujete, že práve vakcíny majú takú zlú povesť?

Odhadla by som, že je to preto, lebo v porovnaní s pilulkou sú invazívnejšie. Samotný pohľad na ihlu nie je pre niektorých príjemný. Niektorí to majú spojené s tým, že pri očkovaní sa do tela vpravuje cudzia látka. Ide o mylnú predstavu, že si do tela pcháme niečo cudzorodé, lebo očkovanie je postavené na tom, že antigénom len povzbudíme prirodzenú reakciu organizmu. Je veľmi pravdepodobné, že ak sa podarí zmeniť spôsob aplikácie vakcín a odbúrajú sa ihly, akceptácia očkovania bude vyššia. Pracuje sa na tom, že sa bude očkovať priložením na kožu. Účinná látka prejde do tela mikroihličkami, no človek to nepociťuje ako vpich. Už teraz sú perorálne či inhalačné vakcíny.

Odporcovia hovoria, že vo vakcínach sú nebezpečné látky. Čo vy na to?

Najviac sa hovorí o ortuti a hliníku. V roku 1998, dvesto rokov po Jennerovi, publikoval britský lekár Andrew Wakefield štúdiu, že MMR vakcína spôsobuje autizmus. Neskôr sa to vyvrátilo na rozsiahlych populačných štúdiách, tak sa antivaxeri chopili myšlienky, že nie samotná vakcína, ale ortuť – ktorá sa do nej pridáva ako konzervačná látka, aby vakcína vydržala stabilná – spôsobuje problémy. V skutočnosti išlo o tiomersal, jeho metabolitom je etylortuť. Laboratórny výskum ukázal, že hladina tiomersalu vo vakcínach bola taká nízka, že nie je možné, aby látka spôsobovala poškodenie. Po tejto kauze sa hladina ortuti vo vakcínach ešte znížila a tiomersal sa v mnohých vakcínach prestal používať úplne.

A čo hliník?

Do vakcín sa pridáva ako adjuvans. Problémom je, že niektoré antigény – účinné častice, ktoré spôsobujú imunitnú reakciu – sú príliš malé. Preto sa do vakcín dávajú prídavné látky, takzvané adjuvans, aby bola molekula väčšia a vyvolala žiaducu imunitnú odpoveď. Na toto sa používa hliník, čo vyvolalo reakciu odporcov očkovania, že ide o škodlivú látku. No výskum dokázal, že hladiny hliníka vo vakcínach, ktorú dostaneme raz za život, sú menšie ako množstvo hliníka, ktoré denne prijímame z ovzdušia či potravy.

Pri každom z týchto mýtov o vakcínach funguje rovnaký mechanizmus. Príde jeden človek, ktorý povie, že moje dieťa sa tri dni po očkovaní začalo správať divne. Ide o nepodložené tvrdenie, lebo spojenie nie je preukázané. No správa sa rozšíri, v súčasnosti hlavne pomocou internetu, a množstvo ľudí tomu uverí. Potom prídu vedci, ktorí začnú dokazovať, že to tak nie je. V jednej krajine urobia jednu štúdiu, v inej druhú. Porovnajú skupiny detí, ktoré boli zaočkované danou látkou, s deťmi, ktoré zaočkované neboli. Sleduje sa výskyt ochorení, napríklad autizmu. Doteraz sa vždy dokázalo, že ide o mýtus a nepodložené tvrdenie. Napríklad Andrew Wakefield robil svoju podvodnú štúdiu, v ktorej spojil očkovanie MMR vakcínou a autizmus na ôsmich deťoch. Táto štúdia spôsobila, že doteraz sú zaznávané výdobytky vedy, ako je očkovanie. A to napriek tomu, že ju vyvrátili mnohé štúdie na státisícoch detí. Fascinuje ma, že jeden človek dokáže spôsobiť toľko škody.

Čo spraviť, aby sa proti covidu-19 zaočkovalo čo najviac ľudí?  

Nevidím inú možnosť, ako spraviť masívnu komunikačnú kampaň. Druhá vec je maximalizovať dostupnosť očkovania – či už proti covidu, alebo proti chrípke. Na jeseň sme videli, že vzhľadom na covid sa mnohí chceli zaočkovať proti chrípke, no k vakcíne sa nedostali, lebo ich nákup je postavený na spotrebe za minulé roky.

Pochybovači argumentujú, že vakcíny sa vyvíjajú hlavne preto, aby farmafirmy zarobili. Čo na to hovoríte?

Je to častý argument a nie je pravdivý. Vývoj vakcín je veľmi náročná záležitosť a pre firmu to nie je príliš rentabilné za cenu, za akú sa vakcíny ponúkajú na trhu. Bežní ľudia to nevnímajú, ale v priebehu 20. storočia bolo na svete mnoho firiem, ktoré vyrábali vakcíny. Ale v dôsledku antivaxerských hnutí a súdnych procesov, hlavne v USA, došlo k tomu, že mnohé farmaceutické firmy prestali vakcíny vyrábať. V Spojených štátoch museli farmaceutické firmy vyplatiť obrovské peniaze na odškodnenie zdravotného postihnutia detí, pričom vedci dodatočne dokázali, že postihnutie nebolo spôsobené vakcínou. Výrobcov vakcín nie je veľa a na konci 20. storočia boli dokonca výpadky. V podstate ich pozorujeme doteraz. Ak by farmaceutickým firmám naozaj išlo len o zisk, nevyrábajú nič iné ako lieky, ktoré by ľudia užívali po celý život. No vakcína sa užije raz, prípadne dva- či trikrát a stojí pár eur. Tvrdenie, že farmafirmy zarábajú na očkovaní, je nehorázna lož.

Doteraz sa hovorilo, že vývoj vakcíny trvá celé roky, teraz to bolo menej ako rok, čo je rekord. Nehrozí, že pri vývoji vakcíny proti covidu-19 sa niečo opomenulo?

Vývoj vakcíny trvá v priemere osem až dvanásť rokov. Celý proces sa začína laboratórnym výskumom, potom sa robia pokusy na zvieratách a až potom pokusy na ľuďoch. V prípade covidu sa urýchlila laboratórna časť, lebo sa do toho naliali obrovské peniaze. Čo sa nemôže zjednodušiť, je klinické testovanie, keď sa vakcína skúša na ľuďoch. Svetová zdravotnícka organizácia, Európska lieková agentúra a mnohé medzinárodné organizácie majú presne stanovené protokoly, ako má testovanie vyzerať. Posledná fáza prebieha na tisícoch ľudí a sleduje úroveň imunitnej odpovede. Ruská a čínska vakcína neurobili toto záverečné testovanie v plnom rozsahu, preto sú s nimi spojené isté pochybnosti. Vakcíny, ktoré sú nakontrahované na Slovensku, už ukončili tretiu fázu, ako je predpísaná.

V ostatnom období sa vyrojili pochybnosti o oxfordskej vakcíne. Polovičná prvá dávka bola výsledkom chyby a v experimentálnej skupine s účinnosťou 90 percent nemal nikto z testovaných nad 55 rokov. Hovorí sa aj o možných vedľajších účinkoch. Čo si z toho má odniesť bežný človek?

Nemyslím si, že bežný človek by mal mať potrebu orientovať sa v detailoch o vakcínach. Je to na zodpovednosti tých, ktorí vakcíny nakupujú pre štát.

Malo by byť očkovanie proti covidu-19 povinné alebo dobrovoľné?

Nie je dobré spraviť to povinné, lebo to v mnohých ľuďoch vyvoláva odpor, keďže to budú považovať za niečo nanútené. No je jasné, že na to, aby sme zastavili šírenie v populácii, potrebujeme, aby sa dalo zaočkovať čo najviac ľudí. Dosiahneme to len vtedy, ak sa to dobre odkomunikuje. V prípade niektorých skupín by podľa mňa očkovanie malo byť podmienené, ako som o tom hovorila pri situácii v Dánsku. Musíme počítať aj s tým, že mnohí si ochorením prešli a podľa toho, čo zatiaľ vieme, nedáva zmysel, aby sme od nich vyžadovali, nech sa dajú očkovať.

Ste za založenie fondu na odškodnenie ľudí, ktorí mali zdravotné následky po očkovaní?

Som za to. O takomto fonde sa u nás hovorí roky. Mnohé krajiny ho majú. Takýto fond by zvýšil transparentnosť. Prispel by k tomu, že ľudia, ktorí majú pochybnosti, by mali vyššiu dôveru.

Vieme v tejto chvíli, na ako dlho sa vytvorí imunita po prekonaní covidu-19, prípadne po očkovaní?

Zatiaľ to nevieme povedať, keďže pandémia netrvá ani rok. Je to príliš krátky čas na to, aby sme vedeli odpozorovať dlhodobú reakciu organizmu. No niečo už vieme. Vieme, že mnoho ľudí si vytvorí špecifické protilátky, hoci niektorí nie. To je prvá časť imunitnej odpovede – tá protilátková. Nevieme, ako dlho tieto protilátky pretrvajú v tele, no ukazuje sa, že u mnohých ľudí po zhruba šiestich mesiacoch úroveň protilátok klesá. Ale veľmi dôležitá je aj imunita pamäťovými bunkami. Je prítomná aj u tých, ktorí si špecifické protilátky nevytvorili, čo je dobrá správa. Táto problematika sa skúma aj na Slovensku a je možné, že do jari, keď budú vakcíny k dispozícii aj pre bežnú verejnosť, budeme mať viac informácií aj o imunitnej reakcii.

Čo by si mali ľudia vybrať medzi cieleným premorením a vakcínou?

Určite by som odporučila očkovanie. Cielené premorenie je spojené s rizikom, že priebeh ochorenia nemusí byť mierny alebo bezpríznakový. Sú prípady, keď aj mladí ľudia a ľudia bez iných ochorení majú ťažký priebeh, niekedy dochádza aj k úmrtiam. V takom prípade dochádza k prehnanej imunitnej reakcii, hovorí sa o cytokínovej alebo bradykinínovej búrke. To, ako telo zareaguje na covid-19, je nevyspytateľné. Sú faktory, ktoré zvyšujú riziko závažného priebehu a úmrtia, ako je vek, diabetes, kardiovaskulárne ochorenie či obezita, no aj tí, ktorí nie sú z rizikovej skupiny, nemusia mať mierny priebeh.

Kedy sa vďaka vakcíne vrátime do normálu?

Do stavu pred covidom sa len tak nevrátime, ak vôbec. Je pravdepodobné, že budú situácie, keď bude treba preukázať sa, že som zaočkovaná alebo že som za ostatných šesť mesiacov ochorenie prekonala. Rúška sa budú nosiť ešte dlho, hoci to neviem odhadnúť presne. Bude to minimálne v obdobiach, keď sa výskyt ochorenia navýši. Očakávame prechod covidu do endemicity, že v populácii bude pretrvávať jeho zvýšený výskyt. Opatrenia budú oveľa miernejšie ako teraz, ale úplne sa ich nezbavíme.

Povedali ste, že „do stavu pred covidom sa len tak nevrátime, ak vôbec“. Čo to znamená?

Že to bude nadlho. Ako dlho, to si v tejto chvíli netrúfam povedať. Okrem vakcinácie sa môže vynájsť účinný liek – v takom prípade sa nebudeme musieť znepokojovať nad závažnými prípadmi, lebo ich budeme vedieť vyliečiť. Možno sa ukáže, že ochrana je po prekonaní alebo očkovaní dlhodobá, čiže scenárov je viacero. Je aj možnosť, že vírus natoľko zmutuje, že nás už nebude znepokojovať.

Dáva vám zmysel niečo ako „covidový pas“, ktorý bude vstupenkou na rôzne typy aktivít?

Je to hudba najbližšej budúcnosti – roku 2021. Budeme musieť vytvoriť pravidlá fungovania spoločnosti, lebo budeme mať ľudí, ktorí ochorenie prekonali, ktorí ho neprekonali, ale sú zaočkovaní, a ktorí nie sú jedno ani druhé. Je veľká pravdepodobnosť, že covidový pas bude medzinárodný a bude to pomôcka na cestovanie medzi krajinami.

S ďalšími kolegami ste sa dostali na titulku Forbesu ako jeden z „hrdinov koronakrízy“. Využili vedci a vedkyne dostatočne príležitosť, ktorá sa im v dôsledku pandémie naskytla, aby dali vedieť o svojej práci?

Som rada, že epidemiológia sa dostala do povedomia. Preukázal sa jej význam. Je výborné, že vedci sa spojili. Osobne to považujem za najväčší prínos pandémie, lebo som sa zoznámila a začala som spolupracovať s mnohými špičkovými vedcami, ktorých si veľmi vážim. Dúfam, že v tejto spolupráci budeme pokračovať aj pri iných témach. Uznanie, ktoré pociťujem, je len v malej bubline. Nie je to na úrovni, že by bola veda na Slovensku výrazne podporovaná. Ako vedci, ktorí sa k pandémii vyjadrujú, sme sa ocitli v situácii, že nás niektorí vládni predstavitelia často kritizujú. Veda je postavená na faktoch a dôkazoch a považujem za svoju povinnosť, aby som sa k téme vyjadrovala.

Dáte sa zaočkovať?

Hneď ako to bude možné, sa dám zaočkovať. Teším sa na to, že mi to umožní žiť o trochu normálnejšie. Urobím všetko pre to, aby som presvedčila ľudí vo svojom okolí, aby sa dali zaočkovať.