Opakuje chyby západu z jari. Prečo východná Európa nezvláda druhú vlnu covidu
Štáty východnej Európy majú na jeseň viac obetí koronavírusu ako tie v západnej. Jedno z vysvetlení je, že sa stali obeťou vlastného úspechu.
V slovinskom meste Bled sa koncom augusta konala konferencia, kde sa stretli lídri východeurópskych a balkánskych krajín. Jej motto znelo Európa po brexite a covide.
Na to si tieto štáty budú musieť ešte počkať. Momentálne zažívajú takú silnú epidémiu koronavírusu ako západné krajiny na jar.
Napríklad dvojmiliónové Slovinsko je aktuálne v dennom počte úmrtí v súvislosti s covidom najhoršie na svete. Denne tu hlásia skoro 50 nových obetí.
To je v prepočte na počet obyvateľov viac ako Česko na vrchole v novembri a dokonca viac ako akýkoľvek iný štát v západnej Európe na jar s výnimkou Belgicka, ktoré však ráta nielen testami potvrdené úmrtia, ale aj tie pravdepodobné.
Smutný rebríček
Slovinsko však nie je v tomto smutnom rebríčku samo. Tesne za ním je v počte umierajúcich Bulharsko, Maďarsko, Macedónsko, Bosna, Chorvátsko a Poľsko.
Nejde však len o aktuálne stavy, ktoré sa môžu meniť podľa toho, kedy dosahuje krajina vrchol epidémie. Dlhodobé porovnanie ukazuje, že druhá vlna je na jeseň silnejšia vo východnej Európe ako v tej západnej.
V rebríčku všetkých úmrtí vybraných krajín EÚ v súvislosti s covidom-19 od 1. septembra na počet obyvateľov vedú štáty z východnej Európy na čele s Českom. Medzi osem najhorších sa zo západných štátov dostalo len Belgicko.
Čo sa stalo, že štáty na východe, ktoré vzorovo zvládli prvú vlnu, teraz prepadávajú?
Čím to je?
Olga Löblová je česká politologička pôsobiaca na Cambridgeskej univerzite v Británii, ktorá sa venuje zdravotníctvu. S kolegami ešte v septembri napísala pre Conversation článok, kde si všíma, že druhú vlnu zvládajú východné krajiny horšie ako na jar.
"Miernu prvú vlnu môžeme prirátať
