Denník N
Správy vybral a komentoval Roman Pataj
1. Policajti sa zúčastnili hromadnej exkurzie v Pente
Pätnásť rokov od vzniku Gorily a deväť rokov od jej zverejnenia na internete si polícia prišla po hlavnú postavu príbehu – Jaroslava Haščáka z Penty. Obvinili ho z legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Stalo sa to len pár dní po tom, ako Robert Fico spochybňoval hromadné zatýkanie svojich nominantov otázkou, prečo polícia radšej nič nerobí s Gorilou, hoci práve za jeho vládnutia vyšetrovanie stálo. Nuž, tak tu má odpoveď. Možno sa teraz dozvieme, čo všetko s ňou pri kole robil on.
Na zatýkanie vplyvných ľudí sme si za posledné týždne zvykli, ale také manévre, aké predviedli v sídle Penty, sme tu ešte nemali. Budovu obsadili desiatky kukláčov so samopalmi, akoby v nej sídlilo minimálne užšie vedenie al-Káidy. Nasadenie bolo také masívne, až pôsobilo neprimerane. Toto bude musieť polícia ešte vysvetliť, pretože na čo bolo dobré poslať na Haščáka celú armádu, keď mu pri odchode z budovy nenasadili ani putá? Penta už celkom prirodzene takú podobu zásahu označila za neprimeranú.
V tejto chvíli však sú dôležité nasledujúce otázky: Prečo práve teraz? Kto má mať obavy? A komu to pomôže?
Prečo teraz?
Potvrdzuje sa, že sa rúca domino. Od prvých zatknutí sa pridávajú noví a noví spolupracujúci obvinení. Vďaka tomu polícia navštevuje čoraz viac vplyvných ľudí, ktorí boli predchádzajúce desaťročie nedotknuteľní. Na to pravdepodobne teraz doplatil aj Haščák.
Jeho zatknutie nasleduje po obvinení špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý vyšetrovanie Gorily brzdil. Minimálne rovnako dôležité je zatknutie bývalého vedúceho kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša, ktorý je podozrivý, že Pente nahrávku Gorily predal za 200-tisíc eur. Peniaze si potom po odchode od tajných oficiálne vyúčtoval ako odmenu za fiktívne služby.
Keďže obvinenie sa týka práve transakcie s Arpášom, zdá sa, že sa rozhovoril práve on.
Kto má mať obavy?
Tu je odpoveď ťažšia. Haščák má príliš veľa peňazí, príliš drahých advokátov a príliš veľké ego, aby sa zosypal a začal svedčiť proti iným a tým sa skúsil vykúpiť. Pravdepodobnejšie je, že všetku svoju energiu investuje do zápasu o právne víťazstvo.
V opačnom prípade však väčšine aktérov Gorily aj tak hrozia skôr imidžové ako trestnoprávne následky.
Premlčacie lehoty sú podľa platného Trestného zákona nasledovné:
- 30 rokov, ak ide o zločin, kde hrozí doživotie (taký v Gorile nie je);
- 20 rokov, kde je horná hranica trestu najmenej desať rokov (také zločiny sa v prípade potvrdenia v Gorile nájdu);
- 10 rokov, ak ide o ostatné zločiny (takých je odhadom väčšina, ich páchatelia sú už nestíhateľní);
- 5 rokov pri prečinoch s hornou sadzbou tri roky;
- 3 roky pri menej závažných prečinoch.
Z tohto vyplýva, že drvivá väčšina skutkov je premlčaná a ich páchatelia sa už nemusia väzenia báť. Zopár najťažších zločinov, v ktorých išlo o veľa peňazí, sa však stíhať stále dá.
Navyše toto platí len o skutkoch z Gorily, ktoré sa stali po 1. januári 2006 (súd odposluchy schválil 21. novembra 2005). Odvtedy je účinný nový Trestný zákon. Premlčacie lehoty predtým boli výrazne kratšie a také sa aj dnes vzťahujú na skutky pred rokom 2006. Slovom, aj v prípade, že bude polícia úspešná, trest dostane len zlomok účastníkov kauzy.
Komu to pomôže?
Teoreticky vládnej koalícii. Ale nie preto, ako tvrdí Fico, že všetky zatýkania sú výsledkom politickej objednávky. Táto vláda vznikla na sľube, že za jej pôsobenia budú mať všetci voľné ruky na stíhanie starých zločinov. Zatiaľ sa to v plnej miere potvrdzuje. Lenže na preferenciách sa to vôbec neprejavuje a takmer určite na tom nič nezmení ani obvinenie Haščáka.
Prakticky spravodlivosti. Je veľmi dôležité, aby spoločnosť videla, že ani ľudia z najvyšších poschodí nie sú nedotknuteľní. Je však ešte na polícii a prokuratúre, aby im dokázali to, z čoho ich teraz obviňujú.
2. Rozhoduje sa o potvrdení vplyvu a moci Borisa Kollára
Koalícia sa stále nedokázala zhodnúť na budúcom generálnom prokurátorovi. Plán zatiaľ je, že hlasovať by sa malo vo štvrtok. Predchádzať tomu bude predbežné hlasovanie poslaneckých klubov. O jeho výsledkoch potom budú rokovať lídri strán na koaličnej rade.
V utorok o svojich favoritoch nahlas hovorili len Za ľudí. Páčia sa im Ján Šanta, Ján Hrivnák a Tomáš Honz. Neznamená to, že ostatní sú pre nich definitívne neprijateľní, túto trojicu však u remišovcov považujú za najlepšiu.
Vskutku, je to veľmi dobrá zostava. Lenže názor Za ľudí zaváži len do tej miery, že ide o najmenšiu koaličnú stranu s 12 poslancami. V hre je preto v tejto chvíli skôr celkom iná kombinácia – Juraj Kliment ako budúci generálny prokurátor a Maroš Žilinka ako jeho námestník. SaS sa skôr prikláňa k Za ľudí a výsledok môže byť zásadný pre budúce rozloženie síl v koalícii.
V hre je Kollárov vplyv
Kliment je osobným favoritom Igora Matoviča. Žilinku si želá Sme rodina a jej predseda Boris Kollár. Keďže ide o dve najsilnejšie vládne strany, snažia sa presadiť svoju predstavu. Nanešťastie ich predstava je, že ponúkajú kombináciu uchádzačov, o ktorých boli po verejnom vypočutí najväčšie pochybnosti.
Čaká nás preto strategické hlasovanie, ktoré veľa napovie o tom, či nemocničný škandál konečne oslabil Kollárov vplyv.
Ak sa favorit predsedu Sme rodina, ktorého inak nepretláča nik iný, stane jedným z dvoch najvyšších funkcionárov prokuratúry, bude to znamenať, že Kollár si už v tejto koalícii môže dovoliť takmer čokoľvek a nabudúce môže v nemocnici nejakú sestričku rovno prefackať.
Naopak, Kollárov prípadný neúspech bude signálom jeho mocenského oslabenia. Kandidát Žilinka je v tomto celom nevinnou obeťou, ale naozaj je to tak, že sa z neho môže stať symbol Kollárovho posilnenia či zaslúženého úpadku.
3. Matovičov hnev na Sulíka dostal číselné vysvetlenie
Kým komunikáciu Richarda Sulíka o covide považuje za dôveryhodnú 58 percent ľudí, to isté si o Igorovi Matovičovi myslí len 39 percent respondentov z prieskumu agentúry AKO.
Ešte horšie premiér dopadol pri otázke, v ktorej sa anketári pýtali, či splnil očakávania pri riadení kabinetu. Podľa 38 percent ich nesplnil vôbec, 23 percent si myslí, že iba málo. Naopak, úplne svoje úlohy predseda vlády splnil len podľa ôsmich percent opýtaných a pomerne splnil podľa 25 percent respondentov.
Takéto mizerné výsledky sú zlé pre Matoviča osobne, jeho OĽaNO, ale aj pre celú vládu. Potvrdzujú totiž vyprchávajúcu dôveru k súčasnej koalícii. Práve to je jedným z vysvetlení, prečo boli také početné protesty antisystému počas 17. novembra.
O Matovičovi a Sulíkovi
To, že klesá Matovičova a rastie Sulíkova dôveryhodnosť, dokazujú aj preferencie strán. Kým OĽaNO pomerne prudko padá, SaS podobným tempom posilňuje.
Samozrejme, premiér nie je slepý a o nepriaznivom trende dobre vie. Práve on je jedným z vysvetlení verejných hádok so Sulíkom, ktorý v nich častejšie hovorí to, čo chce verejnosť počuť. Celkom prirodzene na tejto výhode následne politicky zarába.
Prejavilo sa to aj v utorok pred a počas rokovania krízového štábu, keď zástupcovia SaS hovorili o potrebe návratu detí do škôl ešte pred Vianocami. Nielenže to chce čoraz viac rodičov, ale SaS v tom má aj pravdu.
Lenže bolo by prílišným zjednodušením hľadať vysvetlenie len v obsahu vyjadrení oboch politikov. Sulík neťaží len z hry na dobrého policajta, ale aj z komunikačných chýb predsedu vlády.
Keby bol Matovič zručnejší, keby nevytváral chaos, voliči by mu prísnejší postoj k opatreniam odpustili ľahšie. Zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. Skôr je len otázkou času, kedy SaS predbehne OĽaNO.
Jednou vetou:
4. Na Slovensku v pondelok zistili 1254 pozitívnych zo 7991 PCR testov, pribudlo 29 úmrtí na covid-19, celkovo zomrelo 868 ľudí. (nczi)
5. Minister hospodárstva Sulík nateraz zastavil nákup antigénových testov a žiada o zmenu v uznesení vlády, najskôr môžu byť testy dovezené až 16. decembra, pôvodne mali byť 2. decembra.
6. Predseda Hlasu Pellegrini žiada premiéra Matoviča, aby predložil náklady za plošné testovania, ministri podľa neho taja čísla o tom, koľko stálo testovanie.
7. Na Slovensku od začiatku roka do konca októbra pribudlo 58 nových prípadov HIV a jedno úmrtie, najviac infikovaných žije v Bratislavskom kraji, oznámil rezort zdravotníctva.
8. Parlament predĺžil štátnu pomoc s nájmami, za hlasovali všetci prítomní poslanci, maximálna výška dotácie bude naďalej 50 % z nájomného, ak takú zľavu dá aj prenajímateľ.
9. Skúšky na Univerzite Komenského v Bratislave v zimnom semestri budú dištančné, na základe odporúčania permanentného krízového štábu univerzity o tom rozhodol rektor Marek Števček.
10. Petra Vlhová vystúpila zo Slovenskej lyžiarskej asociácie, s ňou ukončilo členstvo v asociácii päť zo šiestich členov predsedníctva a 46 športových klubov, ktoré združujú 1317 členov.
Zaujímavé články:
Denník N vznikol, lebo sme nechceli robiť pre Haščáka a Pentu. Už vtedy bolo jasné, kto a čo je Gorila. Po toľkých rokoch sa však zdalo, že štát kauzu nebude chcieť a nedokáže vyšetriť a potrestať. Teraz to nevyzerá byť celkom stratené.
Matúš Kostolný o razii v Pente (dennikn.sk)
Jaroslav Haščák sa dlhé roky snaží prepísať Gorilu, aby ona znela ako nedôveryhodný príbeh doby, keď sa politika a biznis často riešili aj v konšpiračných bytoch. Zaobstaral si na to armádu právnikov, vyrobil pár žalôb a nakúpil si médiá. Nepomohlo mu to.
Beata Balogová o razii v Pente (sme.sk)
FB status:
Citát:
Igor Matovič po zásahu polície v Pente
Shooty:
Odkaz MMŠ:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Vypočul som si Gorilu a z nej vyplýva, že Jaroslav Haščák nie je poctivý, počestný, čistý, bezúhonný, mravný ani svätý.
To sú podľa slovníka synonymá slova nevinný.
Z hľadiska zákonov platí aj na Jaroslava Haščáka prezumpcia neviny.
Ale aj keby najznámejšieho partnera Penty nikdy za nič neodsúdili, v jazyku nás neprávnikov už nikdy nevinný nebude.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
